Čchen Po-ta (, ; * 29. júl 1904, Chuej-an† 20. september 1989, Peking) bol čínsky propagandista, ktorý sa stal hlavným interpretom myšlienok Mao Ce-tunga. Krátku dobu strávil v pozícii jedného z piatich najmocnejších vodcov modernej Číny.
Život
Mladosť a štúdium Pochádzal z roľníckej rodiny. Vo veku 15 rokov nastúpil na univerzitu Ťi-mej v Sia-mene, kde dva a pol roka študoval. Potom sa vrátil do rodného Chuej-anu ako učiteľ na základnej škole. Bol veľkým obdivovateľom spisovateľa Kuo Mo-ža, v mladosti mu dokonca napísal list týkajúci sa jeho básne Bohyne. V roku 1924 odišiel do Šanghaja, kde študoval literatúru. Tu sa začal dostávať do kontaktu s komunizmom a študoval marxisticko-leninistické teórie. O rok neskôr sa vratil späť do Sia-menu. Súčasne v tejto dobe prebiehalo rokovanie o spolupráci medzi Kuomintangom a Komunistickou stranou Číny, Čchen Po-ta veril v Sunjatsenove Tri ľudové princípy a preto sa rozhodol vstúpiť do Kuomintangu.
Pôsobenie v Komunistickej strane Potom, čo došlo k šanghajskému masakru, kedy Čankajšek uskutočnil prevrat a bolo zlikvidovaných mnoho popredných komunistov, sa Čchen Po-ta rozhodol odísť z Kuomintangu a vstúpiť do Komunistickej strany Číny. Bol poslaný do Wu-chanu, kde sa stal vedúcim propagandistického oddelenia Komunistickej strany. Potom odišiel na štúdiá do Sovietskeho zväzu. Po návrate späť do rodnej krajiny prijal pozíciu vysokoškolského učiteľa na univerzite v Pekingu. Počas tohto obdobia pôsobil ako agent komunistickej strany Číny. Po vypuknutí druhej čínsko-japonskej vojny (19371939) odišiel do komunistickej základne v Jen-ane v severozápadnej Číne. Tu na straníckych vysokých školách vyučoval marxizmus-leninizmus. Tiež sa znovu stretol s Čang Wen-tchienom, bývalým spolužiakom z Moskvy, ktorý ho zoznámil s Mao Ce-tungom. Keďže študenti príliš nerozumeli Čchenovmu učiteľskému výkladu, bol presunutý na oddelenie propagandy. Spočiatku Čchen Mao Ce-tunga príliš neoslovil, jeho pozornosť si získal až na zasadnutí, kde boli prerokovávané myšlienky Sunjatsena. Ešte v ten večer bol pozvaný Maom, aby sa pripojil na spoločnú večeru, čo sa neskôr ukázalo ako zlomový bod v Čchenovom živote. V Jen-ane čoskoro získal veľmi dobrú reputáciu, samotný Mao počúval každú z jeho prednášok o starej čínskej filozofii. Ich vzťah sa naďalej veľmi zbližoval, dôkazom toho je aj fakt, že v roku 1939 sa Čchen stal námestníkom generálneho tajomníka predsedu vojenskej komisie (túto funkciu zastával Mao). Čchen Po-ta napísal veľa článkov, ktoré boli publikované počas protijaponskej vojny. Potom, čo Čankajšek vydal svoju knihu Osudy Číny, nariadil Mao Ce-tung určitý typ protiútoku a poveril Čchen Po-tu a Fan Wen-čaa, aby spísali kritický komentár ku knihe. Táto kritika slúžila aj ako šírenie propagandy mimo strany, bola preložená do angličtiny. V 40. rokoch sa v Jen-ane podieľal na jednotlivých propagandistických kampaniach. Pozícia Čchena sa neustále zvyšovala. Postupne sa vypracovával na vyššie miesta a v roku 1951 začal písať politické pojednania a eseje v ktorej propaguje Mao Ce-tungovu teóriu čínskej revolúcie v kombinácii s marxizmom-leninizmom. Publikoval aj veľa článkov v časopise Žen-min ž'-pao.
Hoci nebýva spájaný so zahraničnými záležitosťami, v roku 1950 sprevádzal Mao Ce-tunga na rokovaní do Moskvy, kde bola podpísaná prvá zmluva medzi ČĽR a ZSSR.
Roku 1958 sa stal šéfredaktorom časopisu Červená vlajka. V roku 1966 bol na 11. plenárnom zasadnutí ôsmeho ústredného výboru Komunistickej strany Číny zvolený za stáleho člena politbyra. Potom, čo bola namiesto malej skupiny piatich pre kultúrnu revolúciu ustanovená nová skupina, stal sa Čchen Po-ta jedným z najbližších spolupracovníkov Maovej manželky Ťiang Čching. Krátko potom, čo bol dosadený, vydal úvodník s názvom Vykoreniť všetkých kravských diablov a hadích duchov, čo znamenalo odstrániť staré myslenie, starú kultúru a staré zvyky a obyčaje. Z iniciatívy Čou En-laja vzišla skupinka politikov, ktorí sa snažili zmierniť výstrelky kultúrnej revolúcie a dokonca sa odvážili kritizovať Lin Piaa, Ťiang Čching a Čchen Po-tu. Po smrti Liou Šao-čchiho si robil Čchen Po-ta nárok na jeho funkcie. V roku 1970 sa konalo zasadnutie pléna ÚV KS Číny, kde sa civilná opozícia rozhodla vyradiť Čchena Po-tu z politického a civilného života.
Koniec politickej kariéry V roku 1970 bol na druhom pléne deviateho ústredného výboru KSČ účastníkom rozkolu medzi Mao Ce-tungom a Lin Piaom. Čchen tu podporil myšlienky Lin Piaa. V auguste sa konalo zasadnutie, na ktorom Mao vydal článok, v ktorom označil Čchen Po-tu za strojcu chaosu v Kultúrnej revolúcii. Po druhom zasadnutí bola zriadená pracovná skupina na preskúmanie Čchen Po-tu. Po návrate do Pekingu bol uväznený v domácom väzení a stratil osobnú slobodu. 18. októbra 1970 bol formálne zadržaný a čakala ho rozsiahla kritika (neskôr bol osemnásťročný trest počítaný od tohto dňa). Oficiálne bol zatknutý až v roku 1976. 20. novembra bol postavený pred súd spolu s gangom štyroch.
V roku 1980 bol odsúdený Najvyšším ľudovým súdom na 18 rokov väzenia. Zomrel 20. septembra 1989 na infarkt myokardu.
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Čínski politici Kategória:Politici Komunistickej strany Číny Kategória:Úmrtia na infarkt myokardu