náhľad|Atický červenofigúrový skyfos, zobrazuje Télemacha, Penelopu a jej tkáčsky stav, cca 440 pred Kr., Museo archeologico nazionale 1831, Chiusi Maliar Penelopy je konvenčné meno atického maliara červenofigúrových váz, činného približne v polovici 5. storočia pred Kr.
Maliar Penelopy, atický vázový maliar z vrcholného klasického obdobia, sa špecializoval zdobeniu skyfoi. Pripisuje sa mu ich dvadsaťosem. Britský historik umenia John Beazley meno tohto umelca odvodil od jeho červenofigúrovej maľby Penelopy, zdobiacej skyfos, uložený v mestskom múzeu v Chiusi (Museo Archeologico Nazionale 1831)Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Penelope, Pittore di
Približne polovica jeho čiaš (skyfoi) má nešpecifické scény so štandardnými postavami: mladíci, muži a ženy, ktorí väčšinou stoja, buď samostatne alebo vo dvojiciach, atléti, dionýzske scény so satyrmi alebo sprievodmi kómos a niekoľko jednotlivých božstiev. Tieto univerzalizujúce postavy sú väčšinou nenaratívne alebo len slabo naratívne vo svojom pôsobení a niekoľko skyfoi má samostatné dvojice postáv na oboch stranách. Na skyfoi s výjavmi zo sprievodov kómos maliar tiež použil smerové kompozície a duplikáciu na vytvorenie súvislej tancujúcej línie mužov alebo satyrov, čo by sa dalo nazvať „panoramatickou“ kompozíciou alebo naratívom. V iných prípadoch sa postavy na jednej strane buď pohybujú, alebo ukazujú jedným smerom, zatiaľ čo postavy na druhej strane ukazujú opačným smerom, takže všetky postavy sa zbiehajú k sebe okolo skyfosu.
Na jeho skyfose z mestského múzea v Chiusi je zobrazená Penelopa pri krosnách s Télemachom. Télemachos stojí naľavo, drží dva oštepy a pozerá sa na svoju matku. Ona smutne sedí na stoličke so sklonenou hlavou a prekríženými nohami. Čiastočne dokončená tkanina zobrazuje okraj s dvoma okrídlenými koňmi (Pegasmi), okrídleným bohom (Hermom) a okrídlenou sfingou. Podľa Homérovej Odysseie Penelopa naliehajúcim nápadníkom sľúbila, že sa vydá len potom, až utká Odyseovmu otcovi Laertovi pohrebný rubáš. Čo vo dne utkala, to v noci vypárala. Touto stratégiou, ktorú nápadníci neskôr odhalili, sa ithacká kráľovná snažila získať čas, pretože sobáš s jedným z nápadníkov by znamenal, že svojho manžela Odysea definitívne vyhlási za mŕtveho. Je to najstaršie známe zobrazenie tkania tkaniny (tesne po polovici 5. storočia pred Kr.), ktorej vzor možno v klasických Aténach vyzeral orientálne (dostatočne komplikovane na to, aby Penelope na jej podvod tak skoro neprišli). Až v poslednej tretine 5. storočia pred Kr. sa bohato vzorované textílie objavujú zobrazené na vázach v hojnejšom množstve, a to napr. v dielach Eretrijskeho maliara alebo Meidiovho maliara.
Červenofigúrový skyfos z Kodane (National Museum of Denmark 597), nájdený v Basilicate, datovaný do rokov 450 – 430 pred Kr., zobrazuje na strane A Elektru a jej sprievodkyňu pri Agamemnónovej hrobke a na strane B Oresta a Pylada. Maliar Penelopy je prvým atickým maliarom, ktorý zobrazil stretnutie Elektry a Oresta pri hrobke ich otca, a jediným maliarom, ktorý tak šikovne využil obe strany vázy na vyjadrenie dramatického momentu stretnutia. Zostáva tak verný Aischylovej verzii hry (z trilógie hry Oresteia, uvedenej v roku 458 pred Kr.) tým, že umožňuje divákovi znovu prežiť Elektrin pomalý proces chápania znamení, ktoré zanechal Orestes. Toto stretnutie je zobrazené iba na jednej ďalšej atickej váze, ale v južnej Itálii bolo populárne.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Maliari starovekého Grécka