Chuchla (), v tvare s určitým členom Chuchlata () je horský hrebeň v pohorí Rodopy v chaskovskej oblasti v južnom Bulharsku. V najvyššom bode dosahuje nadmorskej výšky .
Lokalita Horský hrebeň Chuchla sa nachádza v severovýchodnej časti Východných Rodop (podcelok pohoria Rodopy), pričom je jednou z častí pahorkatiny Chaskovska chălmista oblast.
Leží medzi riekami Charmanlijska reka (nazývaná aj Oludere (), alebo Velička ()) a Biserska reka, ktoré sú pravými prítokmi rieky Marica. Biserska reka hrebeň oddeľuje od výšiny Gradište na severe, Charmanlijska reka od horského hrebeňa Gorata na juhu. Vo východnej a v severnej časti časti siaha po dolinu rieky Marica. Na juhozápade sa cez nízke sedlo spája v nadmorskej výške s východorodopským horským hrebeňom Čal. thumb|left|V svahu úpätia rodopského hrebeňa Chuchla
Všeobecná charakteristika Predstavuje nízky, široký, kopcovitý, vo vrcholovej časti skôr rovinatý a plochý horský hrebeň
Orograficky je hrebeň Chuchla výraznejšie vymedzený na severnej strane v smere do doliny Charmanlijskej reky. Severné a a východné svahy hrebeňa sú viac strmé než južné a západné.
Rieky Charmanlijska reka a Biserska reka vytvárajú na hraniciach Chuchly hlboké a krajinársky príťažlivé prielomy.
Rozmery Hrebeň je dlhý približne 20 kilometrov a tiahne sa v smere z juhozápadu na severovýchod. V najširších miestach dosahuje šírky 10 kilometrov.
Väčšia časť vrcholových častí Chuchly sa nachádza v nadmorskej výške medzi a .
Najvyšší vrch Najvyšším bodom hrebeňa je rovnomenný vrch Chuchla () s nadmorskou výškou . Nachádza sa v severnej časti hrebeňa približne 2 kilometre južne od dediny Briagovo.
Geológia Geologické podložie hrebeňa je tvorené v jeho severovýchodnej časti predovšetkým stabilnými rulami a v juhozápadnej časti predovšetkým nestabilnými pliocénnymi sedimentami.
Vegetácia Horský hrebeň Chuchla je zarastený prevažne riedkymi listnatými lesnými porastami a krovinami. Časti hrebeňa sú odlesnené a sú poľnohospodársky obhospodarované. thumb|left|V svahu úpätia rodopského hrebeňa Chuchla Fauna Na území Chuchly sa bežne vyskytuje pernatá zver, ako aj niekoľko druhov plazov.
Obývané miesta Pri severovýchodnom úpätí Chuchly leží mesto Charmanli. Okrem neho leží v úpätí horského hrebeňa ešte celkovo trinásť dedín. Sún nimi: Biser, Briagovo, Dinevo, Elena, Ivanovo, Krivo pole, Ľubenovo, Malăk izvor, Momino, Nadežden, Ostăr kamăk, Rodopi a Slavianovo.
Využitie Hospodárstvo Pomerne široko rozvinuté je na území vidiecke poľnohospodárstvo, v menšej miere aj chov hospodárskych zvierat a ťažba dreva.
Vojenské využitie Oblasť horského hrebeňa Chuchla bola dlhé roky využívaná ako vojenský polygón (vojenská oblasť), kde sa konali pravidelné cvičenia bulharskej armády.
Infraštruktúra Cestná sieť Pri východnom úpätí hrebeňa vedie cesta prvej triedy, ktorá spája mesto Charmanli s dedinou Biser. S úpätím hrebeňa má spojenie v dĺžke 8,9 kilometra. Cez východnú časť hrebeňa prechádza cesta tretej triedy, ktorá spája mesto Charmanli s dedinou Ivanovo. Cez územie Chuchly cesta vedie v dĺžke 10,2 kilometra.
Železničná sieť Pri východnom úpätí paralelne s cestou prvej triedy ktorá spája mesto Charmanli s dedinou Biser vedie železničná trať na trase SofiaPlovdivSvilengrad.
Kultúrne pamätihodnosti V katastrálnom území dediny Ostăr kamăk sa v úpätí hrebeňa Chuchla v doline Charmanlijskej reky napravo od cesty do dediny nachádzajú megalitické dolmeny. V blízkosti mesta Charmanli sa na úpätí hrebeňa nachádza pamätník Izvorăt na Belonogata, kultúrna pamiatka národného významu.
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Chaskovo (oblasť) Kategória:Rodopy Kategória:Východné Rodopy Kategória:Charmanli (mesto)