náhľad|Tomyris a hlava Kýra, frankentálsky porcelán, okolo 1773 náhľad|Kráľovná Tomyris sa dozvedá, že jej syn Spargapises bol zajatý Kýrom, Jan Moy (15351550). náhľad|Tomyris ponára hlavu mŕtveho Kýra do nádoby s krvou, Rubens.
Tomyris (starogrécky: Τομυρις, romanizované: Tomuris; latinsky: Tomyris), nazývaná aj Thomyris, Tomris alebo Tomiride, je iránska vládkyňa známa len vďaka gréckemu historikovi Hérodotovi. Podľa neho vládla Massagetom, iránskemu skýtskemu národu Saka v Strednej Ázii. Tomyris sa so svojimi vojskami ubránila pred útokom Kýra Veľkého zo Staroperzskej ríše a v roku 530 pred Kr. ho porazila a zabila. Jeho odťatú hlavu dala vložiť do vreca alebo misky naplnenej krvou a povedala jej: „Tu máš: napi sa krvi!“ Nespomína sa v ďalších raných prameňoch, ktoré sa vzťahujú na toto obdobie, ani v dielach Ktésia.
Tomyris sa v renesancii stala populárnou témou európskeho umenia a literatúry. V umení bola zvyčajne zobrazovaná ako prijíma Kýrovu hlavu alebo ako ju vkladá do nádoby naplnenej krvou. Takto sa stala súčasťou skupiny Moc žien, stredovekého a renesančného umeleckého a literárneho topa, zobrazujúceho „hrdinských alebo múdrych mužov ovládaných alebo porazených ženami“.
Meno Meno Tomyris je latinskou podobou starogréckeho mena Tomuris (Τομυρις), ktorý je helenizáciou sakavského názvu *Taumuriyaʰ, s významom „z rodiny“, odvodeného z príbuzného avestského slova taoxman a staroperzského slova taumā (𐎫𐎢𐎶𐎠), ktoré znamená „semeno“, „zárodok“ a „príbuzenstvo“.
História
Pozadie Tomyris bola ovdovenou manželkou kráľa Massagetov, ktorého po jeho smrti vystriedala na poste kráľovnej kmeňa.
Vojna s Perziou Keď zakladateľ Staroperzskej ríše Kýros II. požiadal Tomyris o ruku s úmyslom získať jej kráľovstvo prostredníctvom manželstva, Tomyris pochopila Kýrove ciele a jeho návrh odmietla. Na radu lýdskeho kráľa Kréza Kýros reagoval na odmietnutie rozhodnutím napadnúť Massagetov.
Keď Kýros začal stavať most na rieke Araxes s úmyslom zaútočiť na Massagetov, Tomyris mu poradila, aby sa uspokojil s vládou vo vlastnom kráľovstve a nechal ju vládnuť jej kráľovstvu. Kýrov počiatočný útok Massagetovia prekazili, po čom im Kýros usporiadal v stanoch svojho tábora honosnú hostinu s veľkým množstvom vína a stiahol sa.
Smrť Spargapisa Massagetov viedol syn Tomyris a veliteľ ich vojska Spargapises, ktorý, ako všetci stepní kočovníci doby železnej, používal ako omamné látky predovšetkým kumys a konope a preto nebol zvyknutý piť víno. Opil sa a Kýros ich tak ľahko porazil a pobil, čím zničil tretinu massagetského vojska. Spargapises bol Kýrom zajatý a keď vytriezvel a pochopil svoju situáciu, požiadal Kýra, aby ho oslobodil. Keď Kýros jeho prosbám vyhovel, zabil sa.
Keď sa Tomyris dozvedela o Spargapisovej smrti, poslala Kýrovi nahnevaný odkaz, v ktorom víno, ktoré spôsobilo zničenie jej armády a syna, označila za drogu, ktorú konzumujú šialenci, a žiadala ho, aby opustil krajinu, inak mu s prísahou na Slnko „vyleje viac krvi, než dokáže vypiť“.
Smrť Kýra náhľad|Strieborný tanier zobrazujúci Tomyris s mŕtvolou Kýra, Stourhead. Tomyris sama viedla Massagetskú armádu do vojny a počas ďalšej bitky, v ktorej Massagetčania čelili Kýrovým silám, Tomyris Peržanov porazila a zničila väčšinu ich armády. Samotný Kýros bol v bitke zabitý a Tomyris našla jeho mŕtvolu, odťala mu hlavu a vložila ju do vreca naplneného krvou, pričom Kýrovi povedala: „Napi sa krvi!“
Následky Podľa inej verzie Kýrovej smrti, ktorú zaznamenal Ktésiás, Kýros zomrel v boji proti Derbikom, ktorí boli buď totožní s Massagetmi, alebo boli Massagetským subkmeňom. Podľa tejto verzie ho Derbikovia a ich indickí spojenci smrteľne zranili. Potom Kýrov spojenec, kráľ Amyrgov Amorges, zasiahol vlastným vojskom a pomohol perzským vojakom poraziť Derbikov, po čom Kýros prežil tri dni, počas ktorých zorganizoval svoju ríšu a vymenoval Spitacea, syna Sisamasovho, za satrapu nad Derbikmi, a napokon zomrel.
