Anna Cveková-Bašistová, rod. Cveková (iný zápis priezviska: Bašistová, prezývka: Hanka; * 7. september 1923, Košice† 12. január 2011, Košice) bola slovenská herečka a inšpicientka, pôvodným povolaním učiteľka, ktorá sa zapojila do Slovenského národného povstania (SNP) ako členka Frontového divadla (1944). Okrem neho pôsobila v Slovenskom divadle (dnes Divadlo Jonáša Záborského; 19431944) v Prešove, v zájazdovom Dedinskom divadle (19491950) a v Štátnom divadle Košice (dnes Národné divadlo Košice; 19521981).
Život Detstvo a začiatky v Slovenskom divadle Narodila sa ako Anna Cveková v Košiciach, no do osemnástich rokov žila v Michalovciach, kde absolvovala meštiansku školu. Už v detstve sa na popud učiteľky z ľudovej školy umenia venovala spevu, tancu, baletu, cirkusantským kúskom a divadlu, v ktorom našla záľubu, preto neskôr účinkovala vo viacerých ochotníckych súboroch v Michalovciach. Debutovala v baletnom predstavení Cínový vojačik, pričom stvárnila tiež kľúčové postavy ako Nora a Marína Havranová v rovnomenných hrách či Eva v Bačkovej žene. V tomto období bola zamestnaním učiteľkou.
Na divadelnej súťaži sa dostala do pozornosti Antona Prídavku, v tom čase riaditeľa pobočky Slovenského rozhlasu v Prešove (19391944), ktorý v roku 1941 spoluzaložil a režisérsky i dramaturgicky viedol ochotnícky Divadelný krúžok Záborský pri Miestnom odbore Matice slovenskej v Prešove a podieľal sa na jeho transformácii na profesionálny divadelný súbor. Na jeho návrh si podala prihlášku do formujúceho sa Slovenského divadla (SD) a bola prijatá za jeho riadnu členku už v prvej divadelnej sezóne 1943/1944 (divadlo začalo svoju činnosť premiérou hry Škriatok 31. januára 1944). Predstavila sa ako Adela v Tanci nad plačom (1944) či chyžná vo Vlkoch a ovciach (1944).
Pôsobenie vo Frontovom divadle počas Povstania Počas divadelných prázdnin koncom augusta 1944, pri nácviku hry Škriatok, kolektív SD zaregistroval vypuknutie povstania. A. Cveková sa následne vybrala so skupinou divadelníkov a divadelníčok z Prešova — s Rudolfom Latečkom (19111992) a jeho manželkou Elenou Latečkovou-Piaterovou, rod. Piaterovou, Petrom Mackom (* 1921) a s Valériou „Riou“ Driečnou (* 1920) — do centra povstania, Banskej Bystrice.
A. Cveková vzápätí nakrátko prebývala s manželmi Latečkovcami v Klenovci až kým ich Andrej Vandlík — ďalší herec SD, ktorý sa na stredné Slovensko dostal po vlastnej osi — nezavolal späť do Banskej Bystrice, kde práve režisér Andrej Bagar zakladal Frontové divadlo (FD). Súbor vznikol 12. septembra a od 25. septembra bol začlenený ako samostatná jednotka do skupiny osvetových dôstojníkov Veliteľstva Prvej československej armády na Slovensku.
Divadlo bolo putovnou umelecko-agitačnou skupinou cestujúcou po celom povstaleckom regióne, vystupujúc v kinosálach, hostincoch, nemocniciach, na improvizovaných pódiách vo výcvikových priestoroch, vojenských posádkach aj na lúkach partizánskych táborov, neďaleko frontovej línie aj v zázemí. Jeho programové pásmo trvalo zväčša dve hodiny a začínalo sa politicko-propagačnou časťou, v rámci ktorej s príhovorom vystúpil veliteľ jednotky, predseda revolučného národného výboru alebo nemocničný lekár a potom s politickým príhovorom pred divákov predstúpil aj A. Bagar. Nasledovala zábavná časť pozostávajúca z prednesu poézie, piesní, hudby, tancov, anekdot, eskamotérskych a iluzionistických výstupov, monológov, skečov a scénok. A. Cveková v rámci predstavení prednášala východoslovenské ľudové piesne a účinkovala v skečoch spolu s hercami A. Vandlíkom a E. Medekom. Ďalšími dvoma ženami v kolektíve FD boli cirkusové umelkyne Tamara Alexandrovna, ktorá predvádzala slovenské a ruské ľudové tance, a Mária Perháčová, ktorá sa venovala plastickej akrobacii. Teatrologička Mgr. Zuzana Nemcová Gulíková na margo repertoáru FD tiež uvádza, že „veľmi obľúbené boli tanečko-hudobné čísla v podaní Anny Cvekovej, Márie Perháčovej a Tamary Alexandrovny.“
Prvé vystúpenie FD sa konalo 15. septembra v Harmanci, ďalšie sa konali v Brezne, Zvolene, Podbrezovej, Detve, Vígľaši, Telgárte, Španej Doline, Očovej, Tajove, Donovaloch, Červenej Skale, Tisovci, Klenovci, Hnúšti, Heľpe aj inde, pričom divadelníci hrali denne, niekedy aj dva-tri predstavenia, a poslednýkrát vystúpili 26. októbra v sále hostinca Chladný v Starých Horách. O necelé dva dni neskôr prešla povstalecká armáda na partizánsky spôsob boja.
