Šarlota Pruská (; * 24. júl 1860, Postupim, Pruské kráľovstvo – † 1. október 1919, Baden-Baden, Nemecká ríša) bola sasko-meiningenskou vojvodkyňou v rokoch 1914 – 1918 ako manželka Bernarda III., posledného vojvodu. Narodila sa v Novom paláci v Postupime ako druhé dieťa a najstaršia dcéra princa Fridricha Pruského, člena rodu Hohenzollernovcov, ktorý sa stal v roku 1888 nemeckým cisárom. Prostredníctvom svojej matky Viktórie Sasko-cobursko-gothajskej, bola Šarlota najstaršou vnučkou britskej kráľovnej Viktórie a princa Alberta.

Princezná Šarlota bola náročné dieťa a ľahostajná študentka s nervóznou povahou. Jej vzťah s matkou bol napätý. Ako Šarlota rástla, začala šíriť klebety a spôsobovať problémy. V snahe uniknúť rodičovskej kontrole sa v sedemnástich rokoch sa vydala za Bernarda Sasko-meiningenského. Slabá vôla jej manžela na ňu nemala veľký vplyv. Princezná Šarlota, známa šírením klebiet a svojou excentrickou osobnosťou, si užívala berlínsku spoločnosť, pričom svoje jediné dieťa, princeznú Feodoru, často nechávala v starostlivosti svojej rodiny. Šarlota a Feodora mali tiež ťažký vzťah.

V roku 1888, sa Šarlotin brat Viliam stal nemeckým cisárom, čím sa zvýšil jej spoločenský vplyv. Počas vlády svojho svojho brata bola známa svojimi neplechami a svoj život trávila medzi záchvatmi choroby, frivolnými až extravagantnými záľubami. V roku 1914 sa stala sasko-meiningenskou vojvodkyňou, no jej manžel stratil svoj titul na konci prvej svetovej vojne v novembri 1918. Šarlota zomrela nasledujúci rok na infarkt v Baden-Badene. Celý život trpela zlým zdravím. Súčasní historici tvrdia, že trpela porfýriou, genetické ochorenie, ktoré postihovali britskú kráľovskú rodinu.

Raný život

Narodenie a rodina vľavo|náhľad|Portrét pruskej kráľovskej rodiny od Franza Xavera Winterhaltera. Zľava doprava: princ Viliam, korunný princ Fridrich, korunná princezná Viktória a princezná Šarlota. Princezná Šarlota sa narodila 24. júla 1860 v Novom paláci v Postupime ako Viktoria Elisabeth Auguste Charlotte. Bola najstaršou dcérou a druhým dieťaťom princa Fridricha Viliama Pruského a jeho manželky Viktórie, v rodine známej ako „Vicky“.Pakula, s. 138Van der Kiste 2012, s. 33 Bola zdravým dieťaťom, ktoré sa narodilo 19 mesiacov po ťažkom pôrode svojho staršieho brata, princa Viliama.Packard, s. 106 Jej stará matka, kráľovná Viktória chcela, aby jej najstaršia vnučka bola pomenovaná po nej. Pruská kráľovská rodina však chcela, aby nová princezná niesla meno Šarlota po ruskej cárovnej Alexandre Fiodorovnej, ktorá sa narodila ako princezná Šarlota Pruská. Kompromisom však bolo, že jej krstné meno bolo Viktória, ale hovorilo sa jej Šarlota.

Šarlotina rodina z otcovej strany patrila k rodu Hohenzollernovcov, kráľovskému rod, ktorý vládol nemeckému štátu Prusko od 17. storočia.Pakula, s. 94 - 101 Šarlotin otec sa stal korunným princom, keď mala jeden rok, keďže Šarlotin starý otec Viliam I. nastúpil na trón. Šarlotina matka, Vicky, bola najstaršou dcérou britskej kráľovnej Viktórie a jej manžela princa Alberta.Van der Kiste 1999 Šarlota a jej brat Viliam boli jedinými vnúčatami narodenými za Albertovho života.Van der Kiste 2012, s. 47 On a Viktória navštívili svoju dcéru a dve vnúčatá, keď Šarlota mala dva mesiace.Hibbert, s. 261 Van der Kiste 2001 Vicky a Fridrich Viliam následne priviedli Viliama a Šarlotu na návštevu do Anglicka v júni 1861Röhl, s. 73, šesť mesiacov pred Albertovou smrťou.Pakula, s. 153 - 159

