Celočínske zhromaždenie ľudových zástupcov (CZĽZ) (, ) je najvyšším orgánom štátnej moci Čínskej ľudovej republiky (ČĽR). Podľa princípu jednotnej moci stojí CZĽZ na čele jednotného štátneho aparátu Číny, čo znamená, že mu podliehajú všetky štátne orgány od Štátnej rady až po Najvyšší ľudový súd (NĽS). S 2 977 členmi v roku 2023 je najväčším zákonodarným orgánom na svete. CZĽZ sa volí na päťročné obdobie. Jeho výročné zasadnutia sa konajú každú jar a zvyčajne trvajú 10 až 14 dní vo Veľkej sieni ľudu na západnej strane Námestia nebeského pokoja v Pekingu.
Podľa čínskej ústavy je CZĽZ štruktúrované ako jednokomorový zákonodarný zbor s právomocou meniť ústavu, vydávať zákony a dohliadať na fungovanie vlády, a voliť hlavných predstaviteľov Národnej dozornej komisie, Najvyššieho ľudového súdu, Najvyššej ľudovej prokuratúry, Ústrednej vojenskej komisie a štátu. Keďže čínska politika funguje v rámci komunistického štátneho zriadenia založeného na systéme ľudových zhromaždení, CZĽZ funguje pod vedením Komunistickej strany Číny (KSČ). Niektorí pozorovatelia charakterizujú túto vetvu ako orgán, ktorý len formálne schvaľuje rozhodnutia vykonané komunistickou stranou. Väčšinu delegátov CZĽZ oficiálne volia miestne ľudové zhromaždenia na provinčnej úrovni, pričom miestne zákonodarné zbory sú volené nepriamo na všetkých úrovniach okrem úrovne okresov. CZĽZ kontroluje nominačné a volebné procesy na každej úrovni systému ľudových zhromaždení.
Celočínske zhromaždenie ľudových zástupcov sa stretáva v plnom zasadnutí približne dva týždne ročne a hlasuje okrem iného o dôležitých legislatívnych návrhoch a personálnych otázkach. Tieto zasadnutia sú zvyčajne načasované tak, aby sa konali súčasne so zasadnutiami Národného výboru Čínskej ľudovej politickej poradnej konferencie (ČĽPKS), poradného orgánu, ktorého členovia zastupujú rôzne sociálne skupiny. Keďže CZĽZ a ČĽPKS sú hlavnými poradnými orgánmi Číny, ich simultánne zasadnutia sa často označujú ako Dvojité zasadnutie (Lianghui).ŠEBOK, Filip: Politický systém Číny: Ako ovláda Čínu komunistická strana? In: KIRONSKÁ, Kristína, TURCSÁNYI, Richard (eds.): Superveľmoc? Všetko čo potrebujet vedieť o súčasnej Číne. Bratislava: Hadart, 2020. S. 129 Podľa CZĽZ poskytujú jeho výročné zasadnutia štátnym úradníkom príležitosť prehodnotiť minulé politiky a predstaviť národu budúce plány. Vzhľadom na dočasnú povahu plenárnych zasadnutí je väčšina právomocí CZĽZ delegovaná na Stály výbor Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov (SV CZĽZ), ktorý pozostáva z približne 170 zákonodarcov, stretávajúcich sa na súvislých dvojmesačných zasadnutiach v období, keď CZĽZ nezasadá.
Členstvo v CZĽZ je na čiastočný úväzok a nie je platené. Delegáti Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov môžu súčasne zastávať pozície v iných vládnych a straníckych orgánoch a CZĽZ zvyčajne zahŕňa všetkých vysokých predstaviteľov čínskej politiky. Členstvo v stálom výbore je však často na plný úväzok a je platené, a členovia stáleho výboru preto nesmú súčasne zastávať výkonné, súdne, prokurátorské alebo dozorné funkcie.
Dejiny Súčasné Celočínske zhromaždenie ľudových zástupcov možno vysledovať k Prvému celočínskeho zjazdu sovietov z robotníckych, roľníckych a vojenských zástupcov. Konal sa 7. novembra 1931 v Žuej-ťine v provincii Ťiang-si pri príležitosti 14. výročia ruskej októbrovej revolúcie. Následný zjazd sovietov sa konal vo Fu-ťiene 18. marca 1932, pri príležitosti 61. výročia Parížskej komúny. Oficiálny Druhý zjazd sovietov sa konal od 22. januára do 1. februára 1934. Počas tohto podujatia bolo zvolených iba 693 poslancov, pričom Čínska Červená armáda získala 117 kresiel.
V roku 1945, na konci druhej čínsko-japonskej vojny, usporiadali KSČ a Kuomintang politickú konzultačnú konferenciu, na ktorej strany rokovali o politických reformách. Táto konferencia bola súčasťou Dohody z desiateho októrba, ktorú implementovala nacionalistická vláda, ktorá zorganizovala prvé politické konzultačné zhromaždenie od 10. do 31. januára 1946. Konferencie v Čchung-čchingu, dočasnom hlavnom meste Číny, sa zúčastnili zástupcovia Kuomintangu, KSČ, Strany mladej Číny a Čínskej demokratickej ligy, ako aj nezávislí delegáti.
