náhľad|Čiastočný pohľad na prírodný jav. náhľad|Prírodný úkaz zachytený z jazera Maracaibo.
Blesk Catatumbo prezývaný tiež „nekonečný blesk Catatumbo“ a v Latinskej Amerike historicky známy ako „lampáše Svätého Antona“ („linternas de San Antonio“) alebo „lampáše Maracaiba“ („faroles de Maracaibo“), je meteorologický jav, ktorý je možné pozorovať v povodí jazera Maracaibo vo Venezuele. Tento jav sa vyskytuje predovšetkým v južnej časti jazera až po dolné povodie rieky Catatumbo, ktorá pokračuje do Kolumbie, odkiaľ je odvodený aj názov blesku (oblasť Catatumbo). Vedci z výskumného inštitútu Centro de Modelado Científico (Centrum vedeckého modelovania) naznačujú, že presnejšie môžeme hovoriť o viacerých „bleskoch Catatumbo“, pretože sa zvyčajne odohrávajú každú noc na viacerých miestach, ale z diaľky pôsobia ako jeden jav.
Tento jav pozostáva zo série bleskov, elektrických výbojov „medzi oblakmi a zemou“, „zo zeme do oblaku“ a „medzi oblakmi navzájom", ktoré prebiehajú takmer nepretržite. Ak sa človek nachádza pod samotnou búrkou, hrmenie, ktoré blesky sprevádza, môže počuť takmer bez prestávky. Výboje sú produktom oblakov s výrazným vertikálnym vývojom, teda kumulonimbov, ktoré dosahujú výšku 12 až 15 kilometrov, čo je maximálna výška troposféry v trópoch. Blýskanie je v noci viditeľné aj z veľkej vzdialenosti. Vetry typické pre nočné prúdenie v nižších hladinách atmosféry nad panvou jazera Maracaibo v popoludňajších hodinách (keď je výpar najintenzívnejší) prenikajú nad hladinu jazera a sú vytláčané hore v dôsledku stretu so studenými vzduchovými masami, ktoré prúdia z horského systému Perijá (približne 3750 m n. m.) a Cordillera de Mérida, venezuelskej časti Ánd, ktorá dosahuje výšku približne 5000 m n. m.
Vznik týchto bleskov je podmienený už spomínaným orografickým efektom, ktorý spôsobujú pohoria. Ich vzdušné masy prenikajú pod teplejšie a vlhšie severovýchodné vetry. To spôsobuje tvorbu oblakov s výrazným vertikálnym vývojom, ktoré sa sústreďujú najmä v povodí rieky Catatumbo. Tento jav je dobre viditeľný aj zo vzdialenosti desiatok kilometrov, napríklad z mesta Cúcuta v Kolumbii alebo z vozovky v nížine medzi mestami Guanare a Barinas, južne od horského systému Cordillera de Mérida (pokiaľ je v noci nulová oblačnosť). Jav sa odohráva medzi aprílom a novembrom, pričom elektrická aktivita sa objavuje v 95 % nocí a/alebo až 260-krát ročne a v rámci 1 noci trvá až 10 hodín. Za minútu sa tak môže objaviť približne 28 jednotlivých výbojov.
Napriek tomu, že búrky produkujú vysoké množstvo ozónu a oblasť Catatumbo zaznamenáva najvyššiu hustotu elektrických výbojov na svete s viac ako 200 výbojmi na km² ročne,http://ams.confex.com/ams/pdfpapers/147355.pdf je veľmi nepravdepodobné, že sa tento ozón dostane do stratosféry a zacelí ozónovú vrstvu.¿Relámpagos del Catatumbo regeneran la capa de ozono? . Agencia de noticias de la Universidad del Zulia.
Venezuelský environmentalista Erik Quiroga sa však domnieva, že búrky by mohli pomôcť zaceliť ozónovú dieru a vytvoril kampaň, ktorou chce dosiahnuť, aby bol celý tento ozón produkujúci ekosystém bol zaradený do svetového dedičstva UNESCO.
