Boje pri Žiline sa odohrali 29.30. augusta 1944. 29. augusta ráno po správach o prichádzajúcich nemeckých jednotkách sa ujal velenia žilinskej posádky mjr. Jozef Dobrovodský, ktorý vyslal na prístupy k Žiline do Brodna prápor stot. Teodora Šlajcharta a do Horného Hričova prápor Karola Repašského. Prestrelka v Hornom Hričove s jednotkou skupiny Ohlen bola prvou zrážkou s Nemcami, na základe ktorej pplk. Ján Golian z Vojenského ústredia v Banskej Bystrici o 15:15 vyhlásil pohotovosť a večer po prejave ministra obrany gen. Čatloša vyhlásil zahájenie Slovenského národného povstania. Povstalci vykonali v Žiline mobilizáciu, pacifikovali viacero menších nemeckých jednotiek (v obci Stráňavy), nedokázali však zlikvidovať jednotku zabarikádovanú v Žiline a Žilinu udržať proti postupujúcim nemeckým skupinám Junck a Ohlen. 30. augusta sa stiahli k Strečnu a časť mobilizovaných záložníkov do Rajeckej doliny.
Predohra Vojenská posádka v Žiline nepatrila k veľkým posádkam „zápoľnej armády“. V Štefánikových kasárňach sídlil náhradný oddiel delostreleckého pluku 11 pod velením pplk. Jána Kallu, ktorý súčasne vykonával aj funkciu veliteľa žilinskej posádky. Kallo bol orientovaný na slovenskú vládu a dr. Tisu. Vojenské ústredie preto poverilo prípravou povstaleckej akcie v Žiline mjr. Jozefa Dobrovodského V Hurbanových kasárňach bol umiestnený Spojovací prápor vzdušných zbraní pod velením stot. Teodora Šlajcharta a Záchytné stredisko pre frontových vojakov pod velením stot. Karla Repašského. Obidvoch veliteľov zapojil mjr. Jozef Dobrovodský do príprav ozbrojeného protinemeckého vystúpenia. Mjr. Dobrovodský po návšteve posádkových veliteľov pplk. Emila Perku v Martine a mjr. Miloša Vesela v Ružomberku prišiel 28. augusta 1944 aj na veliteľstvo pozemného vojska v Banskej Bystrici. Tu ho náčelník štábu pplk. Ján Golian privítal slovami: „Choď okamžite do Žiliny, lebo situácia je veľmi napätá a ty budeš pravdepodobne prvý, koho Nemci napadnú. Sotva sme akotak urovnali Brezno, už zasa Ružomberok."
Boje pri Žiline Ráno 29. augusta 1944 o 8. hod. doručil mjr. Dobrovodskému člen Revolučného národného výboru (RNV) v Žiline Vavro Ryšavý správu od úradníka železničného dopravného úradu, že k Žiline sa od Púchova blížia nemecké vojenské transporty, ktoré sa majú vykladať v Hornom Hričove. Následne sa v kaviarni Grand stretol mjr. Dobrovodský s ďalšími členmi RNV dr. Róbertom Kubišom, Rudolfom Viktorínom a Františkom Čápom a dohodli sa na čiastočnej mobilizácii záložníkov zo žilinských tovární a z blízkeho okolia. Po začatí ozbrojeného boja proti Nemcom vyhlásili všeobecnú mobilizáciu záložníkov v celom žilinskom okrese. Na zverejnenú mobilizačnú výzvu RNV ihneď nastupovali do kasární robotníci zo žilinskej súkenky a celulózky, z obce Bánová sa hlásilo 60 záložníkov a dobrovoľníkov, zo Strážova 35 a desiatky ďalších bojovníkov prichádzali z mesta i z okolitých obcí. Ku kasárňam na Rajeckej ceste sa presúvali nákladné automobily zo žilinských podnikov, ako aj súkromné osobné automobily. Použili ich na prevozy vojakov, zbraní, streliva a vojenského materiálu. Nástup záložníkov a dobrovoľníkov do zbrane zvýšil počet vojakov žilinskej posádky a podporil aj bojové odhodlanie na ozbrojené vystúpenie proti nemeckým okupantom.
Medzitým mjr. Dobrovodský v spolupráci s dôstojníkmi Ladislavom Nižňanským a Jánom Kenižom násilne prevzal velenie posádky od pplk. Kallu, ktorého odzbrojili a zaistili v jeho byte. Všetkých dôstojníkov posádky oboznámil so situáciou. Súčasne ich vyzval, aby sa dobrovoľne zapojili do boja proti okupantom. Z kasární bol vyslaný smerom na Považskú Bystricu motorizovaný prieskum, ako aj cvičné lietadlo pilotované npor. Zubríkom s úlohou zistiť silu a zloženie nemeckých transportov (nakoľko cez Žilinu bežne prechádzali nemecké transporty na východný front). Dôstojníkom žilinskej posádky sa ešte podarilo urovnať konflikt slovenských vojakov s vojakmi nemeckej spojovacej jednotky zvinujúcimi poľné telefónne vedenie pri kasárňach. Dvaja nemeckí vojaci zranení paľbou vojakov žilinskej posádky boli odvezení do budovy dievčenského gymnázia, kde sa už nemecká spojovacia jednotka spolu so žilinskými občanmi nemeckej národnosti a nemeckými evakuantmi zo Spiša a Turca pripravovala na boj proti povstalcom.
