Soľná Baňa je mestská časť mesta Prešov. Je to bývalá samostatná obec, v roku 1960 bola zlúčená s obcami Solivar a Šváby. Súčasťou mesta Prešov je od 1. júla 1971. Patrí do mestskej časti č. 5. V bývalom katastri Soľnej Bane sa nachádza NKP Solivar-výrobňa soli a takisto aj pamiatková zóna Soľná Baňa.
Polohopis náhľad|Námestie osloboditeľov|vľavo Historické územie Soľnej Bane sa rozkladá na mierne zvlnenom teréne pahorkatiny úpätia Slanských vrchov, cca 3 km juhovýchodne od mesta Prešov. Cez pôvodne samostatnú obec preteká Soľný potok.
Popri potoku vedú ulice – Solivarská, Soľnobanská a južným smerom – Zlatobanská, ktoré spájajú mesto Prešov s obcami Ruská Nová Ves (cesta III/3441), Teriakovce (cesta III/3442) a Dulova Ves (cesta III/3440). Na mieste kríženia týchto ulíc je Námestie osloboditeľov – centrálny priestor bývalého areálu výrobne a skladovania soli.
Bývalé katastrálne územie Soľnej Bane je ohraničené na severe ulicou Kukučínova, Soľnobanským cintorínom, na východe Barackým potokom a Soľným potokom, ďalej ulicami Pri Hati a Boženy Němcovej, na juhozápade Gápľovou ulicou, na juhozápade Zlatobanským cintorínom, hranica ďalej pokračuje k vodnej nádrži Mindžala, následne pokračuje popri futbalovom ihrisku ŠK Slovan Solivar, pretína Soľný potok a Ondavskú ulicu, na západe je katastrálne územie ohraničené Kutuzovovou ulicou.
Dejiny náhľad|261x261bod|Solivar a Soľná Baňa na mape z roku 1783 Soľná Baňa sa administratívne začala formovať až po roku 1592, keď si Rudolf II. privlastnil soľné majetky a územie začala spravovať Kráľovská komora. V nadväznosti na rozhodujúcu účasť kráľovského eráru dochádza k podstatným zmenám jej historicko-spoločenského a technického významu. V súvislosti s otvorením bane na kamennú soľ v rokoch 1570 – 1572 sa tak vyčleňuje zo staršej zemepanskej obce Solivar (Šovar) novšia banská osada patriaca korune. Soľná Baňa sa ako obec spomína v roku 1673. Od začiatku 17. storočia môžeme sledovať snahy po osamostatnení sa soľného závodu „soľnobanského handľu“. Ale až v roku 1886 bol formálne ukončený proces osamostatnenia, keď Soľná Baňa bola s konečnou platnosťou uznaná ako samostatná obec. Obyvatelia obce sa nazývali "baňaši", považovali označenie Solivarčan za urážku. Dňa 21. septembra 1801 postihol Soľnú Baňu veľký požiar, pri ktorom vyhorelo 52 domov. Obdobie samostatnosti trvalo do roku 1960, kedy bola obec pričlenená k Solivaru. Územie dnešného Solivaru tak vzniklo z pôvodne troch samostatných obcí – Soľná Baňa, Solivar a Šváby. V roku 1971 sa obec Solivar stala mestskou časťou Prešova.
Pamiatková zóna Soľná Baňa Zaberá historické územie obce Soľná Baňa a jednotlivé pamiatkové objekty sa nachádzajú na celom území. Areál PZ tvorí výrobná a obytná časť. Územie je doplnené sakrálnymi objektmi – banským kostolom sv. Jána Krstiteľa, ktorý je situovaný v centre na križovatke trasy Solivar – Ruská Nová Ves a Solivar – Zlatá Baňa ako aj kaplnkou sv. Rócha v južnej časti, na kopci pri ceste do Zlatej Bane. Výrobnú časť tvorí soľný závod, nazývaný tiež soľnobanský handeľ, vymedzený ulicami Zborovská, Gápľová, Zlatobanská a Námestím osloboditeľov. Vo výrobnej časti sa nachádzajú objekty: gápeľ so šachtou Leopold, četerne, varňa a sklady soli, strojovňa, dielne, železnička, vozovňa, klopačka. Obytná časť je vymedzená ulicami Gápľová, Boženy Němcovej, Lidická, Soľnobanská a Zlatobanská. Pôvodná radová zástavba je tvorená domami obdĺžnikového pôdorysu v tesnej blízkosti cesty. Pozdĺžna os objektu je kolmá na komunikáciu. Jedná sa prevažne o prízemné objekty so sedlovou strechou, ktorej hrebeň je orientovaný kolmo na ulicu. Na mnohých miestach bola pôvodná zástavba doplnená o nové, aj nevhodné objekty vybudované v čase pred vyhlásením PZ. Pamiatková zóna Soľná Baňa nemá ochranné pásmo.