„Vzhľadom na to, že existuje cyklus nočných búrkových výbojov medzi oblakmi, je možné, že časť ozónu, ktorý vzniká, dosiahne spodnú časť ozónovej vrstvy,“ napísal Quiroga. náhľad|350px|Satelitná snímka Karibiku a severnej časti Južnej Ameriky zhotovená 10. októbra 2012, ktorá zobrazuje územie Venezuely. Môžeme vidieť, že hoci takmer celá Venezuela je bez oblakov, oblasť juhozápadne od jazera Maracaibo, ako aj juhozápad venezuelského štátu Zulia, sú zahalené v oblakoch. Tropická nížina východne od Venezuely zaznamenala 30 % pravdepodobnosť výskytu tropickej búrky a krátko na to sa zmenila na hurikán Rafael. Blesky Catatumbo sa vyskytujú v rozsiahlej oblasti medzi 9°31'02,7" s. š. a 9°39'47,4" s. š. a 72°06'57,2" z. d. a 71°38'25,6" z. d. ale, prirodzene, nevykazujú v celej oblasti rovnakú búrkovú aktivitu. Najodľahlejšie oblasti tejto rozsiahlej zóny obýva etnická skupina Yukpa, ktorá vždy vytrvalo odolávala nadvláde, najprv Španielov a neskôr aj ďalších, ktorí sa ju pokúšali ovládnuť jej územie. Iba nedávno (v druhej polovici 20. storočia) medzi seba prijala španielskych kapucínskych misionárov, ktorí založili niekoľko misijných miest, ako napríklad El Tukuko. V dedine El Tukuko bola zriadená jednoduchá meteorologická stanica a počas niekoľkých rokov pozorovania ročný úhrn zrážok nikdy neklesol pod 4 000 mm, čo poukazuje na vysoký úhrn zrážok v danej oblasti. Tento údaj zároveň vysvetľuje aj veľký prietok rieky Catatumbo, ktorá je dlhá približne 500 km a väčšina jej toku je splavná. Záverečná časť toku má početné meandre a vlieva sa do delty, ktorá vznikla priamo v jazere Maracaibo, do ktorého prináša veľké množstvo usadenín. Ak by sa jazero nenachádzalo v poklesovej panve, usadeniny unášané riekou by ho už dávno úplne zaplnili.
Štúdie
Historické pozadie náhľad|Lope de Vega Prvá písomná zmienka o bleskoch Catatumbo pochádza z epickej básne Lopeho de Vegu „La Dragontea“, ktorá vyšla v roku 1597. „La Dragontea“ hovorí o porážke anglického piráta Francisa Drakea v boji so starostom Diegom Suárezom de Amayou. Po stáročia portugalskí, španielski, anglickí a talianski objavitelia, geografi a vedci nazývajú tento jav „lampáše svätého Antona“ alebo „lampáše Maracaiba“. Pod týmito menami jav poznali aj miestni obyvatelia. Pruský prírodovedec a objaviteľ Alexander von Humboldt na základe knihy Viage de Varinas (M. Palaciosa) vyslovil niekoľko domnienok a tento blesk opísal ako „elektrické explózie, ktoré sú ako fosforeskujúce záblesky...“. Taliansky geograf Agustín Codazzi neskôr daný jav popísal ako „nekonečný blesk, ktorý akoby vychádzal z rieky Zulia a jej okolia“.
Výskum Odkedy je tento jav známy, mnohí výskumníci z rôznych oblastí sa pokúšajú nájsť príčinu jeho vzniku a existuje celý rad hypotéz.
K hlavným súčasným štúdiám patrí štúdia Melchora Centena, ktorý pripisuje vznik búrok uzavretému kolobehu vetrov v oblasti.
V rokoch 1966 až 1970 vedec Andrés Zavrotsky spolu s asistentmi z Univerzity v Andách (Universidad de los Andes) uskutočnili tri expedície do mesta Santa Bárbara del Zulia. Na základe expedícií prišiel k záveru, že tento jav má niekoľko epicentier v močiaroch národného parku Ciénagas de Juan Manuel de Aguas Claras a Aguas Negras, západne od jazera Maracaibo, ale do samotných močiarov nevstúpil. V roku 1991 naznačil, že k javu dochádza v dôsledku stretu studených a teplých vzdušných prúdov, pričom nevylučuje urán ako možného spolupôsobiaceho činiteľa, hoci toto tvrdenie nebolo vedecky overené. náhľad|Molekula metánu V rokoch 1997 až 2000 tím vedcov pod vedením Nelsona Falcóna z venezuelskej Univerzity v Carobobe (Universidad de Carobobo) zorganizoval niekoľko expedícií a podarilo sa mu lokalizovať epicentrá tohto javu v močiaroch národného parku Juana Manuela. Tím vytvoril aj prvý mikrofyzikálny model blesku Catatumbo, ktorý je možné zároveň použiť ako všeobecný model elektrifikácie oblakov, pričom metán určil ako jednu z hlavných príčin tohto javu. Doteraz nebola prítomnosť metánu v búrkových oblakoch potvrdená presnými meraniami.
Vedci z výskumného inštitútu Centro de Modelado Científico na Univerzite v Zulii (Universidad del Zulia) pod vedením Ángela G. Muñoza začal po roku 2000 skúmať vzťahy medzi atmosférickými premennými, ktoré by mohli poskytnúť lepšie vysvetlenie búrkovej (a teda aj elektrickej) aktivity v panve jazera Maracaibo. Muñoz a Díaz-Lobatón (2011) poukazujú na zmeny v elektroatmosférickej aktivite v severozápadnom regióne Venezuely a zdôrazňujú vplyv Karibského prúdenia v nízkych hladinách atmosféry (Caribbean Low-Level Jet) a posunov medzitropickej zóny konvergencie na prejavy bleskovej aktivity v oblasti Catatumbo. Díaz-Lobatón a Muñoz (2012) poukazujú na vysokú koreláciu medzi potenciálnou konvektívne dostupnou energiou, meridionálnymi (severo-južnými) vetrami a elektrickou aktivitou v panve jazera Maracaibo. Najnovšie výskumy tohto inštitútu naznačujú, že nočný prúd v nízkych vrstvách atmosféry v oblasti panvy jazera zohráva významnú úlohu pri modulácii elektrických výbojov.
