Uršuľa Kanižaiová (; * 1523 – † 1571, Šárvar, Kráľovské Uhorsko) bola uhorská aristokratka a zároveň posledná dedička bohatého šľachtického rodu Kanižaiovcov. Jej manželom bol Tomáš I. Nádašdy (* 1498 – † 1562), ktorý v rokoch 1537 až 1542 zastával funkciu chorvátskeho bána a následne v rokoch 1554 až 1562, teda až do roku svojho skonu funkciu uhorského palatína.

Pôvod a ranný život Uršuľa Kanižaiová prišla na svet roku 1523. Bola poslednou príslušníčkou šľachtického rodu Kanižai. Jej rodina vlastnila tie najvýnosnejšie majetky Uhorska. Roku 1526 však došlo k skonu jej otca, čím rodový majetok pripadol synovi. Ten však krátko po tomto akte tiež zomrel. Ak by však nebol v tom čase v rode mužský potomok, výnosný majetok, s výnimkou Uršulinej takzvanej dcérskej čiastky, mohol pripadnúť štátnej pokladnici. Bolo známe, že práve Uršuľu vydali chorvátskemu bánovi ako nevestu jej teta Dorota Kanižaiová a jej manžel, teda Uršulin strýko menom František Baťán. Roku 1532 prišli zásnuby. Veno obsahovalo doslova rozprávkové bohatstvo. Išlo presnejšie až o 7 hradov a 150 poddanských dedín.

Sobáš a majetky Medzitým v Uhorsku, ktorá bola vo vážnej vojensko-politickej kríze pre ozbrojené prepady osmanskými Turkami a vladársky rozpoltená, priviedol osud jej budúceho manžela Tomáša I. Nádašdyho na stranu protikráľa a osmanského vazala Jána I. Zápoľského.

Vtedy, keď veľká časť rodových majetkov po Kanižaiovcoch pripadla cisárskej strane, sa politická vlna zvrtla tak, že Nádašdy sa rozhodol byť verný strane Habsburgovcov. Svadba, ktorá mohla byť z hľadiska bohatstva rodu svadbou storočia, sa prebehla roku 1535, keď mala Uršuľa iba 14 rokov. Takmer tridsaťsedemročný Tomáš I. Nádašdy sa tak vyšvihol do hodnosti najbohatších šľachticov krajiny.

Život po skone manžela

Vdova ako hospodárka Po smrti uhorského palatína Tomáša I. Nádašdyho roku 1562 samotná Uršuľa, hoci silne poznačená žiaľom, dokázala byť tou, ktorá sa mohla postaviť na nohy. Dohliadala na svoje majetky. Zároveň ako šľachtičná a hospodárka viedla dohľad nad poddanými a organizovala dokonca obranu hradov s rovnakou energiou ako predtým, počas častých neprítomností vlastného manžela. Jej syn František I. Nádašdy mal v tom čase veľkú samostatnosť, ktorú mu ešte zabezpečil jeho vlastný otec, pričom tá sa mu ako vlastnosť malému chlapcovi veľmi hodila.

Charitatívna činnosť Uršuľa Kanižaiová bola známa taktiež vďaka svojej oddanosti pre pomoc slabším. Podarilo sa jej založiť ispitu, teda nemocnicu a chudobinec v meste Sárvár, Napriek tomu, že Uršuľa síce bola stále po skone manžela so synom, čím sa, paradoxne, nemohla cítiť ako osamelá, poslala ho smerom do Viedne pre šľachtickú východu.

Budúcnosť pre syna Jej syn menom František sa rozhodol pre seba nájsť manželku. Vybral si dievčinu menom Alžbeta, dcéru Juraja a Anny Bátoriovcov. Tým nadviazal vzťah s najbohatšou rodinou v meste Tiszántúl a Sedmohradsku.

Skon a odkaz pani aristokratky Uršuľa Kanižaiová skonala roku 1571 a to po dlhej chorobe. Ako posledné dieťa z rodu si dokázala zachovať majetok a žiť v šťastnom manželstve. Jej syn menom František I. Nádašdy sa dokonca až z ďalekej Viedne vždy obracal na mamu s vrúcnym srdcom. Uršuľa Kanižaiová bola v niektorých ohľadoch skorým predchodcom modernej ženy a to pre jej nezávislosť a vyjadrenie skutočných pocitov.

Referencie

Literatúra BADA, Michal. (2017). Slovenské dejiny II (1526 – 1780). Bratislava: Literárne informačné centrum. ISBN 978-80-8119-103-9. LENGYELOVÁ, Tünde. (2016). Život na šľachtickom dvore. Bratislava: SLOVART. ISBN 978-80-556-1287-4.

Pozri aj Tomáš I. Nádašdy František I. Nádašdy

Iné projekty

Zdroj

Kategória:Narodenia v 1523 Kategória:Úmrtia v 1571 Kategória:Uhorskí šľachtici Kategória:Nádašdyovci