John Michael „Mike“ Hawthorn (* 10. apríl 1929, Mexborough, Yorkshire, Anglicko† 22. január 1959, Guildford, Surrey, Anglicko) bol britský automobilový pretekár, prvý jazdec zo Spojeného kráľovstva, ktorý aj napriek nízkemu počtu víťazstiev (3), získal titul majstra sveta Formuly 1.

Skorý život a začiatky Mike vyrastal v prostredí, ktoré podporovalo záujem o vozidlá, jeho otec vlastnil garáž a predaj automobilov. Študoval techniku a absolvoval učňovské odborné vzdelanie u výrobcu nákladných automobilov. Už ako mladý vyskúšal pretekanie na britských podujatiach na motocykloch, neskôr v autách so športovým charakterom. Ako mladý muž sa Mike zúčastnil niekoľkých automobilových pretekov na okruhu v Brooklande. S pomocou svojho otca, začal pretekať v roku 1950 v Brightone. V roku 1952 prešiel na preteky monopostov a vyhral dva preteky Formuly 2 s odstupom piatich dní s vozidlom Cooper-Bristol, z ktorých v jednom porazil Juana Manuela Fangia.

Kariéra vo Formule 1 a ďalších kategóriách

1952 Hawthorn debutoval vo Formule 1 v roku 1952. S malým Cooperom-Bristol skončil štvrtý na svojej prvej Veľkej cene. Po odstúpení vo Francúzsku sa Mike dostal na pódium na svojej domácej Veľkej cene v Silverstone. Potom sa zúčastnil Veľkej ceny Holandska a po štarte z tretej pozície skončil v pretekoch štvrtý. Vo svojej prvej sezóne vo Formule 1 skončil v šampionáte piaty. Tieto výkony pritiahli pozornosť veľkých tímov, najmä Ferrari, ktoré s ním podpísalo zmluvu na nasledujúcu sezónu. Mike súťažil vo svojej prvej plnej sezóne a jeho tímovým kolegom bol Alberto Ascari, úradujúci majster sveta. Ascari dominoval sezóne, rovnako ako v roku 1952. Mike skončil dvakrát štvrtý v prvých troch kolách. Vrcholom Mikeovej sezóny bolo víťazstvo na Veľkej cene Francúzska, ktorá sa konala na okruhu v Reims. Tieto preteky, prezývané „preteky storočia“, boli svedkami intenzívneho súboja medzi Ferrari a Maserati. Napriek nedostatku skúseností sa Mikovi podarilo po urputnom boji zvíťaziť. Preteky vyhral len o sekundu pred Fangiom a Gonzalezom. Dvakrát skončil na stupňoch víťazov na Veľkej cene Nemecka a Švajčiarska a v šampionáte skončil na štvrtom mieste.

1953 Prvé víťazstvo dosiahol v roku 1953 na Veľkej cene Francúzska, keď jazdil za Ferrari. Okrem Formuly 1 súťažil aj v pretekoch 24 hodín Spa Francorchamps so spolujazdcom s Ferrari Giuseppem Farinom.

1954 V roku 1954 Mike pokračoval vo svojej kariére so Scuderiou Ferrari. Túto sezónu však dominoval Mercedes a Juan Manuel Fangio. Angličan však dokázal niekoľkokrát zažiariť a umiestnil sa na druhom mieste vo Veľkej Británii, Nemecku (s Gonzálezom) a Taliansku. Vrcholom jeho sezóny bolo víťazstvo na Veľkej cene Španielska, ktorá sa konala na okruhu Pedralbes v Barcelone. Napriek dominancii Mercedesu Hawthorn prekonal svojich súperov vrátane Fangia a získal víťazstvo. V šampionáte skončil tretí.

1955 Keďže chcel jazdiť za britský tím, opustil Ferrari a sezónu 1955 začal s Vanwallom. Prvé dve Veľké ceny sa skončili dvoma odstúpeniami. 11. júna vyhral 24-hodinové preteky Le Mans s Jaguarom, ale túto udalosť poznačila nehoda Pierra Levegha, ktorá si vyžiadala smrť viac ako 80 divákov. Dokonca bol údajne zodpovedný za túto nehodu, hoci o rok neskôr bol zbavený viny. Keďže videl, že s Vanwallom nedokáže dobre jazdiť a udržiaval si vynikajúci vzťah s Enzom Ferrarim, na konci šampionátu Formuly 1 sa k Enzovi Ferrarimu vrátil, ale nepodarilo sa mu získať ani jeden bod.

1956 V roku 1956 sa Mike prihlásil do BRM. Keďže nemal k dispozícii žiadne auto pre Veľkú cenu Argentíny, napriek tomu sa do pretekov prihlásil s Maserati a skončil na treťom mieste. V Monaku sa kvalifikoval s BRM desiaty, ale päť sekúnd za Fangiovým pole position, no kvôli poruche motora neštartoval. Následne sa zúčastnil Veľkej ceny Francúzska s Vanwallom, kde skončil desiaty. Na svoju národnú Veľkú cenu sa prihlásil s BRM, ale v pretekoch odstúpil na začiatku.

1957 V roku 1957 sa Mike opäť vrátil k Ferrari. Po dvoch odstúpeniach v prvých dvoch Veľkých cenách skončil Mike štvrtý vo Francúzsku a potom tretí vo Veľkej Británii. V Nemecku sa spolu s Petrom Collinsom ocitli na čele, keď Fangio zastavil natankovať. Argentínčan sa do pretekov vrátil s mankom viac ako 40 sekúnd. Mike sa potom ujal vedenia, ale Fangio ukázal veľkú zručnosť, dobehol Ferrari a vyhral preteky. Hawthorn skončil v šampionáte štvrtý.