Motorizovaný ako aj letecký prieskum približne o 11.30 hod. potvrdili, že nemecký vojenský transport sa približuje k Hornému Hričovu a že ide o silný vojenský útvar vybavený všetkými druhmi zbraní schopný samostatnej bojovej činnosti. Tým padli pochybnosti, či skutočne ide o nemecké okupačné jednotky a mjr. Jozef Dobrovodský sa na základe platných rozkazov Vojenského ústredia samostatne rozhodol organizovať boj proti nemeckým okupačným jednotkám, ako aj proti nemeckej spojovacej jednotke sídliacej v Žiline. Okolo 11. hod zazneli v Žiline sirény oznamujúce otvorený boj proti Nemcom a všeobecnú mobilizáciu záložníkov.
Dobrovodského počínanie chválil pplk. gšt. Golian v Banskej Bystrici. Dobrovodský súčasne požiadal veliteľa posádky v Martine pplk. Perku o vyslanie štyroch tankov na zlikvidovanie odporu 400člennej nemeckej spojovacej jednotky zabarikádovanej v budovách dievčenského gymnázia, synagógy, finančného paláca a hlavnej pošty. Táto jednotka odmietla výzvu povstalcov na vzdanie sa. Povstalci zakrátko ovládli okrem uvedených budov celé mesto (tam sa rozpútali silné prestrelky) a na železničnej stanici Nová Žilina odzbrojili 80 nemeckých vojakov z iného železničného transportu.
Z vojakov v posádke a z mobilizovaných záložníkov a dobrovoľníkov sa vytvorili v kasárňach dva pešie prápory, ktoré sa o 12.30 hod. presunuli nákladnými autami do obranných úsekov. Peší prápor v sile asi 300 vojakov pod velením stot. Karola Repašského mal zaujať obranu na oboch brehoch Váhu, v úseku Horný HričovMarček. Palebnú podporu mala zabezpečiť batéria húfnic kalibru 10.5 cm umiestnená pri obci Divinka. Prieskumné hliadky vyslané do Horného Hričova sa dostali do prestreliek s nemeckými strážami a priniesli správy o nemeckej vykládke na hornohričovskej železničnej stanici. Prápor potom zaujal obranné postavenie na čiare vrch Príkrikrieka Váh—obec Divinka. Nemecké jednotky sústredené v Hornom Hričove predbežne nerozvíjali útočnú činnosť smerom na Žilinu.
Druhý peší prápor s 15 dôstojníkmi a rotmajstrami, 400 poddôstojníkmi a vojakmi sa pod velením stot. Teodora Šlajcharta presunul nákladnými autami do obce Brodno. Delostreleckú podporu mala poskytovať batéria ľahkých húfnic kalibru 10 cm. Prápor zaujal asi o 13. hod obranné postavenie severne od obce Brodno. Prehradzoval potenciálny nemecký postup od Čadce a mal zachytiť prípadný ústup predsunutej roty npor. Česlu od Čadce. K bojovému stretnutiu jednotiek práporu tu nedošlo. Asi o 16. hod. bola od práporu presunutá bojová skupina na štyroch nákladných autách do centra Žiliny na potlačenie odporu zabarikádovaných nemeckých vojakov a civilov. Táto bojová skupina pod velením por. Filipa večer zabezpečovala aj presun veliteľského stanovišťa mjr. Dobrovodského z kasární na Rajeckej ceste na žilinské letisko.
Zo zvyšku záložníkov bol v Žiline vytvorený 3. peší prápor pod velením npor. Beňáčka, ktorý sa po vyzbrojení presunul do Rajeckej doliny na prehradenie smeru Považská BystricaDomanižaRajec.
Žilinská posádka plánovala zlikvidovať nemecký odpor v centre Žiliny ešte 29. augusta, no tanková rota por. Bodnára vyslaná pplk. Perkom z Martina narazila cestou do Žiliny skupinu asi 40 nemeckých vojakov, ktorí z lesa severne od obce Stráňavy ostreľovali presuny po ceste od Strečna po Mojšovu Lúčku. Povstalecké tanky si vyžiadali pešiu podporu a po príchode francúzskeho partizánskeho oddielu z 1. brigády Štefánika a vojakov zo žilinského letiska nemecký odpor asi o 19. hod. spoločne zlikvidovali, pričom zničili 3 nákladné autá, obojživelné vozidlo Kdf. 166 a ukoristili terénny automobil Mercedes.
