Fiodor Fiodorovič Aristov (* 26. október 1888, Varnavino, Ruská ríša, dnes Rusko† 5. november 1932, Moskva, Sovietsky zväz, dnes Rusko) bol ruský vedec, slavista, literárny vedec, historik a etnograf.
Životopis Fiodor Fiodorovič Aristov sa narodil 26. októbra 1888 v meste Varnavino v rodine úradníka. Študoval ekonómiu na Moskovskom obchodnom inštitúte a na historicko-filologickej fakulte Moskovskej univerzity, kde ukončil štúdium v roku 1912. Bojoval v prvej svetovej vojne.
Prednášal viaceré predmety vrátane histórie a literatúry na univerzite v Tbilisi v rokoch 1918 až 1920, medzi rokmi 1920 až 1922 na inštitúte národnej osvety v meste Feodosija. V roku 1922 sa stal profesorom na Moskovskej univerzite.
V rámci vedeckej činnosti sa venoval hlavne výskumu histórie a kultúry v regiónoch západnej Ukrajiny, ako aj tvorbe a kultúrno-osvetovej činnosti osobností pôsobiacich v týchto regiónoch (Marijan Feofilovyč Hluškevyč, Bohdan Andrijovyč Didyckyj, Adolf Dobriansky, Alexander Duchnovič, Anatolij Kralickij, Ioann Rakovskij, Izydor Ivanovyč Šaranevyč, Julijan Andrijovyč Javorskyj...). Napísal viac ako 200 prác z oblasti slavistiky, ktoré v značnej miere obsahujú fakty a materiály poznačené panslavizmom a mosovofilstvom. Patrí medzi nich 3-zväzková práca Karpatoruski pysmennyky vydaná v Moskve v roku 1916, ktorá v seba zahŕňa prepracovaný náčrt Istorija Karpatskoji Rusi (po slovensky História Karpatskej Rusi). Začiatkom obdobia revolučných udalostí v Ruskej ríši bol publikovaný prvý z troch zväzkov jeho prác. Značná časť jeho práce sa však zachovala iba v rukopisoch.
Zároveň sa venoval aj kultúrnej-osvetovej činnosti: v Moskve vytvoril Karpatskoruské múzeum existujúce v rokoch 1907 až 1917, kde sa nachádzalo približne 100 tisíc rôznych exponátov z histórie a z kultúry Ukrajincov z oblastí východne Haliče, Bukoviny, severnej a Zakarpatskej Ukrajiny. Viedol študentské tovarišstvo Slavija (po slovensky Slávia) a redakciu časopisu Slavianskoje obiedinenije (po slovensky Slovanské zjednotenie).
Počas 20. a 30. rokov 20. storočia sa stal obeťou represií. Preto časť jeho prác bola skonfiškovaná. Zomrel 5. novembra 1932 v Moskve.
Práce
Aleksandr Vasilievič Duchnovič (po slovensky Alexander Vasilievič Duchnovič, 1913). Adoľf Ivanovič Dobrianskij-Sačurov (po slovensky Adolf Ivanovič Dobriansky-Sačurov, 1913). Istinnaja istorija karpato-rossov A. V. Duchnoviča. Značenije A. V. Duchnoviča kak ugro-russkogo istorika (po slovensky Skutočná história karpatorusov A. V. Duchnoviča. Význam A. V. Duchnoviča ako uhro-ruského historika, 1914). Karpatorusskije pisateli: Issledovanija po neizdannym istočnikam (po slovensky Karpatoruskí spisovatelia: Bádanie v nepublikovaných prameňoch, 1916).
Zdroje
. .
.
Kategória:Ruskí vedci Kategória:Ruskí slavisti Kategória:Ruskí etnografi Kategória:Ruskí literárni vedci Kategória:Ruskí historici Kategória:Absolventi Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova Kategória:Pochovaní na Vagankovskom cintoríne