Výchova a vzdelanie náhľad|Princezná Šarlota so svojimi rodičmi a súrodencami. Zľava doprava: princ Henrich, korunná princezná Viktória, korunný princ Fridrich Viliam s princeznou Margarétou, princ Viliam a princezná Šarlota. Sediaci zľava doprava: princezná Viktória, princezná Žofia a princ Waldemar. Fotografia z roku 1875. Rastúca rodina, ktorá mala osem detí,Ramm 2004 trávila zimy v Berlíne a letá v Postupime. Zvyčajne nejaký čas trávili aj na vidieku k veľkej radosti detí. V roku 1863, Vicky a Fridrich kúpili schátraný pozemok a prestavali ho na farmu, čo umožnilo rodine pravidelne zažívať jednoduchý vidiecky život.Pakula, s. 323 Fridrich Viliam bol milujúci manžel, ale ako dôstojník pruskej armády ho povinnosti čoraz viac odvádzali od domova. Vicky bola intelektuálne náročná matka, ktorá od svojich detí očakávala morálne, politické a vodcovské schopnosti a v neprítomnosti manžela starostlivo dohliadala na ich vzdelávanie a výchovu.Pakula, s. 321 - 324 Krátko po príchode do svojej novej krajiny, Vicky začala pozorovať neustále hádky a intrigy v pruskej kráľovskej rodine. To posilnilo jej vieru v nadradenosť anglickej kultúry. Vychovávala svoje deti v anglickom štýle a úspešne u nich pestovala lásku k svojej rodnej krajine tým, že do domu začleňovala prvky anglickej kultúry a brala ich na časté výlety do Anglicka.Gelardi, s. 9 - 11

Hoci si Vicky bola blízka so svojou najstaršou dcérou, to sa zmenilo, keď Šarlota začala rásť. Keď mala dva roky, stala sa známou ako „sladká nezbedná malá Dita“Röhl, s. 106 a ukázala sa byť najhoršie zvládnuteľnou z ôsmich detí v rodine.Pakula, s. 335 Ako malé dievča sa správala nervózne a často sa správala rozrušene. Často si ohrýzala nechty, čo viedlo k preventívnym opatreniam, ako je nútené nosenie rukavíc, ale akékoľvek metódy poskytovali len dočasnú úlavu.Van der Kiste 2012, s. 87 Kráľovná Viktória raz napísala svojej dcére Vicky: „Povedz Šarlote, že som zhrozená, keď som počula, že hryzie veci. Stará mama nemá radá nezbedné dievčatká.“ V roku 1863 si korunná princezná do denníka zaznamenala, že Šarlotina „malá myseľ sa zdá byť na telo až príliš aktívna - je taká nervózna, citlivá a taká rýchla. Jej spánok nie je taký zdravý, ako by mal byť a je veľmi chudá.“ Šarlota mala prudké záchvaty hnevu. Vicky ich opísala ako „také záchvaty zúrivosti a tvrdohlavosti, že kríčí ako blázon.“Röhl, s. 107 Šarlota malo tiež podváhu a problémy s trávením.Röhl, Warren a Hunt, s. 183 - 184 vľavo|náhľad|Zhora nadol: Margaréta, Žofia, Viktória a Šarlota. Šarlota bola ľahostajná študentka na zdesenie svojej matky, ktorá si vysoko cenila vzdelanie. Šarlotina guvernantka vyhlásila, že nikdy nevidela dieťa, s ktorým je „viac ťažkostí“ ako s ňou. Vicky raz napísala svojej matke o Šarlote, že „hlúposť nie je hriech, ale robí vzdelanie ťažkou a náročnou úlohou.“ Korunná princezná zriedka skrývala svoje skutočné myšlienky, ktoré sa jej nepáčili.Packard, s. 135 Svoje deti otvorene napomínala, aby povzbudzovali svoje úsilie vyhýbať sa márnivosti. Kráľovná Viktória nabádala svoju dcéru, aby sa k Šarlote správala skôr povzbudivo ako karhavo, pretože verila, že nemôže očakávať, že mladá princezná bude zdieľať vkus svojej matky.Van der Kiste, s. 87 Životopisec Jerrold M. Packard sa domnieva, že je pravdepodobné, že „pekné, ale nervózne a zamračené dievča cítilo sklamanie svojej matky už od útleho veku“, čo prehlbovalo priepasť medzi nimi.

Postupom času sa medzi troma najstaršími a troma najmladšími deťmí v rodine vyvinul rozkol.Röhl, s. 101Van der Kiste, s. 60 Smrť Šarlotiných bratov Žigmunda a Waldemara v rokoch 1866 a 1879 korunnú princeznú zdevastovala. Historik John CG Röhl tvrdí, že Viktóriine tri najstaršie deti „nikdy nemohli žiť podľa jej idealizovanej spomienky na dvoch mŕtvych princov.“Röhl, s. 13 Prísna výchova, ktorú Vicky dala svojím trom najstarším deťom - Viliamovi, Šarlote a Henrichovi, sa neopakovala v jej vzťahu s jej tromi najmladšími žijúcimi deťmi, Viktóriou, Žofiou a Margarétou.MacDonogh, s. 36 Najstaršie deti, ktoré vycítili sklamanie svojej matky, sa začali hnevať na jej zhovievavosť voči ich najmladším súrodencom. Historik John Van der Kiste špekuluje, že keby Vicky prejavovala rovnú láskavosť ku Šarlote ako k jej mladším súrodencom, „vzťah medzi nimi mohol byť šťastnejší“.