Druhá politická konzultačná konferencia sa konala v septembri 1949 a boli na ňu pozvaní delegáti z rôznych spriaznených strán, aby sa zúčastnili a prediskutovali vznik nového štátu (ČĽR). Táto konferencia bola následne premenovaná na Ľudovú politickú konzultačnú konferenciu. Prvá konferencia schválila Spoločný program, ktorý slúžil ako de facto ústava na nasledujúcich päť rokov. Konferencia schválila novú štátnu hymnu, vlajku, hlavné mesto a názov štátu a zvolila prvú vládu Čínskej ľudovej republiky. Počas prvých piatich rokov existencie bola de facto zákonodarným zborom ČĽR.
V roku 1954 ústava preniesla túto funkciu na Celočínske zhromaždenie ľudových zástupcov.
Organizácia CZĽZ sa stretáva približne na dva týždne každý rok v rovnakom čase ako Národný výbor Čínskej ľudovej politickej poradnej konferencie, zvyčajne na jar. Spojené zasadnutia sú známe ako Dvojité zasadnutie (Lianghui). Medzi týmito zasadnutiami vykonáva právomoci CZĽZ Stály výbor Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov. Počas dvoch zasadnutí CZĽZ a politická poradná konferencia vypočujú a prerokujú správy predsedu Štátnej rady, predsedu Najvyššieho ľudového súdu a generálneho prokurátora.
Prezídium Pred každým plenárnym zasadnutím CZĽZ sa koná prípravné stretnutie, na ktorom sa volí prezídium a generálny tajomník pre plenárne zasadnutie. Prezídium predsedá denným záležitostiam CZĽZ počas dní jeho plenárnych zasadnutí, určuje jeho denný harmonogram, rozhoduje o tom, či zaradiť návrh zákona delegáta do programu, vypočuje si správy poslancov z rokovaní a rozhoduje o tom, či dať bod na hlasovanie, nominuje kandidátov na najvyššie štátne funkcie a organizuje slávnostné zloženie ústavnej prísahy.
Stály výbor Stály výbor CZĽZ je stálym orgánom CZĽZ, ktorý volí zákonodarný zbor na pravidelné stretnutia, a nie na stretnutia raz ročne. Pozostáva z predsedu, podpredsedov, generálneho tajomníka, ako aj riadnych členov. Členstvo v SV CZĽZ je často na plný úväzok a je spojené s platom a členovia nesmú súčasne zastávať výkonné, súdne, prokurátorské alebo dozorné funkcie.
Keďže CZĽZ sa stretáva iba raz ročne, SV CZĽZ v skutočnosti funguje ako národný zákonodarný zbor Číny po zvyšok roka. Má takmer všetky zákonodarné právomoci ako samotné CZĽZ hoci mu chýbajú právomoci meniť ústavu a vymenúvať alebo odvolávať personál na národnej úrovni. SV CZĽZ schvaľuje prevažnú väčšinu čínskych zákonov a má právomoci vykonávať dohľad nad vládnymi orgánmi, vymenúvať alebo odvolávať najvyšších zamestnancov, ktorí nie sú na národnej úrovni, ratifikovať zmluvy, udeľovať mimoriadne amnestie a udeľovať štátne vyznamenania.
Špeciálne výbory náhľad|Kancelárska budova CZĽZ Okrem Stáleho výboru bolo v rámci CZĽZ zriadených desať špeciálnych výborov na štúdium otázok týkajúcich sa špecifických oblastí. Patria sem zamestnanci na plný úväzok, ktorí sa pravidelne stretávajú, aby vypracovali a prediskutovali legislatívnu prácu a politické návrhy, a zástupcovia pridelení do výborov. Veľká časť legislatívnej práce v Číne je v skutočnosti delegovaná na tieto výbory medzi dvojmesačnými plenárnymi zasadnutiami SV CZĽZ. V súčasnosti existuje 10 špeciálnych výborov, ktorými sú:
Výbor pre etnické záležitosti Ústavný a právny výbor Výbor pre dohľad a súdne záležitosti Výbor pre finančné a hospodárske záležitosti Výbor pre vzdelávanie, vedu, kultúru a verejné zdravie Výbor pre zahraničné veci Výbor pre záležitosti zahraničných Číňanov Výbor pre ochranu životného prostredia a ochranu zdrojov Výbor pre poľnohospodárstvo a vidiecke záležitosti Výbor pre záležitosti sociálneho rozvoja
Tieto sú organizované podobným spôsobom ako Stály výbor.
