Kniha mravných ponaučení svätého Štefana kráľa svojmu synovi kráľovičovi Imrichovi () je pokladaná za najstaršie literárne dielo napísané v Uhorskom kráľovstve. Patrí medzi tzv. panovnícke zrkadlá, poučenia o dobrej správe pre nasledovníkov aristokrata, ktoré sa vyskytujú už od 9. storočia a predpisujú správanie panovníkov. Za ich predobraz je pokladaný pochop šťastného cisára (imperator felix) u Aurelia (svätého) Augustína v jeho diele o štáte Božom, rozvinutý v Etymológiách (Originum sive Etymologiarum libri XX) pripisovaných Izidorovi Sevillskému (560636).
Autor Aj keď názov indikuje, že o Ponaučenia otca kráľa synovi kráľovičovi, za autora sa nepokladá Štefan I.. Autorstvo je pripisované rôznym osobám: maďarský historik Remig Békefi pripisuje autorstvo svätému mučeníkovi čanádskemu biskupovi Gerardovi, ktorý bol zavraždený pri tzv. Vatovom povstaní Jozef Balogh pripisuje autorstvo mníchovi pochádzajúcim z Bavorska alebo z Porýnia pôsobiacim v Uhorsku. Podobne usudzovali maďarskí medievalisti (K. Guoth, J. Deér, J. Horváth, B. Váczy a G. Bónis), datujúci dielo do rokov 10131015. Podľa J. L. Csóku Ponaučenia zostavil okolo roku 1024 pôvodne hildesheimský kanonik-magister Thancmar, ktorý sa zdržiaval v Pannonhalme a na uhorskom kráľovskom dvore. publikácia uvádza, že pravdepodobným autorom bol Arnold z Wohlburgu, nemecký cirkevný historik a teológ, ktorý v roku 1035 pobudol v Ostrihome a možno v Nitre.
Rukopisy a edície Ponaučenia sa zachovali vo dvoch kódexoch, oba toho času v Krajinskej Széchényiho knižnice (Országos Széchényi Kónyvtár — OSzK) v Budapešti: V tzv. Turóciovskom (Turocianus) pochádzajúcom z 15. storočia V tzv. Ilošvaiovskom (Ilosvaianus) kódexe zo 16. storočia, napísanom jágerským prepoštom a biskupským vikárom Štefanom Ilosvaiom Ponaučenia boli často vydávané, pretože boli pokladané za Prvú knihu zákonov uhorského kráľa Štefana I. svätého a teda za súčasť Zákonníka Uhorského kráľovstva.
Moderný český preklad vyšiel v roku 1988, úplný slovenský v roku 1997.
Obsah Ponaučenia sú rozdelené do 10. kapitol: Zachovávanie katolíckej viery Udržiavanie dobrého stavu cirkvi Preukazovanie úcty biskupom Uctievanie kniežat a rytierov Zachovávanie práva a trpezlivosti Prijímanie hostí a ich vydržiavanie Uznávanie dôležitosti rady Nasledovanie predkov Zotrvávanie na modlitbách Pestovanie zbožnosti, milosrdenstva a ďalších cností
Veľká pozornosť bola historikmi venovaná textu šiestej kapitoly, kde kráľ vyzýva syna, aby rešpektoval reč a zvyky hostí, čo bolo interpretované ako tolerantnosť nielen voči hosťom z cudziny, ale aj k rôznym národnostiam mnohonárodného Uhorska, vrátane pôvodného obyvateľstva Karpatskej kotliny, ktoré tu ostalo aj potom, keď kotlinu ovládli politicky starí Maďari a Uhorské kráľovstvo.
Táto formulácia bola používaná predstaviteľmi nemaďarských národov v politických bojoch v Uhorsku v 19. a 20. storočí.
Referencie
Kategória:Legendy Kategória:Stredoveká literatúra Kategória:Literatúra v Uhorsku Kategória:Literatúra 11. storočia