Rue du Ranelagh je ulica 16. obvodu Paríža.

Poloha a prístup Je 1 135 metrov dlhá, začína na avenue du Président-Kennedy a končí na boulevard de Beauséjour.Jacques Hillairet, Dictionnaire historique des rues de Paris, Éditions de Minuit, 7. edícia, 1963, 2 (« L-Z »), « Rue du Ranelagh », str. 318.

Rue du Ranelagh je obsluhovaná neďalekou linkou RER C na stanici Avenue du Président-Kennedy a linkou 9 na stanici Ranelagh.

Pôvod mena Tento názov nesie preto, lebo končí v blízkosti záhrady Ranelagh (projekt realizovaný v roku 1877 postupným predlžovaním cesty, ktorá spočiatku do Ranelagh neviedla). Netreba si ju mýliť s Avenue du Ranelagh, ktorá sa nachádza v rovnomennej záhrade.

Samotná záhrada je pomenovaná po lordovi Ranelaghovi (16411712), írskom politikovi a diplomatovi.

Dejiny vľavo|náhľad| Rozdelenie parku Boulainvilliers. Ulica sa nachádza v panstve Boulainvilliers, ktoré v roku 1825 predal jej posledný majiteľ M. Cabal, notár spoločnosti Roëhn, ktorá zbúrala hrad a rozparcelovala pozemky parku, aby vznikla nová štvrť Boulainvilliers.Luc Thomassin, Le 16e Itinéraires d'histoire et d'architecture, Action artistique de la ville de Paris, 2000.

Prvá časť ulice bola otvorená pod súčasným názvom v roku 1825 medzi Quai de Passy a Rue de Boulainvilliers.

Prvýkrát bola rozšírená v roku 1838 do chemin de la Briquetterie na okraji vtedy vytvorenej hameau de Boulainvilliers, potom v roku 1854 do Rue de la Glacière, pohlcujúcej Sentier des Chenilles, dekrétom z 29. mája 1867 medzi rue de la Glacière a avenue Mozart pohlcujúca Sentier du Calvaire, napokon dekrétom zo 14. júla 1877 medzi avenue Mozart a boulevard de Beauséjour.

Pozoruhodné budovy a pamätné miesta Medzi avenue du Président-Kennedy a rue Raynouard: Maison de la RadioNa tomto mieste sa na začiatku 20. storočia nachádzala plynáreň, ktorú Guillaume Apollinaire pripomína v Le Flâneur des deux rives (1918). č. 3: na tomto mieste (na mieste Maison de la Radio) bol kedysi dom, kde v roku 1867 zomrela herečka Mademoiselle George č. 6: Avenue du Président Kennedy, stanica RER č. 16: žil tu odbojár Georges Loinger č. 44: v roku 1910 tu býval spisovateľ Henry Bordeaux č. 45 a 63: hameau de BoulainvilliersJacques Hillairet, Dictionnaire historique des rues de Paris, Éditions de Minuit, 7. edícia, 1963, (« A-K »), « Hameau de Boulainvilliers », str. 217. na rohu s rue de Boulainvilliers. V roku 1899 sa tam narodila tenistka Suzanne Lenglenová.Gianni Clerici, Suzanne Lenglen : la diva du tennis, éd. Rochevignes, 1984. č. 47: žil tu polemik Laurent Tailhade č. 51: na piatom poschodí tu býval spisovateľ Élémir Bourges č. 52: v roku 1905 tu postavil architekt Hector Guimard hôtel Nozal, zničený v roku 1957« Paris 16e, 52 rue du Ranelagh, hôtel de M. Nozal (bâtiment détruit », Musée d'Orsay. č. 71: lycée Molière, otvorené v 1888 č. 82: v 1910 tu býval sposivateľ Georges Lecomte č. 84: budova, ktorú postavil architekt Pierre Humbert pre svoju rodinu. Od 2. januára 1929 do roku 1935 tu žil a zomrel skladateľ Paul Dukas. Pamätná tabuľa, ktorá sa tu nachádza mu vzdáva hold. Predtým býval neďaleko, rue Singer. č. 85: huslista a dirigent Gaston Poulet tu žil v rokoch 1948 až 1974, čo naznačuje tabuľa na fasáde. č. 86: avenue Vion-Whitcomb, súkromná cesta č. 90: hôtel particulier postavená architektom Louisom Salvanom v roku 1883.Protections patrimoniales, 16e arrondissement, Ville de Paris, Règlement du PLU, tome 2, annexe VI, str. 340 až 432. V 2009 patril senátorovi a bývalému prezidentovi Francúzskej Polynézie Gastonovi Flossemu..« Les affaires impliquant Gaston Flosse », L’Obs, 22. júl 2009. č. 92: stavba z roku 1904.Joëlle Bertaut, Permis de construire. Dépouillement du bulletin municipal de la ville de Paris entre 1882 et 1985, Archives départementales de Paris. Súkromné sídlo politika a diplomata Andrého Françoisa-Ponceta (18871978).« Une tentative de cambriolage chez M. François-Poncet, député », L’Écho de Paris, 27 août 1925, na RetroNews. V roku 1988 sa tu nachádzal sekretariát Fondation de l’Ordre de Malte pour la recherche et la sauvegarde de son patrimoine.Bulletin de la Société d’études Hautes-Alpes, 1e 1988, na Gallica. č. 94: hôtel particulier v neogotickom šlohu a slohu Neo-Louis XIII postavený v roku 1885 architektom Augustom Duvertom pre grófa Amédéeho de Caix de Saint-Aymour; súčasné Veľvyslanectvo Surinamu vo Francúzsku. č. 96: hôtel particulier postavený v 1886 architektom A. de Chièvres č. 9698: budova postavená v roku 1890 architektom F. Pelissier, súčasná International School of Paris č. 101: vstup na súkromnú cestu avenue des Chalets č. 106: budpva z 1929. Na tejto adrese bývala komunistická politička, členka Francúzskej komunistickej strany, Alice Brissetová (18941974), povolaním farbiarka, so svojím spoločníkom Georgesom Josephom.« BRISSET Alice, Eugénie », Le Maitron, Dictionnaire biographique du mouvement ouvrier et du mouvement social. č. 111: miesto posledného odpočinku spisovateľa a politika Alaina Peyrefitteho (19251999), ktorý na tejto adrese žil od roku 1972 až do svojej smrti, ako to naznačuje pamätná tabuľa na fasáde. č. 117: vstup na square du Ranelagh, súkromná cesta č. 125: v 10. rokoch 20. storočia sa na tejto adrese nachádzalo ústredie Ligue française d’éducation moraleLe Siècle, 18 décembre 1913, na RetroNews.. V súčasnosti sa tu nachádza Veľvyslanectvo Slovenskej republiky vo Francúzsku. č. 127: villa Seymiers, súkromná cesta. Reliéf nad vstupnou bránou. Architekt: J. Brevet. č. 141 (a 61, boulevard de Beauséjour): budova na rohu ulice z rokov 19001901 s ornamentálnymi motívmi evokujúcimi stredovek a renesanciu s podpisom architekta Émila Bainiera.« 61, boulevard de Beauséjour (et 141, rue du Ranelagh) », sur pss-archi.eu. Na konci ulice na križovatke s boulevard de Beauséjour: prístup k Petite Ceinture du 16e.

Referencie

Iné projekty

Zdroj

Ranelagh