Vasyľ Stepanovyč Grendža-Donskyj (* 24. apríl 1897, Volove, Rakúsko-Uhorsko, dnes Ukrajina† 25. november 1974, Bratislava) bol ukrajinský spisovateľ, básnik, prozaik, dramatik, novinár, prekladateľ, občiansko-kultúrny a politický činiteľ. Podieľal sa na vyváraní autonómnej Karpatskej Ukrajiny. Bol redaktorom denníka Karpatskej Ukrajiny – Nova svoboda (po slovensky Nová sloboda) a časopisu Rusyn (po slovensky Rusín). Bol mu udelený status Bojovníka za nezávislosť Ukrajiny v 20. storočí.

Životopis Vasyľ Stepanovyč Grendža-Donskyj sa narodil 24. apríla 1897 v obci Volove v rodine vrchárov. Pochádzal z deviatich detí.

Po ukončení národnej školy v rodnej obci nemohol pokračovať ďalej v štúdiu kvôli nedostatku peňazí, nakoľko v následku toho, že otec prechladol po rúbaní v lese a ťažko ochorel. Grendža-Donskij pracoval aj ako pomocník kostolníka. V roku 1912 začal pracovať ako poštárako odmenu dostával jedlo a možnosť bývania v kancelárii. Vo voľnom čase sa venoval samoštúdiu, aby mohol absolvovať vtedajšie záverečné skúšky, naučil sa po maďarsky.

V roku 1915 dostal povolávací rozkaz do armády. Krátko na to však bol ťažko ranený na ruskom fronte. Po liečbe v Budapešti sa vrátil do služby a ako oficier sa zúčastnil maďarskej revolúcie. V čase, keď sa liečil, absolvoval dve skúšky na Obchodnej akadémii, tretiu absolvoval po vojne.

V roku 1921 sa vrátil na Podkarpatskú Rus, kedy zároveň sa začal venovať aj literárnej tvorbe. Jeho život a tvorbu možno rozdeliť na dve dôležité obdobia. V prvom období, kedy žil na rodnej Podkarpatskej Rusi, písal a vydával svoje diela. Zároveň v rokoch 1927 a 1928 redigoval časopis Naša Zemľa (po slovensky Naša zem), ktorý predstavoval prvý ukrajinský literárno-spoločenský tlačový orgán s prosovietskou orientáciou na Podkarpatskej Rusi. Obsah časopisu tvorili diela sovietskych – predovšetkým ukrajinských spisovateľov a články o živote i o kultúrnom rozvoji krajiny. Druhé obdobie predstavuje obdobie strávené na Slovensku. Emigroval na Slovensko po tom, čo so svojimi stúpencami utiekol z maďarského väzenia po okupácii Karpatskej Ukrajiny.

Pod vplyvom svojej prvej ženy – patriotky sa naučil po maďarsky, a tak začal písať prvé svoje diela v maďarčine. Mali spolu 2 dcéry – Alisu (Zirku) a Oľhu.

V roku 1930 sa rozviedli – Alisa (Zirka) zostala s otcom v Užhorode, mama s Oľhou odišla žiť do Budapešti. V apríla 1933 sa oženil s o 15 rokov mladšou Marusiou Ruščakv obci Volove učila ručné práce. Mali spolu syna Ivana.

Vasyľ Stepanovyč Grendža-Donskyj sa vo významnej miere zaslúžil o rozvoj a o vznik novej ukrajinskej literatúry v Zakarpatsku (na Zakarpatskej oblasti).

V roku 1923 vydal zbierku básní Kvity z terňom (po slovensky Kvety s tŕním). Zbierka predstavuje prvú knihu ukrajinského autora zo svetského života napísanú v ukrajinskom literárnom jazyku v regióne. O rok neskôr bola publikovaná zbierka básní Šľachom ternovym (po slovensky Cestou tŕnistou), ktorá v regióne bola prvou knihou publikovanou v ukrajinskom fonetickom pravopise.

Medzi ďalšie knihy Vasyľa Stepanovyča Grendžu-Donského patria: Zoloti kľuči (po slovensky Zlaté kľúče, 1923), Ternovi kvity polonyn (po slovensky Tŕnisté kvety planiny, 1928), Tobi, ridnyj kraju (po slovensky Tebe, rodný kraj, 1936), Zbirka opovidaň z karpatskych polonyn (po slovensky Zbierka poviedok z karpatských hôľ, 1926), Pokryv tumanom spivuči riky... (po slovensky Prikrývka spievajúcich riek hmlou..., 1928), historická poéma Červona skala (po slovensky Červená skala, 1930), historická poéma Iľko Lypej – karpatskyj rozbijnyk (po slovensky Iľko Lypej – karpatský zbojník, 1936)...

Celý život okrem krátkeho obdobia Karpatskej Ukrajiny pracoval ako finančník. Najskôr pracoval v Budapešti, následne až do jesene 1938 v Užhorodev Podkarpatskej banke.

Od jesene 1938 do 16. marca 1939 sa angažoval v rámci Karpatskej Ukrajiny, redigoval oficiálne periodikum Uriadovyj Visnyk Pravyteľstva Karpatskoji Ukrajiny (po slovensky Úradný vestník vlády Karpatskej Ukrajiny).

