Blahoslavený Eduard Gottlieb Profittlich SJ (* 11. september 1890, Birresdorf, Nemecká ríša† 22. február 1942, Kirov, Sovietsky zväz) bol katolícky titulárny arcibiskup a jezuita, ktorý pôsobil ako apoštolský administrátor Estónska od roku 1931 až do svojej smrti. Pôvodom bol Nemec, v roku 1935 získal estónske občianstvo. Po zajatí NKVD bol odsúdený na trest smrti za protisovietsku činnosť. Zomrel však na následky mučenia ešte pred vykonaním rozsudku.

Pápež František mu udelil titul Boží služobník a v decembri 2024 podpísal dekrét o jeho mučeníckej smrti. Eduard Profittlich bol blahorečený 6. septembra 2025 v Tallinne pápežským legátom Christophom kardinálom Schönbornom.

Životopis

Rané roky Profittlich sa narodil 11. septembra 1890 v Birresdorfe v Nemeckej ríši. Bol ôsmym z desiatich detí, ktoré sa narodili roľníkom Markusovi Profittlichovi (18451921) a Dorothee Seiwertovej (18501913). (Jeho starší brat pôsobil ako misionársky kňaz a zomrel v Brazílii.) Po ukončení základnej školy v Leimersdorfe ho v roku 1904 miestny farár pripravil na pokračovanie vo vzdelávaní v Ahrweileri. Od roku 1909 Eduard študoval v Linzi nad Rýnom, kde v roku 1912 ukončil strednú školu s maturitou. Následne vstúpil do seminára v Trevíre, ale štúdium neukončil. Jeho rodičia chceli, aby sa stal diecéznym kňazom a vykonával miestne úlohy, ale Profittlich vstúpil 11. apríla 1913 do Spoločnosti Ježišovej v 's-Heerenbergu v Holandsku. V septembri 1914 Eduard pokračoval v štúdiu na scholasticiáte vo Valkenburgu aan de Geul.

Počas prvej svetovej vojny slúžil ako zdravotný brat v cisárskej nemeckej armáde a ako chirurgický asistent v nemocnici vo Vuizvene vo Francúzsku v rokoch 1915 až 1918. Profittlich bol 4. januára 1916 vysvätený za subdiakona v trevírskej katedrále Heinrichom Döringom, biskupom z Poony.

Po vojne Profittlich pokračoval v štúdiu filozofie a teológie v Maastrichte a 26. marca 1922 ho vo Valkenburgu arcibiskup Kolína nad Rýnom Karl Joseph kardinál Schulte vysvätil za diakona.

Kňaz Eduard bol za kňaza vysvätený 27. augusta 1922 Lorenzom Schrijnenom, biskupom z Roermondu. Primičnú omšu slúžil o tri dni neskôr 30. augusta 1922 vo svojom rodnom farskom kostole sv. Štefana v Leimersdorfe.

Profittlich vstúpil do Pápežského orientálneho inštitútu v Ríme, aby sa pripravil na prácu tajného misionára v Rusku. V roku 1923 získal doktorát z filozofie a v roku 1924 ďalší z teológie na Jagelovskej univerzite v Krakove. Od septembra 1924 do júna 1925 bol Eduard misionárom v Czechowice-Dziedzice v Poľsku a od augusta 1925 do marca 1928 v Opole, nemeckom meste s veľkou poľskou komunitou. Následne bol od 9. marca 1928 do roku 1930 farárom v poľskej farnosti svätého Ansgara v Hamburgu. Po 11. decembri 1930 sa stal farárom v Katedrále svätých Petra a Pavla v estónskom Tallinne. Večné jezuitské sľuby zložil 2. februára 1930.

Apoštolský administrátor Profittlich bol 11. mája 1931 menovaný za apoštolského administrátora Estónska. Katolícka cirkev v Estónsku bola v tom čase relatívne malá, chudobná a rozptýlená. Eduard po nástupe do funkcie rýchlo vypracoval pastoračný plán. Jeho kázne boli obzvlášť populárne a priťahovali aj ľudí z iných kresťanských denominácií.

Profittlich spustil aj prvý estónsky náboženský týždenník Kiriku Elu (), ktorý čítala estónska inteligencia. „[Profittlich] bol dobre známy medzi estónskymi intelektuálmi, pracoval na publikovaní, komunikoval s politickou elitou a bol jednou z autorít v nezávislej estónskej spoločnosti.“ Počet katolíkov neustále rástol a nové farnosti boli založené v Narve, Pärnu, Rakvere, Petseri, Valge a Kiviõli. Pápež Pius XI. ho 28. septembra 1933 počas súkromnej audiencie vo Vatikáne vymenoval za protonotára ako uznanie za jeho zásluhy.

Profittlich bol uznávaným kazateľom. Začal sa tiež venovať problematike estónskej literatúry na tému náboženstva. Profittlich sa snažil zmeniť rozšírený estónske vnímanie katolíckej cirkvi ako „poľskej cirkvi“ a chcel byť otvorenejší voči Estóncom. V roku 1935 požiadal o estónske občianstvo a získal ho, pričom si zachoval aj nemecké občianstvo.