Kultúra a zaujímavosti
Sakrálne pamiatky
Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, Banský kostol, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1823 – 1824. Stojí na mieste staršieho kostola z roku 1719, ktorý však poškodilo zemetrasenie v roku 1778. Obnovou prešiel v rokoch 1885 a 1945. Loď kostola je zaklenutá pruskými klenbami, presbytérium českou plackou. Hlavný oltár je tvorený maľovanou iluzívnou architektúrou s postavami sv. Petra a Pavla, medzi ktoré je umiestnený obraz Krst Pána v Jordáne od J. Czauczika z roku 1825. Ide o kópiu G. Reniho. Bočné oltáre aj kazateľnica sú klasicistické z prvej polovice 19. storočia. Fasády kostola sú tvorené termálnymi oknami so šambránami. Priečelie je lemované nárožnou rustikou a portálom vo forme edikuly, nad ktorým je termálne okno so šambránou. Veža je členená kordónovými rímsami a ukončená trojuholníkovými štítmi s tympanónmi a nízkou sedlovou strechou.
Kaplnka sv. Rócha, jednoloďová klasicistická stavba s polygonálnym záverom a malou strešnou vežou, z roku 1832. Postavená je na pamäť morovej epidémie. Interiér je zaklenutý českou plackou. Oltárny obraz od J. Kavalského z roku 1831 zobrazuje sv. Rócha, sv. Jána Nepomuckého a sv. Sebastiána, nad ktorými je v oblakoch sv. Trojica a Panna Mária. Fasády kaplnky s nárožným zaoblením sú členené termálnymi oknami. Priečelie je ukončené prelamovaným štítom. Portál je tvorený kamenným ostením s profiláciou a zaoblením s podseknutím. Veža je ukončená barokovou helmicou s baníckymi kladivkami.
Ostatné pamiatky Areál Solivaru tvorí súbor technických pamiatok, ktoré slúžili na čerpanie a varenie soli zo soľanky. Medzi tieto stavby patrí šachta Leopold s budovou gápľa, četerne, huta, varňa, sklad soli, kováčske dielne a klopačka. Unikátny areál je chránený ako pamiatková zóna Soľná Baňa. Časť technických objektov je sprístupnená v rámci Slovenského technického múzea – Múzea Solivar.
Gápeľ, technická stavba na čerpanie soľanky z banského diela, z roku 1674. Jednopodlažná do zeme stavaná polygonálna budova s ihlancovou strechou francúzskeho typu. Ku gápľu prilieha neskorobaroková sieňová stavba s manzardovou strechou z 18. stor. Úpravami a modernizáciou prešiel v roku 1807 a 1844. Vnútri polygonálnej centrály bol umiestnený ťažobný mechanizmus na čerpanie soľanky v kožených mechoch, poháňaný štyrmi pármi koní. Bol postavený nad šachtou Leopold. Zásobníky soľanky, četerne, jednopodlažná technická stavba na pôdoryse obdĺžnika, doštený objekt s murovanými piliermi, postavený na miernom svahu na jednej strane ukončený polygónom, z roku 1815. Fasádu tvoria nosné piliere striedané drevenou výplňou. V ôsmich drevených nádržiach po 1320 hl tu bola uskladnená vyťažená soľanka. Sklad soli, komory, dvojpodlažná baroková stavba na pôdoryse písmena U s manzardovou strechou, z obdobia okolo roku 1825. Stojí na mieste budovy z roku 1674. V roku 1986 vyhorel a dlhé roky bol torzálnou architektúrou. Obnovou prešiel v roku 2015. Priečeliu budovy dominuje stredný rizalit, z ktorého vyrastá štvorcová veža lemovaná pilastrami, ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou. Rizalit je tvorený rustikou. Pred fasádu je predstavaný deväťosový arkádový portikus. Stavbe dominuje monumentálna manzardová strecha, ktorá je kópiou originálu zaniknutého pri požiari. Klopačka, drevená zvonica na pôdoryse obdĺžnika z druhej polovice 18. storočia. Stavba je členená kordónovou rímsou a ukončená barokovou helmicou s motívom baníckych kladiviek. Slúžila na signalizáciu (pracovná doba, požiar...).
Varňa František, dvojpodlažná stavba postavená po roku 1819. Jej predchodkyňa zo 17. storočia vyhorela pri požiari v roku 1819. V tomto objekte sa odparovala soľanka, kryštalická soľ sa umiestnila do odkvapovej komory, odkiaľ bola premiestnená do sušiarne a expedovaná. Stavba je tvorená sedemosovým rizalitom ukončeným trojuholníkovým štítom s tympanónom. Rizalit je lemovaný pilastrami a členený oknami s rímsovými frontónmi. Bočné krídla tvoria v parteri slepé arkády, na poschodí je stĺpová arkáda otvorená. Na bočných fasádach sa nachádzajú masívne oporné piliere. Strecha varne je nízka valbová, nad rizalitom je sedlová strecha.
Strojovňa, maschinhaus, jednopodlažná klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z 19. storočia. Priečelie je dvojosové tvorené lizénovým rámom a ukončené trojuholníkovým štítom.
Administratívna budova solivaru, jednopodlažná trojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse písmena L, z 10. rokov 19. storočia. Priečeliu dominuje trojosový rizalit členený kordónovou rímsou, ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Okná majú trojuholníkové frontóny.
Zaujímavosti
Soľnobanská čipka – paličkovaná čipka tradujúca sa zo 16. storočia, od 1. júna 2002 zachovávaná Soľnobanským čipkárskym cechom. Je zapísaná v Zozname zapísaných a chránených označení pôvodu a zemepisných označení do registra Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky.
Referencie
Kategória:Mestské časti Prešova Kategória:Miestne časti na Slovensku