Po maďarskej okupácií skončil v koncentračnom tábore.

7. augusta 1939 utiekol na Slovensko do Bratislavy, kde pracoval ako účtovník.

Myšlienke Karpatskej Ukrajiny zostal verný do konca života. Alisa Grendža-Donska, jeho dcéra, v rámci obrany Karpatskej Ukrajiny ako zdravotná sestra ošetrovala ranených. Spomienkam na formovanie Karpatskej Ukrajiny venoval knihu Ščasťa i hore Karpatskoji Ukrajiny. Ščodennyk. Spohady. (po slovensky Šťastie i žiaľ Karpatskej Ukrajiny. Denník. Spomienky.). Alisa publikovala kompletné 12-zväzkové vydanie jeho diel v USA.

Vasyľ Stepanovyč Grendža-Donskyj písal zbierky básní, historické drámy, románové novely a memoáre.

Zomrel 25. novembra 1974 v Bratislave.

Dielo Zbierky básní Kvity z terňom (po slovensky Kvety s tŕním, 1923). Zoloti kľuči (po slovensky Zlaté kľúče, 1923). Šľachom ternovym (po slovensky Cestou tŕnistou, 1924). Kytycia kvitok (po slovensky Kytica kvetov, 1925). Ternovi kvity polonyn (po slovensky Tŕnisté kvety planiny, 1928). Tobi, ridnyj kraju (po slovensky Tebe, rodný kraj, 1936). Za gratamy (po slovensky Za mrežami, 1939).

Zbierky prozaických diel Opovidaňňa z zakarpatskych polonyn (po slovensky Poviedky zo zakarpatských hôľ). Nemaje naboji (po slovensky Nemá náboje, 1930).

Historická poéma Iľko Lypej – karpatskyj rozbijnyk (po slovensky Iľko Lypej – karpatský zbojník, 1936).

Zbierka vybraných diel Šľachom ternovym (po slovensky Cestou tŕnistou, 1964)vydanie v Prešove. Šľachom ternovym (po slovensky Cestou tŕnistou, 1972)vydanie v Kyjeve.

Zbierky poém Zrub (po slovensky Zrub, 1948). Rusalka (po slovensky Rusalka, 1945). Priašiv (po slovensky Prešov, 1968).

Samostatné vydanie Ternovi kvity polonyn (po slovensky Tŕnisté kvety planiny, 1928). Opovidaňňa z karpatskych polonyn (po slovensky Zbierka poviedok z karpatských hôľ, 1928). Iľko Lypej – karpatskyj rozbijnyk (po slovensky Iľko Lypej – karpatský zbojník, 1935, 1936). Ščasťa i hore Karpatskoji Ukrajiny. Ščodennyk. Spohady. (po slovensky Šťastie i žiaľ Karpatskej Ukrajiny. Denník. Spomienky., 2002). Nazustrič voli (po slovensky Naproti slobode, 1919) je zbierka poviedok o huculskom povstaní. Zbierka obsahuje osem poviedok. Spoločnou témou je boj huculov za slobodu a za národné sebaurčenie. Každá poviedka sa zakladá na skutočnosti, hoci postavy majú vymyslené mená. Hlavnou postavou je Stepan Šovkovyj. V poviedke Vid Jasiňa do Sygotu (po slovensky Od Jasine do Sygotu) je s dokumentárnou presnosťou podaný opis vnútorného fungovania Huculskej republiky (národná rada, armáda, súdnictvo, zahraničné vzťahy, remeslá, kultúrne inštitúcie...)..

Bibliografia Zbierka diel Vasyľa Stepanovyča Grendžu-Donského vyšla v Užhorode v roku 1930. Existuje verzia, podľa ktorej Grendža-Donskij napísal text piesne Plyve kača po Tysyni (po slovensky Pláva káča po Tise).

Pamiatka 7. decembra 2011 bola odhalená pamätná tabuľa, ktorú vytvorila sochár Ivan Masniuk, na budove v Užhorode, kde do roku 1938 Vasyľ Grendža-Donskij žil. Na počesť Vasyľa Stepanovyča Gredžu-Donského boli v mestách Mukačevo a Chust pomenované ulice. Na počesť Vasyľa Stepanovyča Gredžu-Donského bola v obci Olešnyk pomenovaná ulica namiesto pomenovania po Valentine Vladimirovne Tereškovovej. V meste Užhorod sú na počesť Vasyľa Stepanovyča Grendžu-Donského pomenovaná 6.užhorodská základná škola a námestie. 12. novembra 2019 bola v Pšenyčna ulica v meste Kyjev premenovaná na ulicu Grendžu-Donského. Ukrajinský básnik Petro Mykolajovyč Skunc venoval Vasyľovi Stepanovyčovi Grendžovi-Donskému báseň Grendža Donskyj.

Referencie

Externé odkazy

Zdroj

Kategória:Ukrajinskí spisovatelia Kategória:Ukrajinskí básnici Kategória:Ukrajinskí prozaici Kategória:Ukrajinskí dramaturgovia Kategória:Ukrajinskí novinári Kategória:Ukrajinskí prekladatelia Kategória:Ukrajinci na Slovensku Kategória:Podkarpatská Rus Kategória:Osobnosti zo Zakarpatskej oblasti