Záhrebská kronika () je uhorská krátka latinská kronika zo 14. storočia, resp. dá sa hovoriť o dvojici kroník – záhrebskej a varadínskej, pretože táto kronika sa zachovala v dvoch veľmi podobných verziách. Prvá verzia, záhrebská, vytvorená zrejme v rokoch 13341354 sa nachádza v Kapitule biskupstva Záhreb, ktorá bola založená v roku 1093 (rukopis: Záhreb, Archiv Hrvatske, Archivum capituli Zagrabiensis, Liber acclavatus, U 1250). Druhá, varadínska verzia kroniky () bola vytvorená pred rokom 1376 pre kapitulu biskupstva Veľký Varadín (dnes Oradea, Rumunsko), založenú uhorským kráľom Ladislavom I. ako úvod k cirkevným štatútom (rukopis: Alba Iulia, Bibliotheca Batthyaniana, F 5 II, 13).
Obsah Kronika začína poctou kráľovi Ladislavovi svätému:
Záhrebská kronika pokračuje zásluhami Ladislava, pričom jeho krajinu označuje ako Sclauonie:
Kronikár vyjadril (a v stručnosti zrealizoval) úmysel zachytiť mená a obdobia panovania uhorských kráľov od roku 889 až do roku 1342 (záhrebská kronika na rozdiel od varadínskej vynecháva Ondreja III.).
Podľa varadínska kronika vychádza zo záhrebskej a dopĺňa ju informáciami Budínskej kroniky. Kronika prináša niektoré inde neuvedené fakty (uvádza meno syna Ladislava Lysého ako Bonuzlao), respektíve obsahuje informácie, ktoré sa neskoršie v kronikách podávajú v skreslenej podobe (uvádza správne Ondreja, Belu a Leventeho ako synov Vazula):
Vydania Text kroniky bola vydaný v nasledovných publikáciach: Záhrebská kronika:
Varadínska kronika:
Scriptores Rerum Hungaricarum uvádzajú paralelne text oboch kroník.
Poznámky
Referencie
Kategória:Kroniky Kategória:Literatúra v Uhorsku Kategória:Kroniky 14. storočia