Arcibiskup Svätá stolica a Estónsko podpísali v roku 1935 zmluvu, ktorá potvrdila právne postavenie apoštolskej administratívy v Estónsku. Profittlich bol 27. novembra 1936 menovaný titulárnym arcibiskupom Hadrianopolu in Haermimonto a 27. decembra toho roku prijal biskupské svätenie v Katedrále svätých Petra a Pavla v Tallinne z rúk arcibiskupa Antonina Aratu, ktorý bol vtedy apoštolským nunciom v Estónsku. Profittlich bol prvým katolíckym biskupom v Estónsku od pripojenia estónskych území k Švédsku v 17. storočí. Za svoje biskupské heslo si zvolil Viera a pokoj.

Profittlich stratil estónske občianstvo, keď Sovieti v júni 1940 obsadili a pripojili Estónsko. Keďže stál pred voľbou medzi využitím svojho nemeckého občianstva na návrat domov alebo súhlasom so sovietskou požiadavkou na prijatie sovietskeho občianstva, dvakrát požiadal o usmernenie pápeža prostredníctvom štátneho tajomníka kardinála Luigiho Maglioneho. Aj keď mu pápež Pius XII. odpovedal, že si môže slobodne zvoliť vlastnú cestu, opätovne požiadal o usmernenie. Profittlich dostal rovnakú odpoveď spolu s radou, aby bol pri rozhodovaní „inšpirovaný predovšetkým dobrom duší, ktoré mu boli zverené.“ Túto formuláciu Eduard interpretoval ako radu zostať v Estónsku: „želanie Svätého Otca, aby som tu zostal“. Získal výstupné víza pre niektorých katolíckych kňazov a rehoľné sestry a niektorých pobaltských Nemcov, aby mohli odísť do Nemecka.

Zatknutie a smrť Niekoľko dní po útoku Tretej ríše na ZSSR, 27. júna 1941, bol Profittlich zatknutý ôsmimi agentmi NKVD a prevezený do väzenia v Kirove v Rusku. Profittlich bol opakovane vypočúvaný a 14. októbra 1941 bol obžalovaný z vykonávania protisovietskej agitácie zneužívaním náboženských pocitov más na podnecovanie nenávisti voči ZSSR a Komunistickej strane. Bol tiež obvinený zo špionáže v mene Tretej ríše. O tri dni neskôr bol konfrontovaný s ďalšími dôkazmi o protisovietskych rozhovoroch so svojím spoluväzňom. Eduard vždy trval na svojej nevine.

Súdny proces sa začal v sobotu 25. októbra 1941 a Profittlich bol v ňom uznaný vinným. Jeho odvolanie na Najvyšší súd ZSSR bolo zamietnuté. Bol odsúdený na 5 rokov väzenia a práce v pracovnom tábore v Kirove, ale 21. novembra toho istého roku bol odsúdený na trest smrti zastrelením za protisovietsku činnosť a špionáž pre Nemecko. Rozsudok však nebol vykonaný, pretože 22. februára 1942 zomrel vo väzení v Kirove na následky ožiarenia.

Jeho smrť bola potvrdená až po tom, ako Najvyšší súd Estónska 12. júna 1990, len niekoľko týždňov po tom, čo Estónsko získalo nezávislosť od Sovietskeho zväzu, informoval predstaviteľov katolíckej cirkvi o jeho smrti. Súd jeho ako aj ďalších duchovných neskôr posmrtne rehabilitoval. Vláda tiež umožnila prístup k archívom obsahujúcim dokumentáciu o jeho prípade. náhľad| Pamätná tabuľa nachádzajúca sa v tallinnskej katedrále. V tallinnskej katedrále bola v utorok 11. septembra 1990 odhalená pamätná tabuľa venovaná Profittlichovi. V katedrále sa nachádza múzeum, ktoré vystavuje niektoré z jeho exponátov.

Proces blahorečenia Biskupská konferencia Ruskej federácie iniciovala 30. januára 2002 možné blahorečenie Profittlicha spolu s 15 ďalšími ľuďmi. Po tom, čo Kongregácia pre kauzy svätých 30. mája 2003 udelila nihil obstat, sa v Petrohrade začala diecézna fáza prešetrovania na možné blahorečenie. V marci 2019 boli všetky tieto dokumenty doručené do kongregácie v Ríme a boli potvrdené 12. júna 2020.

V decembri 2024 pápež František uznal Profittlichovu mučenícku smrť ex aerumnis carceris (). Týmto sa otvorili dvere k jeho blahorečeniu. Diecéza v Tallinne určila slávnosť blahorečenia na 17. máj 2025, avšak kvôli úmrtiu pápeža bola odložená na neurčito.

Františkov nástupca Lev XIV. potvrdil dátum blahorečenia na 6. september 2025. Eucharistickej slávnosti v Tallinne predsedal pápežský legát Christoph kardinál Schönborn. Eduard Profittlich je prvým blahorečeným Estónčanom a zároveň prvým svätcom v severskom regióne od 16. storočia.

Dátum liturgickej spomienky na tohto blahoslaveného bol stanovený na 21. februára.

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy Oficiálna stránka blahoslaveného (po estónsky, anglicky, poľsky, rusky, nemecky)

Zdroj

Kategória:Rímskokatolícka cirkev v Rusku Kategória:Kresťanskí mučeníci v 20. storočí Kategória:Estónski biskupi Kategória:Nemeckí rímskokatolícki arcibiskupi Kategória:Blahorečení Levom XIV. Kategória:Nemeckí rímskokatolícki kňazi Kategória:Jezuiti Kategória:Osobnosti z Porýnia-Falcka