Intenzita bleskov bola v niektorých obdobiach nižšia, najmä počas obdobia sucha na severe Venezuely. Je však bežné, že tento jav vykazuje určité výkyvy, ktoré sa vo veľkej miere navzájom kompenzujú.
Najnovšie štúdie náhľad|Prúd v nízkych vrstvách atmosféry v oblasti panvy jazera Maracaibo. Výskumný inštitút Centro de Modelado Científico (CMC) organizuje expedície v danej oblasti záujmu od roku 1998 s cieľom určiť pravdepodobné príčiny tohto javu. Jedna z najvýznamnejších expedícií sa uskutočnila v dňoch od 12. do 15. apríla 2015 za účasti vedcov z inštitúcii Centro virtual de Meteorología (CvM), Servicio de Meteorología de la Aviación a International Research Institute for Climate and Society (IRI).
Počas tejto expedície vedci vypustili niekoľko meteorologických balónov nafúknutých vodíkom, ktoré boli pripevnené k zemi, do výšky základne oblakov (približne 1000 metrov). Balóny boli vybavené autonómnymi záznamovými zariadeniami navrhnutými a vyrobenými inštitútom CMC, ktoré nepretržite zaznamenávali atmosférický tlak, teplotu a vlhkosť vzduchu vo výškach 10, 500 a 1000 metrov počas niekoľkých hodín z dvoch rôznych lokalít počas štyroch dní expedície.
Po každom meraní boli balóny úspešne pritiahnuté späť na zem a údaje zaznamenané zariadeniami „Icaros“ boli v teréne stiahnuté pomocou prenosných počítačov. Tieto údaje umožnia vylepšenie systémov predpovedí a včasného varovania pred nepriaznivými udalosťami, ktoré v súčasnosti prevádzkuje Integrovaný systém monitorovania povodia jazera Maracaibo (Sistema Integrado de Vigilancia de la Cuenca del Lago de Maracaibo, SIVIGILA).
Spomínaní vedci v januári 2016 uverejnili štúdiu, v ktorej dokázali, že je možné vytvárať predpovede výskytu bleskov v oblasti panvy jazera Maracaibo s niekoľkomesačným predstihom (sezónne predpovede). Systém predpovedania je založený na vplyve takzvaného nočného prúdu v nízkych vrstvách atmosféry v oblasti panvy jazera Maracaibo, „prílivu“ vetrov, ktoré sa pohybujú zo severu na juh a z juhu na sever v rôznych časoch dňa.
Spoločenský a turistický dopad náhľad|Vlajka venezuelského štátu Zulia. Blesk Catatumbo je známy medzi Venezuelčanmi, najmä v severozápadnom štáte Zulia, ktorý má na svojej oficiálnej vlajke blesk, ako symbol tohto prírodného javu. Text štátnej hymny Zulie, ktorého autorom je Udón Pérez, pôvodom zo Zulie, taktiež obsahuje strofu, ktorá odkazuje na tento jav.
Etnická skupina Wari blesk opisuje ako „sústredenie miliónov svetlušiek, ktoré sa každú noc zhromažďujú v Catatumbe, aby vzdali hold otcom stvorenia“, zatiaľ čo etnické skupiny Yukpa a Wayuu fenomén pripisujú prítomnosti duchov zosnulých členov etnickej skupiny Goachirov, ktorých žiaria slúži ako posolstvo a blesk tiež označujú ako „večnú žiaru vo výšinách“.
Na „hrom“ Catatumbo odkazuje tiež skupina Super Combo Los Tropicales vo svojej bejzbalovej piesni „La pelota caliente“. náhľad|Blesk Catatumbo viditeľný z mesta Bachaquero. K hlavným historickým zaujímavostiam patrí príbeh o pokuse Francisa Drakea v roku 1595 vyplieniť mesto Maracaibo, počas ktorého blesk varoval mestskú stráž a útok prekazil. Okrem toho, počas venezuelskej vojny za nezávislosť slúžil blesk ako maják pre námorné sily admirála Josého Prudencia Padillu, ktorému sa 24. júla 1823 podarilo poraziť španielske loďstvo. Jednou z hlavných charakteristík blesku Catatumbo je jeho zdanlivo tichý charakter, vzhľadom na obrovskú vzdialenosť, na ktorej sa vyskytuje. Keď hovoríme o hrome Catatumbo, máme na mysli zvuk, ktorý tento jav sprevádza.