Volodymyr Ivanovyč Birčak (* 12. marec 1881, Ľubynci, Rakúsko-Uhorsko, dnes Ukrajina† 21. september 1952, Ozerlag, Sovietsky zväz) bol ukrajinský spisovateľ, literárny vedec, vojak Ukrajinských sičových striel, delegát Ukrajinskej národnej rady Západoukrajinskej ľudovej republiky, člen organizácie Plast (po slovensky Trieda) v Užhorode (zároveň aj predseda Krajskej plastovej staršiny) na Podkarpatskej Rusi a vodca Ukrajinskej evakuačnej komisie po okupácii Karpatskej Ukrajiny.

Životopis Volodymyr Ivanovyč Birčak sa narodil 12. marca 1881 v obci Ľubynci v rodine gréckokatolíckeho kňaza. Po absolvovaní gymnázia študoval filozofiu a literatúru na Ľvovskej univerzite. Angažoval sa v literárnom krúžku Moloda muza (po slovensky Mladá múza) a v Naukovom tovarystve imeni Ševčenka (po slovensky Vedeckom tovarišstve Ševčenka), jeho tvorba bola publikovaná v zápisoch tovarišstva. Pracoval na gymnáziách v mestách Drohobyč, kde učil gréčtinu a ukrajinčinu, a Sambir.

Počas prvej svetovej vojny bojoval v Ukrajinských sičových strelách ako člen staršiny. V roku 1918 sa stal delegátom Ukrajinskej národnej rady Západoukrajinskej ľudovej republiky. Po porážke Ukrajincov v období ukrajinskej revolúcie počas oslobodzujúcich bojov ušiel pred boľševikmi a odišiel do Odesy s nemeckými zajatcami.

V roku 1920 sa presťahoval do Užhorodu, kde začal vyučovať ukrajinskú literatúru na gymnáziu. Angažoval sa v občianskom-kultúrnom živote Rusínov a Ukrajincov na Podkarpatskej Rusi, a to v ukrajinskej skautskej organizácii Plast (po slovensky Trieda). Bol členom redakcie novín Plastun (po slovensky Plastun). Napísal taktiež viacero učebníc a čítaniek pre ukrajinské školy.

Po tom, čo Podkarpatská Rus získala autonómiu v Československu, Volodymyr Ivanovyč Birčak mal vlastnú predstavu o tom, ako by bolo možné vytvoriť nezávislú Ukrajinu (súčasťou mala byť aj Podkarpatská Rus). Diskutoval o tom v Užhorode na konci septembra 1938 s Ulasom Oleksijovyčom Samčukom. Ulas Oleksijovyč Samčuk podobne ako všetci nacionalisti považoval Karpatskú Ukrajinu za začiatočnú etapu tvorby nezávislej Ukrajiny. V žiadnej strane nepôsobiaci Volodymyr Ivanovyč Birčak však za základe skutočností konštatoval, že Karpatská Ukrajina môže byť len ukončením a nie začiatkom procesu vytvárania nezávislej Ukrajiny.

Po maďarskej okupácii Podkarpatskej Rusi 15. marca 1939 predstavitelia Karpatskej Ukrajiny v priebehu jedného a pol mesiaca opustili oblasť. Volodymyr Ivanovyč Birčak do 30. apríla 1939 predsedal ešte oficiálnej Ukrajinskej evakuačnej komisii. Potom odišiel do Prahy.

Volodymr Ivanovyč Birčak sa v roku 1945 vrátil do Užhorodu, kde ho zatkli. Informácie o jeho živote potom nie sú známe.

Podľa jednej verzie bol umučený v užhorodskom väzení v roku 1945, ako uviedol Štefan Papp v publikácii Plastovyj aľmanach z nahody p'iatdesiaty-riččia ukajinskoho plastu na Zakarpatti 19211971 (po slovensky Triedny almanach pri príležitosti päťdesiateho výročia ukrajinského plast-u na Zakarpatsku 19211971). Podľa zistenia Oleksu Vasyľovyča Myšanyča, Mikuláša Mušinku, Vasyľa Vasyľovyča Gabora, Ľubice Babotovej a V. Ivaňa Zakarpatský oblastný súd 11. januára 1946 odsúdil Volodymyr Ivanovyča Birčaka za ukrajinskú nacionálnu buržoáziu ako nemeckého a ako československého agenta na 20 rokov väzenia v gulagu v lágroch Siblag a Ozerlag. Zomrel 21. septembra 1952 v pracovnom tábore gulagu neďaleko mesta Tajšet.

Volodymyr Ivanovyč Birčak bol v roku 1990 rehabilitovaný.

Bibliografia

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Referencie

Iné projekty

Zdroje

. . . . . . . . .

Kategória:Ukrajinskí spisovatelia Kategória:Ukrajinskí literárni vedci Kategória:Ukrajinskí pedagógovia Kategória:Väzni gulagov Kategória:Osobnosti z Ľvivskej oblasti