167. pešia divízia (), neskôr 167. divízia ľudových granátnikov () bola divízia nemeckého Wehrmachtu počas druhej svetovej vojny. Divízia počas svojej existencie pôsobila na západnom aj východnom fronte. Na jeseň roku 1944 sa jej reorganizácia na 167. divíziu ľudových granátnikov uskutočňovala na Slovensku, kde divízia plnila strážne úlohy na Považí a jej jednotky sa zúčastnili na prelome novembra a decembra 1944 protipartizánskej operácie Wolfsburg v Považskom Inovci. Zničená bola v marci 1945 pri ústupe cez Rýn.
História Sformovanie Divízia bola formovaná od 26. novembra 1939 v 7. vojenskom okruhu ako súčasť 7. vlny mobilizácie Wehrmachtu. Naplnenie stavu sa uskutočnilo v Kemptene a Bad Reichenhall. V januári 1940 dosiahla svoj cieľový stav začlenením poľných náhradných práporov 7, 27 a 34. Velenie divízie po plukovníkovi (povýšenom na generálporučíka) Gilbertovi prevzal generálporučík Oskar Vogl.
Nasadenie vo Francúzsku Divízia sa v rámci skupiny armád C zúčastnila invázie do Francúzska v roku 1940, pričom medzi 20. a 21. júnom dobyla pevnosti Kerfent a Bambeschdve súčasti Maginotovej línie. Divízia zostala v okupovanom Francúzsku až do februára 1941, kedy sa vrátila do svojej posádky v Bavorsku. V auguste 1940 prevzal velenie generálmajor Hans Schönhärl a v decembri bol povýšený na generálporučíka.
Operácia Barbarossa Divízia bola v júni 1941 presunutá do Generálneho gouvernmentu v rámci zostavy 4. armády skupiny armád Stred. Od 22. júna 1941 sa divízia sa zúčastnila operácie Barbarossa, kde prešla cez Pinsk, Babrujsk, Jelňu a Brjansk do oblasti Oriola, kde v zostave 2. tankovej armády zažila ťažké zimné boje a utrpela veľké straty. Zotavenie v Holandsku Pre doplnenie síl bola divízia koncom apríla 1942 prevelená do Holandska, kde bola obnovená do svojej štandardnej sily a precvičená pod velením vrchného veliteľstva Západ. Skupina armád Juh Začiatkom marca 1943 bola divízia prevelená do skupiny armád Juh do oblasti Charkova, kde bola nasadená do augusta 1943, spočiatku v rámci II. tankového zboru SS, potom XXXXVIII. tankového zboru 4. tankovej armády.
Bojová skupina 167. pešej divízie Po ťažkých stratách ju OKH uvádzalo iba ako „bojovú skupinu“. Toto sa udialo 8. armády počas bojov o Dneper, ktorý mal byť trvalo bránený ako „Východný val“. V Čerkasoch aj Kremenčugu bola „bojová skupina 167. pešej divízie“ zapojená do neustálych obranných bojov. Rozpustenie 1. februára 1944 bola divízia pre veľké straty a nedostatok náhradníkov rozpustená, pričom zvyšky jej pechoty a dve zo štyroch bývalých delostreleckých divízií boli zjednotené ako tzv. „divízna skupina 167“ bavorského 376. pluku., ktorý bol následne zničený v Rumunsku v auguste 1944.
167. divízia ľudových granátnikov Od 2. septembra 1944 bola tzv. „Tieňová divízia Niedergörsdorf “ nasadená vo vojenskom výcvikovom priestore Döllersheim vo vojenskom okruhu XVII. Pričlenené boli 17. nemeckej poľnej divízie zničené vo Francúzsku. 25. októbra 1944 bola táto jednotka premenovaná na 167. divíziu ľudových granátnikov.
Slovensko a protipartizánske operácie
Divízia bola presunutá na Slovensko na Považie, kde po potlačení Slovenského národného povstania vykonávala hliadkovú a strážnu službu.
30. novembra 1944 bola divízia zapojená do protipartizánskej operácie Wolfsburg v Považskom Inovci proti jednotkám partizánskej brigády Boženko a brigády J. Žižku. Operácia bola spustená v skorých ranných hodinách 30. novembra 1944. Z východu od Podhradia po Trenčianske Jastrabie útočila brigáda SS Dirlewanger, z Považia vyrazili 2 skupiny 167. divízie ľudových granátnikov. Popri nemeckých bojových jednotkách sa operácie zúčastnili aj jednotky nemeckej bezpečnostnej služby Sicherheitsdienst, žandári a príslušníci Hlinkovej gardy. Úlohou 2 jednotiek 167. divízie bolo uzavrieť západné doliny Považského Inovca. Celkový počet nemeckých vojakov dosiahol okolo 900 mužov.
Nemecké jednotky prečesávali lesy Panskej Javoriny a Bielej Bukoviny. Vypálili viacero horární, partizánskych bunkrov, hájovní, domovov lesných robotníkov a chát. V bunkri v Stokách (nad obcou Podhradie) našli jednotky SS skrytých židovských občanov — mužov, ženy i deti — a zmasakrovali na mieste 30 skrývajúcich sa Židov vrátane detí. Snežinského partizánom sa podarilo uniknúť z obkľúčenia. Straty utrpeli partizánske jednotky brigády J. Žižku, ktorí sa na Bukovine dostali do prestrelky.
Ardenská ofenzíva Divízia bola v polovici decembra 1944 prevelená na západný front a koncom decembra 1944 sa zúčastnila prvých bojov pri Bastogne. Po dobytí Lutrebois 30. decembra 1944 sa divízia musela stále viac a viac sťahovať zo svojich pozícií v Lutrebois a Wardine, pričom čelila útokom niekoľkých amerických divízií. Po strate Oberwampachu 17. januára 1945 sa divízia do 20. januára 1945 stiahla z Arden.
Zánik divízie Divízia bola zničené koncom marca 1945 počas ústupu cez Rýn. Štáb divízie bol ale znovupoužitý na zriadenie divízie Scharnhorst.
Velitelia divízie generálporučík Martin Gilbert (1. december 193910. január 1940) generálporučík Oskar Vogl (10. január2. august 1940) generálporučík Hans Schönhärl (2. august 194011. august 1941) generálporučík Verner Schartow (11. august1941) generálporučík Wolf-Günther Trierenberg (11. august 194125. november 1943) generálmajor Hans Hüttner (25. november 19431. február 1944) generálporučík Hanskurt Höcker (17. október 19444. apríl 1945)
Poznámky
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Nemecké vojenské jednotky druhej svetovej vojny Kategória:Nemecké a iné jednotky nasadené na potlačenie Slovenského národného povstania a partizánov Kategória:Divízie (vojenské jednotky)