náhľad|Mladý Kristián preberá kľúče od pokladne s korunovačnými klenotmi. Kristián IV. (dánsky Christian 4., nórsky Christian Kvart alebo Quart; * 12. apríl 1577, Frederiksborg† 28. február 1648, Rosenborg) bol kráľ Dánska a Nórska od roku 1588 až do svojho skonu v roku 1648.
Dánsko pod jeho vládou vnútorne rozkvitalo, pričom práve Kristián IV. je dodnes považovaný za jedného z najväčších dánskych kráľov. Naopak, nie príliš vydarená bola jeho zahraničná politika, predovšetkým neúspešná diplomaticko-vojenská účasť na tridsaťročnej vojne a boj so Švédskym impériom pod vládou kráľa Gustáva II. Adolfa.
Pôvod Kristián IV. prišiel na svet dňa 12. apríla roku 1577 v meste Frederiksborg ako syn kráľa Frederika II. a jeho manželky, kráľovnej Žofii Meklenburskej. Na trón zasadol roku 1588, a to v čase smrti svojho otca, pričom mal vtedy iba jedenásť rokov. Formálne začal vládnuť až od dňa 17. augusta roku 1596. Korunovačný akt prebehol o dvanásť dní po tomto dni.
Manželstvo, milenky a potomkovia Kristián IV. Dánsky uzavrel prvý sobáš dňa 30. novembra roku 1597 s Annou Katarínou Brandenburskou, dcérou Joachima Friedricha Brandenburského, vojvodu pruského. Z manželstva vzišlo šesť potomkov, z ktorých iba traja sa dožili dospelosti. Onedlho po pôrode šiesteho dieťaťa, presnejšie dňa 29. marca roku1612 skonala Anna Katarína po štrnástich rokoch manželstva, zrejme na maláriu.
Frederik (* 15. august 1599 – † 9. september 1599) Kristián (* 10. apríl 1603 – † 2. jún 1647), zomrel rok pred svojím otcom a na dánsky trón tak nastúpil jeho mladší brat Frederik, ⚭ 1634 Magdaléna Sibyla Saská (* 23. december 1617 – † 6. január 1668) Žofia (* 4. január 1605 – † 7. september 1605) Alžbeta (* 13. marec 1606 – † 24. október 1608) Frederik (* 18. marec 1609 – † 9. február 1670), neskorší dánsky a nórsky kráľ Frederik III., ⚭ 1643 Žofia Amália Brunšvická (*24. marec 1628 – † 20. február 1685) Ulrich (* 2. február 1611 – † 12. august 1633), administrátor schwerinského biskupstva
Ešte pred kráľovninou smrťou mal Kristián v rokoch 1610 – 1613 pomer s Kirsten Madsdatterovou († 1613), ktorá mu porodila jedného syna
Kristián Ulrich Gyldenløve, (* 3. február 1611 – † 6. október 1640)
V rokoch 1613 až 1616 mal manželský vzťah s Karen Andersdatterovou († 1673), s ktorou mal dve deti:
Dorothea Elisabeth Gyldenlöve (* 1613 – † 1615) Ján Ulrich Gyldenløve, (* 10. marec 1615, Kronborg; † 31. január 1645, tamtiež)
Dňa 31. decembra roku 1615 uzavrel Kristián IV. morganatický sobáš s krásnou šľachtičnou, Kirsten Munkovou (* 6. júl 1598; † 19. apríl 1658), s priviedol na svet ďalších dvanásť potomkov.
Anna Katarína (* 10. august 1618, Frederiksborg; † 20. august 1633), Žofia Alžbeta (* 20. september 1619, Skanderborg – † 29. apríl 1657), Eleonóra Kristína (* 8. júl 1621 Frederiksborg – † 16. marec 1698, Maribo Kloster), Waldemar Kristián (* 1622, Frederiksborg – † 26. február 1656, Lublin), vojvoda šlezvicko-holštajnský Alžbeta Augusta (* 28. december 1623, Kronborg – † 9. august 1677), Frederik Kristián (* 26. apríl 1625 – † 17. júl 1627), Kristiana (* 15. júl 1626, Haderslevhus (Hansborg) – † 6. máj 1670), Hedviga (* 15. júl 1626, Haderslevhus (Hansborg, – † 5. október 1678, Kristiansstad), Mária Katarína (* 29. máj 1628; † 1. september 1628), Dorota Alžbeta (* 1. september 1629, Kronborg – † 18. marec 1687, Augustiniánsky kláštor v Kolíne),
Pričom u posledného dieťaťa nie je Kristiánovo otcovstvo isté, lebo Kirsten Munková mala v tom čase pomer s Ottom Ludwigom, grófom Salmom, za čo bola neskôr vypovedaná na svoje statky.
Ulrich Kristián Gyldenløve (* 7. apríl 1630, Ibstrup alebo Jägersborg/DK; † 11. december 1658) Alžbeta Žofia Gyldenløve (* 1633, Bramstedt?; † 20. január 1654)
Odhaduje sa, že Kristián mal spolu takmer 26 detí, právoplatných aj ľavobočkov, i keď ich mohlo byť aj viac.
Nemanželské deti kráľovej niesli meno Gyldenløve; toto meno dostávali taktiež nemanželské deti nástupcov Kristiána IV. – Frederika III. a zároveň Kristiána V. Ich potomkovia boli šľachtici a dostali meno Danneskjold.
Vnútroštátne reformy Kristián IV. bol veľmi podnikavý človek, čo sa veľmi pozitívne prejavilo na vnútroštátnej reformnej politike. Jeden z jeho prvých počinov bol, že zreformoval dánske námorníctvo a počet stálych lodí zvýšil z dvadsiatich dvoch v roku 1596 na šesťdesiat v roku 1610. So svojim kráľovstvom sa zoznámil počas námornej cesty okolo Severného mysu, ktorú zorganizoval v roku 1599.
S reformami námorníctva a rozširovaním európskeho ekonomického smeru merkantilizmu súviselo zakladanie zámorských kolónií. Prvú Kristián založil na južnom pobreží Indie (Dánska India) v roku 1620. Kristián tiež udelil licenciu Dánskej Východoindickej spoločnosti.
Ako oveľa väčší problém sa však ukázala reforma štátneho vojska. Napriek Kristiánovej snahe o zavedenie brannej povinnosti z dŕžav dánskej koruny väčšina armády zostávala žoldnierska.
„Architekt na tróne“ Kristiánova vláda sa niesla v znamení radu veľkolepých architektonických projektov. Zanechal po sebe bohaté kultúrne dedičstvo, pričom práve z toho dôvodu sa mu ušla prezývka ako „architekt na tróne“. Väčšina veľkých projektov v Dánsku bola postavená za jeho vlády pod vedením holandských inžinierov. Popri založení miest, ako napr. Christiania (dnešné Oslo), Kristiansand, Kristianstad, Kristianopel, Christianshavn či Glückstadt, vystaval napr. zámky Frederiksborg, Rosenborg a Halmstad. Sám panovník vytýčil stavebný pozemok kráľovského dvora v Glückstadte.
Podnikol tiež významné kroky na ochranu svojho kráľovstva výstavbou radu pevností. Išlo o budovanie pevnosti Christianspries v dnešnom Kieli. Tá bola vybudovaná začiatkom roku 1632 na jeho popud.
Rodokmeň a predkovia
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Králi Dánska Kategória:Králi Nórska Kategória:Oldenburská dynastia Kategória:Protestantskí panovníci Kategória:Osobnosti tridsaťročnej vojny