Večer 29. augusta stot. Repašský hlásil na veliteľstvo žilinskej posádky, že časť nepriateľských jednotiek sa presúva z Horného Hričova cez Ovčiarsko, Bitarovú a Závodie do tyla obrany práporu. Mjr. Dobrovodský nariadil práporu ustúpiť na východný okraj Žiliny, aby nedošlo k odrezaniu jedinej ústupovej cesty vedúcej cez Žilinu. Prápor sa na nové postavenie presunul v ranných hodinách 30. augusta. Rozkaz na ústup ale nebol doručený nedoručili aj čatám rozmiestneným na kopcoch nad Horným Hričovom, ktoré napokon ustúpili cez obec Turie k partizánom do Rajeckej doliny až ráno po 8. hod.
29. augusta po 14. hod. predsunutá rota npor. Česlu posilnená 30 dobrovoľníkmi z Čadce pod velením Jozefa Hnitku odzbrojila na čadčianskej železničnej stanici nemeckú strážnu jednotku a slovenských žandárov, ktorí sa nezapojili do Povstania. Nadporučík Česla bol zranený a odvezený do Žiliny. 30. augusta v ranných hodinách prenikla nemecká skupina Junck cez Jablunkovský priesmyk do Čadce. O 4. hod. ráno prepadli prichádzajúce nemecké jednotky povstaleckú obranu v priestore ČierneSvrčinovec, kde sa zmocnili jedinej povstaleckej húfnice. Jozef Hnitka odviezol zajatých slovenských žandárov a nemeckých vojakov a nákladným autom cez Žilinu do Sklabine, pričom v hlásil mjr. Dobrovodskému vpád Nemcov do Čadce. Ten vydal nad ránom 30. augusta rozkaz ustúpiť s práporom od Brodna na východný okraj Žiliny aj stot. Šlajchartovi. Ústup po rotách sa uskutočnil až ráno. Ako prvá ustupovala 1. rota, ktorá bola v blízkosti továrne na celulózu prepadnutá ozbrojenými nemeckými civilistami a vojakmi nemeckej spojovacej jednotky. Počas prestrelky boli zabití štyria nemeckí vojaci a Nemci ušli brodom na pravý breh Váhu. Ustupujúcu 2. rotu počas presunu centrom Žiliny napadli Nemci paľbou z obsadených budov a zranili dvoch vojakov. Roty pešieho práporu Šlajchart sa potom sústredili na východnom okraji mesta, odkiaľ ich nasadili na budovanie obrany v Strečnianskej tiesňave.
Povstalecké tanky s údernou skupinou por. Filipa v noci z 29. na 30. augusta blokovali nemeckú jednotku opevnenú v centre Žiliny. Ranný pokus tankovej čaty dobyť budovu dievčenského gymnázia stroskotal na nemeckej obrane využívajúcej panzerfausty. Boj, v ktorom padol 1 nemecký vojak a ďalší bol ranený, ukázal, že nasadenie tankov v meste bez podpory pechoty je problematické. Tanková čata por. Bodnára sa po tomto boji stiahla na východ mesta a po príchode nemeckých jednotiek sa popoludní presúvali k Strečnianskej tiesňave. Pri stráňavskom moste boli tanky napadnuté dvoma nemeckými lietadlami Fw 189, no došlo len k ľahkému zraneniu slob. Čunderlíka.
Príčinou ústupu povstalcov od Horného Hričova, Brodna a zo Žiliny najskôr na východný okraj mesta, neskôr, v popoludňajších hodinách 30. augusta, až do Strečnianskej tiesňavy bol postup nemeckých jednotiek od Bitarovej a z Čadce, ako aj fakt, že v centre mesta zostala zabarikádovaná nemecká jednotka narúšajúca v tyle povstalcov obranu Žiliny. 30. augusta do 13. hod. obsadili Nemci celé mesto. Nemecké jednotky sa správali v Žiline a v okolí ako okupanti na nepriateľskom území. V meste vyhlásili stanné právo, odzbrojili políciu a žandárov, ktorí neustúpili s povstalcami. Občanom odobrali zbrane, obmedzili cestovanie a zhromažďovanie obyvateľstva. Zaisťovali občanov, ktorí podporovali povstalcov, ako aj židov. Vyhláškou pod trestom zastrelenia majiteľa nariadili otvoriť všetky obchody do 24. hod. a rabovali opustené obchody. V Strážove a v Závodí zadržali mnohých občanov ako rukojemníkov, ktorých hnali pred vlastnými vojenskými jednotkami až po žilinské kasárne.
Dohra