Šarlota bola obľúbenkyňou svojich starých rodičov z otcovej strany, s ktorými sa často vídala.King, s. 50 Kráľ Viliam a kráľovná Augusta rozmaznávali svoju vnučku a povzbudzovali ju k vzbure proti korunnému princovi a princeznejVan der Kiste 2012 a Šarlota spolu s jej bratom sa v sporoch s jej rodičmi postavili na ich stranu.Packard, s. 173 Túto vzburu povzbudzoval aj nemecký kancelár Otto von Bismarck, ktorý mal politické nezhody s liberálnym korunným princom a jeho manželkou. Šarlota si tiež užívala blízky vzťah so svojím najstarším bratom, hoci sa od seba oddelili po jeho svadbe v roku 1881 s Augustou Viktóriou Šlezvicko-holštajnskou, prezývanou „Dona“. Šarlota ju opísala ako prostoduchú, pomalú a plachú.Vovk, s. 41 Šarlotin vzťah s Viliamom preto zostal problematický. Šarlotina sesternica, kráľovná Mária Rumunská vo svojich pamätiach napísala: „Bolo to vo veľkej miere vďaka Šarlotiným intrigám, že kráľ Karol pretrvával v nepriateľstve voči cisárovi Viliamovi. Šarlota mala voči svojmu bratovi zášť a kedykoľvek mu rada urobila zlú službu.“Kráľovná Mária 1934, s. 345

Zasnúbenie a manželstvo náhľad|Princezná Šarlota s Bernardom Sasko-meiningenským približne v čase zásnub, 1876 náhľad|Šarlotina rezidencia, vila Liegnitz v parku Sanssouci v Postupime. Vila bola predtým obývaná Augustou z Harrachu, morganatickou manželkou kráľa Fridricha Viliama III. Keď Šarlota dovŕšila štrnásť rokov, Vicky ju opísala ako oveľa mladšiu na svoj vek. Raz napísala: „Šarlota je vo všetkom - v zdraví, vzhľade a chápaní ako desaťročné dieťa!“Röhl, Warren a Hunt, s. 184 Princezná mala krátke nohy, ktoré v kombínácii s dlhým pásom a rukami spôsobovali, že v sede vyzerala vysoká, ale v stoji nízka. Bola tiež dosť neforemná.Röhl, Warren a Hunt, 84 a 184 Väčšinu svojho dospelého života trpela vážnymi zdravotnými problémami. Tieto problémy sprevádzal neustály stav duševného nepokoja a divokého vzrušenia, čo znepokojilo jej lekárov. Medzi jej mnohé zdravotné problémy patrili reumatizmus, bolesti kĺbov, bolesti hlavy a nespavosť.Van der Kiste 2012, s. 601

Ako Šarlota rástla, jej správanie začalo zahŕňať flirtovanie, šírenie zlomyseľných klebiet a spôsobovanie problémov, čo sú vlastnosti, ktoré si jej matka všimla v mladosti svojej dcéry a dúfala, že z nich vyrastie.Röhl, Warren a Hunt, s. 185 Vicky ju charakterizovala ako „malé podlízavé mačiatko, ktoré vie byť také milujúce, keď kedykoľvek niečo chce.“ Verila, že Šarlotin „pekný zovňajšok“ skrýva „nebezpečné povahové črty“ a obviňovala prírodu z toho, že jej dcére dala takéto vlastnosti.Van der Kiste, s. 126

V apríli 1877 sa šesťnástročná Šarlota zasnúbila so svojím bratrancom z druhého kolena, princom Bernardom III., dedičom Sasko-meiningenského vojvodstva.Van der Kiste 2012, s. 113 Podľa príbehu, ktorý vyrozprávala životopiskyňa jej matky Hannah Pakula, sa Šarlota do princa zamilovala, keď šoférovali s jej najstarším bratom. Viliam počas jazdy zrýchlil, čo Šarlotu vystrašilo a prinútilo ju držať sa Bernardovej ruky. Pakula dodáva, že táto náhla, ale dočasná vášeň pravdepodobne zodpovedala Šarlotinej „premenlivej osobnosti“.Pakula, s. 371 Van der Kiste sa domnieva, že Šarlotino rozhodnutie vydať sa za Bernarda pramenilo aj z túžby stať sa nezávislou od svojich rodičov a najmä od kritiky svojej matky.

Princ Bernard, armádny dôstojník slúžiaci v Postupimskom pluku, bol o deväť rokov starší ako ona a veterán nedávnej prusko-francúzskej vojny. Hoci bol považovaný za slabocha, mal mnoho intelektuálnych záujmov, najmä o archeológiu. Šarlota tieto záujmy nezdieľala, ale Vicky dúfala, že manželstvo Šarlotine zlé vlastnosti zmierni. Zasnúbenie trvalo rok, pričom Vicky pripravovala výbavu svojej dcéry.Van der Kiste 2012, s. 138 Zosobášili sa v Berlíne 18. februára 1878 na dvojitom obrade, ktorý zahŕňal aj sobáš princeznej Alžbety Anny Pruskej s Fridrichom Augustom Oldenburským.Van der Kiste, s. 141 Svadby sa zúčastnili Šarlotini strýkovia z matkinej strany, princ z Walesu a vojvoda z Connaughtu, ako aj belgický kráľ Leopold II. a kráľovná Mária Henrietta.Van der Kiste 2012, s. 141MacDonough, s. 60