Po vojne s Kýrom sa o Tomyris vie len málo. Okolo roku 520 pred Kr. a možno aj skôr vládol jej kmeňu kráľ menom Skunxa, ktorý sa vzbúril proti Perzskej ríši, až kým jeden z Kýrových nástupcov, achajmenovský kráľ Dárius I., nevykonal v rokoch 520 až 518 pred Kr. proti Sakom výpravu, počas ktorej si podmanil Massagetov, zajal Skunxu a nahradil ho vládcom, ktorý bol verný Peržanom.
Dedičstvo náhľad|Mattia Preti, Tomyris prijímajúca hlavu Kýra, 167072. náhľad|Kráľovná Tomyris a Kýrova hlava, Mattia Preti.
História Tomyris sa stala súčasťou tradície západného umenia; Rubens, Allegrini, Luca Ferrari, Mattia Preti, Gustave Moreau a sochár Severo Calzetta da Ravenna patria medzi mnohých umelcov, ktorí zobrazovali udalosti zo života Tomyris a jej porážku Kýra a jeho vojsk. Eustache Deschamps pridal Tomyris do svojej poézie ako jednu z deviatich hodnostárok koncom 14. storočia.
V Shakespearovej najmladšej hre Kráľ Henrich VI. (I. časť) grófka z Auvergne pri čakaní na príchod lorda Talbota spomína Tomyris (II. dejstvo, III. časť). Shakespearova zmienka o Tomyris ako o „kráľovnej Skýtov“ na miesto zvyčajného gréckeho označenia „kráľovná Massagetov“ poukazuje na dva možné pravdepodobné zdroje: Marcus Junianus Justinus alebo Trogus Pompeius.
V roku 1707 bola v Londýne prvýkrát uvedená opera Thomyris, Queen of Scythia (Tomyris, Kráľovná Skýtov).
Názov „Tomyris“ sa ujal aj v zoologickej taxonómii, a to pre skupinu druhov stredoamerických motýľov Tomyris a rod motýľov Tamyris.
590 Tomyris je názov jednej z menších planét.
Súčasný Kazachstan prijal Tomyris za svoju národnú hrdinku a vydáva mince na jej počesť.
V populárnej kultúre Toʻmarisning Koʻzlari (Oči Tomyris) je kniha básní a poviedok uzbeckého autora Xuršida Davrona z roku 1984. Toʻmarisning Aytgani (Tomyrisine výroky) je básnická zbierka uzbeckej poetky Halimy Xudoyberdiyevy z roku 1996. Kazašské filmové štúdio Kazakhfilm uviedlo koncom roka 2019 film Tomyris (Toмирис). Jej hlavnú postavu stvárnila Almira Tursyn. Tomyris vedie skýtsku civilizáciu v 4X videohre Civilization VI z roku 2016, ktorú vyvinula spoločnosť Firaxis Games. Žensky orientovaná heavymetalová skupina A Sound of Thunder z Washingtonu D.C. na svojom šiestom radovom albume It Was Metal vydanom v roku 2018 uvádza pieseň s názvom „Tomyris“, ktorá je založená na tejto historickej postave.
Referencie
Iné projekty
Zdroje Dandamayev, M. A. (1994). "Media and Achaemenid Iran". In Dani, Ahmad Hasan; Harmatta, János; Puri, Baij Nath; Etemadi, G. F.; Bosworth, Clifford Edmund (eds.). The Development of Sedentary and Nomadic Civilizations: 700 B.C. to A.D. 250. History of Civilizations of Central Asia. Vol. 2. Paris, France: UNESCO. pp. 35–64. ISBN 978-9-231-02846-5. Francfort, Henri-Paul (1988). "Central Asia and Eastern Iran". In Boardman, John; Hammond, N. G. L.; Lewis, D. M.; Ostwald, M. (eds.). The Cambridge Ancient History. Vol. 4. Cambridge, United Kingdom: Cambridge University Press. ISBN 978-0-521-22804-6. Mayor, Adrienne (2014). The Amazons: Lives and Legends of Warrior Women across the Ancient World. Princeton, United States: Princeton University Press. pp. 143–144. ISBN 978-0-691-14720-8. Mayor, Adrienne (2017). "AMAZONS IN THE IRANIAN WORLD". Encyclopædia Iranica. Retrieved 20 July 2022. Rollinger, Robert (2003). "HERODOTUS iv. CYRUS ACCORDING TO HERODOTUS". Encyclopædia Iranica. Retrieved 20 July 2022. Schmitt, Rüdiger (2018). "MASSAGETAE". Encyclopædia Iranica. Retrieved 20 July 2011.
Kategória:Kráľovné (panovníčky) Kategória:Dejiny Iránu