Správne orgány V rámci Stáleho výboru bolo zriadených aj niekoľko administratívnych orgánov, ktoré poskytujú podporu pre každodennú prevádzku CZĽZ. Patria sem:
Hlavná kancelária Mandátová komisia Komisia pre legislatívne záležitosti Komisia pre rozpočtové záležitosti Výbor pre Hongkonský základný zákon Výbor pre základný zákon Macaa Komisia pre záležitosti zastupiteľov
Právomoci a zodpovednosti Podľa ústavy je CZĽZ najvyšším orgánom štátnej moci v Číne a všetky štyri čínske ústavy jej udeľujú rozsiahlu zákonodarnú právomoc. Prezidentský úrad, Štátna rada, Ústredná vojenská komisia ČĽR, Najvyšší ľudový súd, Najvyššia ľudová prokuratúra a Národná dozorná komisia formálne podliehajú právomoci CZĽZ.
Ústava zaručuje KSČ vedúcu úlohu a CZĽZ preto neslúži ako fórum pre diskusiu medzi vládnymi a opozičnými stranami, ako je to v prípade západných parlamentov. To viedlo k tomu, že CZĽZ je označovaná za legislatívny orgán, ktorý len formálne schvaľuje rozhodnutia vykonané komunistickou stranou alebo ako orgán schopný ovplyvňovať iba otázky, ktoré sú pre KSČ málo citlivé a dôležité. Legislatíva zvyčajne prechádza rýchlo, existujú však pozoruhodné príklady, keď zákony cez CZĽZ neprejdú a negatívne hlasovania sa od jej vzniku stali bežnejšími.
Podľa akademika Roryho Truexa z Princetonu „poslanci CZĽZ vyjadrujú sťažnosti občanov, ale vyhýbajú sa citlivým politickým otázkam a vláda zase prejavuje čiastočnú reakciu na ich obavy.“ Podľa Austina Ramzyho, ktorý píše pre The New York Times , je CZĽZ „starostlivo vytvorená prehliadka, ktorej cieľom je vyjadriť obraz transparentnej a zodpovednej vlády.“ Jedna z členiek CZĽZ , Chu Siao-jen, v roku 2009 pre BBC News povedala, že nemá žiadnu moc pomôcť svojim voličom. Bola citovaná slovami: „Ako poslankyňa parlamentu nemám žiadnu skutočnú moc.“
Formálne existujú štyri hlavné funkcie a právomoci CZĽZ:
Ústavný dohľad CZĽZ má výhradnú právomoc meniť ústavu. Zmeny ústavy musí navrhnúť Stály výbor CZĽZ alebo jedna pätina alebo viac poslancov CZĽZ. Aby zmeny nadobudli účinnosť, musia byť schválené dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov. CZĽZ je tiež zodpovedné za dohľad nad presadzovaním ústavy.
Vedenie KSČ zohráva významnú úlohu pri schvaľovaní ústavných dodatkov. Na rozdiel od bežnej legislatívy, ktorú vedenie KSČ v zásade schvaľuje a v ktorej ju potom predkladajú vládni ministri alebo jednotliví delegáti CZĽZ, ústavné dodatky sa navrhujú a diskutujú v rámci strany, schvaľuje ich Ústredný výbor KSČ a potom ich predkladajú poslanci strany v rámci Stáleho výboru celému CZĽZ počas jeho výročného plenárneho zasadnutia. Ak má CZĽZ prestávku a Stály výbor zasadá, rovnaký postup opakuje buď predseda strany v SV CZĽZ, alebo jeden z poslancov strany, ale po schválení SV CZĽZ sa dodatky predložia počas plenárneho zasadnutia všetkým poslancom na konečné hlasovanie o danej veci. Ak pätina alebo viac poslancov frakcie strany KSČ navrhne dodatky buď samostatne, alebo s ostatnými stranami na plenárnom zasadnutí, uplatňuje sa rovnaký postup. Na rozdiel od bežnej legislatívy, v ktorej proces do značnej miery riadi zákon o legislatíve, proces revízie ústavy je do značnej miery opísaný v dokumentoch LSČ.
Okrem schvaľovania legislatívy SV CZĽZ interaguje s miestnymi samosprávami prostredníctvom procesu ústavného preskúmania. Na rozdiel od iných jurisdikcií, v ktorých sa vymáhanie ústavy považuje za súdnu moc, v čínskej politickej teórii sa vymáhanie ústavy považuje za legislatívnu moc a čínske súdy nemajú právomoc rozhodovať o ústavnosti legislatívy alebo administratívnych opatrení. Námietky voči ústavnosti sa preto stali zodpovednosťou CZĽZ, ktorý má mechanizmus zaznamenávania a preskúmavania ústavných otázok. CZĽZ vytvorilo súbor inštitúcií, ktoré monitorujú ústavnosť miestnych administratívnych opatrení. Výbor pre legislatívne záležitosti zvyčajne preskúma legislatívu z hľadiska ústavnosti a potom informuje legislatívne orgány o svojich zisteniach a spolieha sa na to, že legislatívny orgán zruší svoje rozhodnutie. Hoci CZĽZ má zákonnú právomoc zrušiť protiústavné právne predpisy miestnej samosprávy, túto právomoc nikdy nevyužil.