náhľad|Agriánsky peltastés. V pravej ruke drží oštep pripravený na hod, zatiaľ čo v ľavej ruke (ktorá drží štít pelta) zviera ďalšie dva oštepy ako zásobu. Peltastés (iné názvy: peltast, , pl. πελτασταί – peltastai) bol typ ľahkoodeného pešiaka v starovekom Grécku, ktorý plnil funkciu prieskumníka, harcovníka a žoldniera. Svoje meno dostal podľa charakteristického ľahkého štítu v tvare polmesiaca, nazývaného pelta (starogr. πέλτη). Od 4. storočia pred Kr. sa peltasti stali kľúčovou a vysoko efektívnou súčasťou gréckych a helenistických armád.
Pôvod a výstroj Pôvodne išlo o domorodých bojovníkov z Trácie, ktorí boli do gréckych služieb verbovaní ako žoldnieri. Ich tradičný odev pozostával zo vzorovaného vlneného plášťa (zeira), vysokých topánok z jelenej kože a líščej čiapky s klapkami na uši. Na rozdiel od hoplitov nenosili v klasickom období kovové brnenie ani holenné chrániče, čo im zaručovalo vysokú mobilitu.
Ich hlavnou výzbrojou boli: Pelta: Ľahký štít z prútia alebo dreva, potiahnutý kožou. Podľa Aristotela nemal kovový okraj a často býval zdobený apotropajným motívom, napr. hlavou Gorgóny.Marín y Mendoza, Joaquín (1776). Historia de la Milicia Española. Tomo I. Madrid, s. 44. Oštepy: Niekoľko kratších vrhacích oštepov (starogr. akontion), často vybavených remienkom (ankylé) pre zvýšenie rotácie. Meč: Krátky meč na boj zblízka, u Trákov často zahnutá romfaia.
Taktika boja Peltasti využívali taktiku „udri a uteč“. Vďaka nízkej hmotnosti výstroja dokázali k nepriateľskej formácii pribehnúť, zasypať ju oštepmi a ustúpiť skôr, než ich stihla ťažká pechota zasiahnuť. Táto taktika bola mimoriadne účinná v členitom teréne, kde sa formácie hoplitov rozpadali. Xenofón opisuje ich efektivitu pri prenasledovaní nepriateľa aj pri krytí ústupu vlastných síl.
Historický vývoj Počas peloponézskej vojny sa ukázalo, že ľahká pechota je nevyhnutná. Významný zlom nastal v roku 390 pred Kr. v bitke pri Lechaione, kde aténsky stratég Ifikrates s oddielom vycvičených peltastov zničil spartskú moru (oddiel 600 hoplitov). Táto udalosť šokovala vtedajší grécky svet a viedla k tzv. Ifikratovým reformám.
Ifikrates upravil výstroj peltastov tak, aby boli schopní aj boja v priamom strete: predĺžil ich oštepy a meče takmer na dvojnásobok, zaviedol ľahké plátenné brnenia a nové typy vojenskej obuvi (tzv. ifikratidy).
V helenistickom období, najmä v armáde Alexandra Veľkého, vynikali elitní peltasti z kmeňa Agriánov. Postupne však boli nahradení tureóformi, ktorí používali pevnejší oválny štít (thyreos).Best, Jan G. P. (1969). Thracian peltasts and their influence on Greek warfare. Groningen: Wolters-Noordhoff, s. 87-114.
Referencie
Pozri aj Hoplita Trácia
Iné projekty
Kategória:Vojenstvo v starovekom Grécku Kategória:Pechota