Prof. PhDr. Jozef Šimončič, CSc. (* 18. jún 1928, Dechtice† 21. november 2020, Trnava) bol slovenský historik, archivár a univerzitný profesor. Patril k zakladateľom Trnavskej univerzity v Trnave. Jeho ťažiskovými témami boli dejiny Trnavy a Trnavskej univerzity.

Bol členom početných odborných komisií či redakčných rád. Od roku 1957 pôsobil v Slovenskej historickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied. Bol tiež dlhoročným členom Spolku svätého Vojtecha, členom jeho predsedníctva a výboru. Napísal veľké množstvo diel a bol autorom návrhov 60 erbov obcí a miest Trnavského kraja.

Život Narodil sa v roku 1928 v Dechticiach. Jeho otec Štefan Šimončič bol poľnohospodársky a lesný robotník, jeho matkou bola Filoména, rodená Mikušová. Pochádzal z katolíckeho prostredia a mal štyroch súrodencov.

Základné vzdelanie získal na rímskokatolíckej ľudovej škole v Dechticiach (1934 až 1939). Rok študoval na Štátnej meštianskej škole v Chtelnici a následne navštevoval v rokoch 1940 až 1943 Biskupské gymnázium v Trnave. V gymnaziálnych štúdiách pokračoval v Piešťanoch a v Ružomberku. Po maturite začal ako novic študovať na Filozofickom ústave Spoločnosti Ježišovej v českom Děčíne. Štúdium však nedokončil, keďže činnosť ústavu bola násilne ukončená v roku 1950 v rámci Akcie K. Šimončič musel nastúpiť na základnú vojenskú službu a ako politicky nespoľahlivá osoba bol zaradený do pomocných technických práporov (PTP). Bol pridelený do 54. pomocného technického práporu v Komárne. Zlé podmienky v PTP sa podpísali na jeho zdraví a systematický nátlak ŠtB a perzekúcie ho donútili vystúpiť zo Spoločnosti Ježišovej.

Po návrate z vojny bol niekoľko mesiacov zamestnaný v národnom podniku Stavoindustria Bratislava a na Základnej škole v Majcichove. V novembri 1954 mu bolo umožnené sa zamestnať v trnavskom archíve. Archív bol pred jeho nástupom vo veľmi zlom stave. Archívne materiály neboli pretriedené a boli umiestnené vo veľmi zlých podmienkach. Prvých šesť rokov bol Šimončič jediným pracovníkom archívu, pričom dokázal od základu usporiadať, vyčistiť a roztriediť všetky archívne dokumenty. Za jeho úspech bol v roku 1960 menovaný riaditeľom Štátneho archívu v Trnave, pričom na tejto pozícii pôsobil až do roku 1992. Pre archív sa mu podarilo získať nové priestory v budove jezuitského kláštora v Trnave (1967).

Popri práci Šimončič študoval históriu na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave (1954 až 1958). V roku 1971 získal doktorát filozofie a začal pôsobiť ako externý ašpirant na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. Dizertačnú prácu s názvom Ohlasy Francúzskej revolúcie na Slovensku obhájil v roku 1978.

V roku 1989 sa aktívne angažoval počas Nežnej revolúcie. Z balkóna trnavského divadla Jána Palárika nástojčivo zdôrazňoval nevyhnutnosť prinavrátiť na Trojičné námestie súsošie Najsvätejšej Trojice a obnovenie Trnavskej univerzity.

20. januára 1994 sa úspešne habilitoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. 20. februára 1998 bol prezidentom Michalom Kováčom vymenovaný univerzitným profesorom v odbore slovenské dejiny. V tom čas už pedagogicky pôsobil na novozriadenej Trnavskej univerzite, kde zostal až do odchodu na dôchodok 3. februára 2009. V rokoch 1999 až 2005 viedol katedru histórie na filozofickej fakulte a v rokoch 2005 až 2008 pôsobil ako riaditeľ Ústavu dejín Trnavskej univerzity.

Dielo V centre jeho záujmu stáli dejiny Trnavy a historickej Trnavskej univerzity. V roku 1988 sa spolupodielal na vydaní monografie Dejiny Trnavy, ktorá vyšla pri príležitosti 750. výročia udelenia privilégií slobodného kráľovského mesta Trnava. Spolu s Hadriánom Radvánim pracoval na obrazovej publikácii Stará Trnava v obrazoch (1994). Napísal tiež knihu Mojej Trnave (1998) a spolueditoval knihy Dejiny Trnavskej univerzity 1635 – 1777, 1992 – 2010 či Dokumenty Trnavskej univerzity 1635 – 1998 (2002). Významne prispel aj k zostaveniu monografie Dejiny Trnavy z roku 2010. Počas príprav blahorečenia Zdenky Schelingovej bol poverený zhromažďovaním všetkých dokumentov.

Je tiež tvorcom návrhov 60 erbov obcí a miest Trnavského samosprávneho kraja.

Pocty Za svoju dizertačnú prácu s názvom Ohlasy Francúzskej revolúcie na Slovensku (1978) získal cenu vydavateľstva Slovenský spisovateľ.

Od roku 1998 bol čestným občanom obce Dechtice a bol tiež čestným občanom Trnavy. Bol zvolený za Trnavčana 20. storočia a je nositeľom Ceny mesta Trnava. V roku 2007 mu prezident Ivan Gašparovič udelil vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy za významné zásluhy v oblasti archívnictva a histórie.

V roku 2015 mu bola Trnavskou univerzitou v Trnave udelená zlatá medaila univerzity. Pri príležitosti jeho životného jubilea (90 rokov) sa 19. júna 2018 uskutočnilo v Trnave kolokvium Pocta profesorovi Jozefovi Šimončičovi. Jeho osobnosti bol venovaný zborník

Referencie

Ďalšia literatúra

Kategória:Osobnosti z Dechtíc Kategória:Absolventi Vysokej školy pedagogickej v Bratislave Kategória:Slovenskí univerzitní profesori Kategória:Slovenskí vedeckí spisovatelia Kategória:Slovenskí historici Kategória:Slovenskí archivári Kategória:Slovenskí jezuiti Kategória:Laureáti Pribinovho kríža III. triedy Kategória:Vyučujúci na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave Kategória:Čestní občania Trnavy Kategória:Laureáti Ceny Fra Angelica