Majstrovský titul a koniec kariéry Keďže Fangio odstúpil koncom roka 1957, Mike bol uchádzačom o titul v roku 1958 so svojím krajanom Stirlingom Mossom. Zatiaľ čo Moss vyhral dve z prvých troch Veľkých cien, Mike skončil tretí a piaty a v Monaku si vďaka rekordu kola zachránil bod, napriek odstúpeniu. Vďaka druhému miestu v Belgicku sa vrátil na druhé miesto v šampionáte. Mike potom vyhral Veľkú cenu Francúzska pred Mossom a obaja jazdci sa delili o titul. Vo Veľkej Británii skončil Mike druhý za Collinsom, zatiaľ čo Moss odstúpil. Obaja súperi odstúpili v Nemecku. Na Veľkej cene Portugalska, ktorú vyhral Moss, sa Mike v poslednom kole zatočil. Keď sa traťoví komisári chystali zatlačiť na Ferrari, zabránil im v tom Moss, ktorý ho vtedy vo svojom víťaznom kole zachránil pred diskvalifikáciou. V Taliansku skončil Mike opäť druhý, zatiaľ čo Moss odstúpil. O titule sa rozhodlo v Maroku počas záverečnej Veľkej ceny. Mike získal pole position, ale Moss sa od štartu ujal vedenia. S Mossom na čele musel Mike skončiť druhý, aby získal titul. Mike, ktorý bojoval so svojím tímovým kolegom Philom Hillom, bol najprv tretí a potom štvrtý, po tom, čo ho predbehol Mossov tímový kolega Tony Brooks. Mike sa opäť dostal na tretie miesto, keď Brooksovi explodoval motor, a potom sa priblížil k Hillovi, ktorý ho nechal predbehnúť. Moss vyhral preteky, ale bol to Mike, kto sa stal prvým britským jazdcom, ktorý sa stal majstrom sveta F1.

Osobné charakteristiky, tragédie a odkaz Mike potom oznámil svoj odchod do dôchodku. Smrť jeho tímových kolegov Luigiho Mussa a Petra Collinsa, ktorý bol jeho blízkym priateľom, ako aj smrť Stuarta Lewisa-Evansa, si na ňom vybrala svoju daň. Okrem toho sa jeho zdravie zhoršovalo kvôli zlyhaniu obličiek. Nanešťastie pre neho si svoj dôchodok dlho neužil. 22. januára 1959 sa stal účastníkom nehody na poľnej ceste. Pri predbiehaní auta svojho priateľa Roba Walkera, manažéra tímu, stratil kontrolu nad svojím Jaguarom, narazil do nákladného auta a prudko zišiel z cesty. Utrpel vážne zranenia hlavy a o niekoľko minút neskôr zomrel.

Pretekárske výsledky

Formula 1 SezónaTímPretekyVíťazstvaPole positionNajrýchlejšie koloPódiaBodyUmiestnenie1952Leslie D. Hawthorn4−−−1104. miestoAHM Bryde1−−−−1953Scuderia Ferrari81−−319 (27)4. miesto195481−1424,643. miesto1955Vandervell Products Ltd.2−−−−−NCScuderia Ferrari3−−−−1956Owen Racing Organisation2−−−1412. miestoVandervell Products Ltd.1−−−1957Scuderia Ferrari6−−−6134. miesto19581014542 (49)1. miestoCelkom4534615127,64

24 hodín Le Mans RokTímSpolujazdecMonopostTriedaKôl1953 Scuderia Ferrari Giuseppe FarinaFerrari 340 MM Pinin Farina BerlinettaS5.012DSQ1955 Jaguar Cars Ltd. Ivor BuebJaguar D-TypeS5.03071.1.1956 Jaguar Cars Ltd. Ivor BuebJaguar D-TypeS5.02806.3.1957 Scuderia Ferrari Luigi MussoFerrari 335 SS5.056DNF (Piest)1958 Scuderia Ferrari Peter CollinsFerrari 250 TR 58S3.0112DNF (Spojka)

24 hodín Spa RokTímSpolujazdecMonopostTriedaKôl1953 Scuderia Ferrari Giuseppe FarinaFerrari 375 MM Pinin Farina BerlinettaS2601.1.

12 hodín Sebring RokTímSpolujazdecMonopostTriedaKôl1955 B.S. Cunningham Phil WaltersJaguar D-TypeS5.01821.1.1956 Jaguar of New York Distributors Inc. Desmond TitteringtonJaguar D-TypeS5.0162DNF (Brzdy)1957 Jaguar Cars of North America Ivor BuebJaguar D-TypeS5.01933.2.1958 Scuderia Ferrari Wolfgang von TripsFerrari 250 TR 58S3.0159DNF (Prevodovka)

12 hodín Pescara RokTímSpolujazdecMonopostTrieda1953 Scuderia Ferrari Umberto MaglioliFerrari 375 MM Pinin Farina BerlinettaS+2.01.1.

Referencie

Iné projekty

Kategória:Britskí piloti F1 Kategória:Britskí automobiloví pretekári Kategória:Majstri sveta F1 Kategória:Víťazi 24 hodín Le Mans Kategória:Automobiloví pretekári 24 hodín Le Mans Kategória:Osobnosti z Yorkshire