Juraj Joanik Bazilovič (inak Juraj Ivanikij Bazilovič alebo Juraj Joanikij Bazilovič; * 6. jún 1742, Hlevischa, dnes Hlivištia, Habsburská monarchia, dnes Slovensko† 18. október 1821, Mukačevo, Rakúske cisárstvo, dnes Ukrajina) bol baziliánsky kňaz, igumen Monastiera svätého Mikuláša v Mukačeve, cirkevný historik, ktorý patril medzi prvých historikov na Podkarpatskej Rusi.

Životopis Juraj Joanik Bazilovič sa narodil 6. júna 1742 v obci Hlevischa v rodine chudobných sedliakov. Zabezpečili, aby získal stredoškolské vzdelanie. Šesť rokov študoval na gymnáziu v Užhorode, štúdium počas dvoch nasledujúcich rokov ukončil v Košiciach. Noviciát absolvoval v Monastieri Zostúpenia svätého Ducha v Krásnom Brode, kde po zložení mníšskeho sľubu absolvoval dvojročný kurz filozofie. V bohosloveckom štúdiu pokračoval v Monastieri svätého Mikuláša v Mukačeve. Približne v roku 1766 bol vysvätený za kňaza a preložený do monastiera na Bukovej Hôrke pri obci Veľké Bukovce. Neskôr sa stal učiteľom v monastierskej škole v Máriapócsi. Keď sa v roku 1775 stal igumenom monastiera v Máriapócsi Arsenij Kocak, Juraj Joanik Bazilovič tam začal vyučovať filozofiu a pokračoval vo vedení kurzu bohoslovectva pre baziliánskych študentov. náhľad|Monastiersky chrám svätého Mikuláša Juraj Joanik Bazilovič v roku 1785 fascinovaný ľudovou legendou o objavení Boroňavského monastiera Bohorodičky namaľoval Odigitriu daroval monastieru. Ikona sa neskôr preslávila zázrakmi, a tak je v súčasnosti známa ako Boroňavská zázračná ikona Bohorodičky.

V rokoch 1784 až 1789 pôsobil ako igumen Monastiera svätého Mikuláša v Mukačeve. V roku 1789 sa stal protoigumenom Sväto-Mikulášskej provincie Baziliánov na Podkarpatskej Rusi. Vo funkcii pôsobil 32 rokov až do svojej smrti. Medzi rokmi 1798 až 1804 vďaka Jurajovi Joanikovi Bazilovičovi bol postavený nový veľký monastiersky chrám svätého Mikuláša.

Juraj Joanik Bazilovič zomrel 18. októbra 1821 v Mukačeve, bol pochovaný v bočnej stene monastierskeho chrámu.

Brevis notitia fundationis Theodori Koriathovits vľavo|náhľad|250x250bod|Brevis notitia fundationis Theodori Koriathovits Brevis notitia fundationis Theodori Koriathovits, olim Ducis de Munkacs, pro Religiosis Ruthenis Ordinis Sancti Basilii Magni, in Monte Csernek ad Munkacs, Anno MCCCLX (po slovensky Stručný komentár o dare Teodora Koriatoviča, bývalého mukačevského kniežaťa, ruténskemu Rádu sv. Bazila Veľkého so sídlom na Mníšskom vrchu pri Mukačeve z roku 1360) predstavuje najvýznamnejšiu prácu Juraja Joanika Baziloviča. Spomedzi viacerých prác ju napísal po systematizácii monastierskej knižnice a eparchiálneho archívu, odkiaľ čerpal materiály pre svoje práce z oblasti histórie Podkarpatskej Rusi. Prácu tvoria 2 knihy napísané po latinskyv Košiciach prvá kniha bola vydaná v roku 1799, druhá v rokoch 18041805je najznámejším dielom Juraja Joanika Baziloviča. Predstavuje významnú pamiatku rusínskej, resp. ukrajinskej kultúry a zvlášť historiografie, ktorá vytvorila základ pre štúdium histórie a duchovného života na Podkarpatskej Rusi.

Obsah Kniha má za cieľ obhájiť právo Mukačevského monastiera na vlastníctvo majetkov, ktoré monastieru daroval Teodor Koriatovič na prelome 14. a 15. storočia ako určitú ochranu pred ohrozením zo strany katolíckeho duchovenstva v Uhorsku. Juraj Joanik Bazilovič podotkol, že monastier vlastní majetky na základe starých listín a udelených privilégií, ktoré duchovenstvo pravoslávnej cirkvi prijalo pri vytvorení Užhorodskej únie v roku 1646, čím došlo k zrovnoprávneniu pravoslávnej a katolíckej cirkvi a zároveň uznávajú Rusínov ako pôvodných obyvateľov Podkarpatskej Rusi.

Práca sa zameriava na históriu litovského rodu Koriatovičovcov, na činnosť Teodora Koriatoviča na Podkarpatskej Rusi v období druhej polovice 14. storočia a začiatku 15. storočia, ako aj na históriu Mukačevského monastiera a Mukačevskej eparchie do roku 1798. Historické poznatky sú podané v úzkej súvislosti s históriou svetského života v regióne. Vedecká hodnota práca spočíva v prvom rade v tom, že Juraj Joanik Bazilovič uviedol významné zdrojedesiatky listín, privilégií a reskriptov uhorských kráľov, pápežské buly a rôzne nariadenia mukačevských eparchov. Ako jeden z prvých sa venoval etnogenéze Slovanov a pôvodu karpatských Rusínov.

Dielo

Tlač

. .

Rukopisy

Besida ili slovo ko bratii o dostoinstvi inokov, o sobstvennom konci tich-že, i obšče o Čini Monašeskom (po slovensky Beseda alebo slovo k bratom o cnosti mandritov, ako aj o Ráde Mníšskom). O bogoslovii nravoučiteľnoj ili o ľubvi i Zakoni Božii (po slovensky O bohosloví mravoučnom alebo o láske a o Zákone Božom). Tolkovanije Sviaščenija Liturgii, Novago Zakona istinnija Bezkrovnija Žertvi, vo slavu Presviatija i Nerazdilimija Torjci, Otca, i Sina, i Sviatogo Ducha, zdatelem Čestnim Otcem Ioannikiem Bazilovičom, ČSVV, Protoigumenom, vo lito 1815 sočinenoje, vo Monastiri Mukačevskom (po slovensky Interpretácia/Výklad svätého prijímania, Nového Zákona, vernosti Bezkrvnej Obeti na slávu Presvätosti a Nerozlučnosti Trojice, Otca, i Syna, i Ducha svätého, tvorcom Čestným Otcom Joanikom Bazilovičovom, ČSVV, Protoigumenom, vytvorený v lete 1815 v monastieri Mukačevskom).

Rukopisy prác Juraja Joanika Baziloviča sa nachádzajú v knižnici Užhorodská štátnej univerzity.

Pamiatka

Zakarpatská verejnosť prvý krát venovala pamiatku na Juraja Joanika Baziloviča v roku 1992, kedy spoločnosť Prosvita (po slovensky Osveta) si ho pri príležitosti 250. výročia narodenia pripomenula ako prvého historika Zakarpatskej Ukrajiny. 21. októbra 2001 pri príležitosti 180. výročia smrti Juraja Joanika Baziloviča bola v rodnej obci Hlivištia zásluhou Spolku sv. Cyrila a Metoda odhalená pamätná tabuľa.

Referencie

Iné projekty

Zdroje

Kategória:Osobnosti z Hlivíšť Kategória:Ukrajinskí gréckokatolícki kňazi Kategória:Baziliáni Kategória:Ukrajinskí historici