O aktivitách A. Cvekovej po potlačení povstania Encyklopédia odboja a SNP päťzväzkových Dejín Slovenského povstania 1944 (1984) uvádza, že „po prechode povstania do hôr pôsobila na str.[ednom] Slovensku, neskôr [ako] osvetová pracovníčka Prvého československého armádneho zboru v ZSSR“, zatiaľ čo rozhovor Alžbety Linhardovej s A. Cvekovou-Bašistovou v košickom denníku Korzár opisuje jej činnosť po povstaní nasledovne: „A. Cveková pri návrate domov prišla o kabát, vojenské čižmy jej do krvi zodrali nohy a dostala sa i do nemeckého zajatia. Mala však aj trošku šťastia. Nezastrelili ju, urobili z nej pomocnicu v jednej domácnosti pri nemeckom kuchárovi. Koncom roka 1944 sa jej podarilo vrátiť do Prešova.“
Činnosť po vojne V rokoch 19451949 v divadle neúčinkovala, následne bola v rokoch 19491950 členkou Dedinského divadla, pri ktorého vzniku taktiež stál A. Bagar. Išlo o profesionálne činoherné zájazdové divadlo pre slovenský vidiek, teda fungujúce na obdobnom princípe ako FD. A. Cveková-Bašistová v ňom stvárnila postavy ako Katrena Povoľná v hre Bacúchovie dvor (1949), Nasťa Petrovna v Šiestich zaľúbencoch (1949) či Madlena Kalamárová v Bukoch podpolianskych (1950), ako aj viacero epizódnych postáv.
Následne sa stala členkou Štátneho divadla Košice (dnes Národné divadlo Košice), kde v rokoch 19521981 pôsobila najmä ako inšpicientka a tajomníčka činohry. Od roku 1981 bola na dôchodku. Účinkovala aj v televíznych filmoch Inšpekcia (1972) a Vtáčia princezná (1990) a vo filmovom zázname divadelných komédií v šarištine Dzeň derešovi a Dzeň kolačovi, ktoré natočili v štúdiu Slovenskej televízie v Košiciach. Pôsobila v Zväze slovenských žien, Slovenskom zväze protifašistických bojovníkov a od roku 1990 bola členkou Miestneho odboru Matice slovenskej v Košiciach.
Osobný život Zosobášila sa s absolventom Učiteľskej akadémie v Prešove a mala s ním troch synov.
Vyznamenania Za účasť v SNP získala viacero pamätných medailí, a to vrátane medaily Zaslúžilý bojovník proti fašizmu (III.I. stupeň), pamätných medailí ku každému okrúhlemu výročiu SNP, bronzovej, striebornej i zlatej medaily Milana Rastislava Štefánika či medaily ministra obrany Slovenskej republiky z 19. januára 2010 „Za účasť v boji proti fašizmu a za oslobodenie vlasti“.
Filmografia 1972 – Inšpekcia (komediálny televízny film, réžia Oto Katuša) 1974 – Frontové divadlo (krátkometrážny dokumentárny film, réžia Ivan Húšťava) 1990 – Vtáčia princezná (televízny film – rozprávka, réžia Peter Hudák) 1996 Dzeň derešovi (divadelný záznam, réžia Matúš Oľha) Dzeň kolačovi (divadelný záznam, réžia M. Oľha)
Poznámky
Referencie
Ďalšia literatúra , televízny vstup, televízna stanica STV2
, 207 s.
Externé odkazy
Kategória:Osobnosti z Košíc Kategória:Slovenské divadelné herečky Kategória:Slovenské televízne herečky Kategória:Slovenskí pedagógovia Kategória:Osobnosti SNP