náhľad|Atická červenofigúrová neck-amfora, cca 440 pred Kr., British Museum (E 271), Múza Terpsichoré sedí na stoličke a hrá na harfu (magadis), Mousaios stojí s vavrínovým vencom vo vlasoch, drží lýru (chelys) a dlhú palicu s vavrínovými listami na vrchu; nápisy mien: MELELOSA, TERPSICHORA, MOSAIOS, British Museum (E 271), Londýn Maliar Pélea je konvenčné meno atického maliara červenofigúrových váz, pôsobiaceho približne v tretej štvrtine 5. storočia pred Kr.
Maliar Pélea patrí do Polygnótovej skupiny vázových maliarov, ktorí tvorili v rokoch 450 až 420 pred Kr. (keď začal pracovať, technika červenofigúrovej maľby váz už dominovala asi sedemdesiatpäť rokov). V rámci tejto skupiny vázových maliarov existuje ďalšia skupina pomenovaná po ňom ako po jej hlavnom umelcovi – skupina Maliara Pélea. Okrem diel Maliara Hektora (ku ktorému to má štylisticky najbližšie) a Coghillovho maliara ju tvoria mnohé vázy, ktoré určite nie sú od samotného Maliara Pélea, ale sú mu blízke a niekedy sú i veľmi kvalitné. Deliacu čiaru medzi nimi je často ťažké určiť.
Ďalším dôležitým jeho súčasníkom bol Maliar Achilla, s ktorým zdieľal v spracovaní postáv istú harmonickú uvoľnenosť. Veľké vázové kompozície však ukazujú komplexnosť ľudskej interakcie a rezonancie mýticko-historických námetov, ktoré túto skupinu spájajú s významnými monumentálnymi dielami daného obdobia a oddeľujú ich od menších (intímnejšie) zdobených váz, ktoré sú najcharakteristickejšie pre najkrajšie diela Maliara Achilla na lékythoi maľovaných na bielom podklade. V tomto smere Maliar Pélea pokračoval v tradícii svojej skupiny ako potomok veľkej ranej klasickej školy maliarov váz, skupiny Maliara Niobovcov.
Pripisuje sa mu približne dvadsaťdeväť váz. Majstrovským dielom, podľa ktorého je tento umelec pomenovaný (po postave zobrazeného Pélea), je červenofigúrový kalichový kratér zo Spiny so zobrazením svadby Pélea a Thetidy (Museo Nazionale Archeologico di Spina 2893 (z hrobky 617), Ferrara). Božská nevesta stojí na voze, nad ňou lieta malý Eros (on sám nie je označený menom). Jej smrteľný ženích za ňou drží opraty koní a otáča sa, aby prijal veniec od Afrodity. Oproti Thetide stojí Apolón, ktorý hrá na svojej kithare, a Hermes stojí pred hlavami koní. Medzi dvoma bohmi, za záprahom, stojí bohyňa držiaca dve pochodne. Na aténskej svadbe je to rola matky nevesty. Matkou Nereíd bola Dóris, ale táto postava je, dosť prekvapivo, pomenovaná ako Hekaté.Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Peleo, Pittore di Predpokladá sa, že Apolónova prítomnosť dodáva scéne pocit vešteckej predtuchy vzhľadom na katastrofálne následky tohto manželstva.
Jeho londýnska amfora (British Museum E 271) s „koncertom“ Terpsichory, Mousaia a Melousy je majstrovským dielom klasickej vázovej maľby vďaka svojej vynikajúcej formálnej vyváženosti a jemnému poetickému pôsobeniu. Na tejto amfore je jedno z dvoch známych vyobrazení „uhlovej“ harfy z piateho storočia pred Kr.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Maliari starovekého Grécka