Alexander Goldbrunner (po nemecky a po slovensky), (* 12. február 1807, Banská Štiavnica – † 5. október 1898, Banská Štiavnica), bol právnik a banský inžinier, osobnosť Banskej Štiavnice. Koncom svojej životnej kariéry bol hlavným županom Banskej Štiavnice a Belej, Kremnice, Novej Bane a Pukanca.
Životopis Alexander Goldbrunner sa narodil a 12. februára 1807 bol pokrstený v Banskej Štiavnici ako Alexander Michael. Jeho rodičmi boli občan Michael Goldbrunner a Elisabetha Vürtenberger.
Študoval na gymnáziu a lýceu v Banskej Štiavnici v rokoch 1822 – 1824, filozofiu na akadémii v Győri, v rokoch 1824 – 1826 na Právnickej fakulte v Egri a Bratislave a v rokoch 1827 – 1830 na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banícky diplom získal v Banskej Štiavnici 21. augusta 1830 s výbornými calculami.
Jeho manželkou bola Anna Chlebovits (1821 – 1890). Boli bezdetní manželia, a tak Alexander celú svoju životnú energiu vložil do starostlivosti a zveľaďovania mesta Banská Štiavnica. V rokoch 1830 – 1835 bol právnym zástupcom dolnouhorských banských súdov. V roku 1835, už ako 28-ročný, sa stal mestským radcom (senátorom). V roku 1843 zase mestským sudcom (richtárom), čiže prvým úradníkom mesta. Banská Štiavnica ho vyslala ako poslanca do Prešporského snemu v rokoch 1847 – 1848, potom 25. apríla 1848 bol opäť mestským sudcom. Od roku 1848 bol predsedom mestskej rady a starostom Banskej Štiavnice. V roku 1861 ho zvolili za mešťanostu a v roku 1867 ho maďarské kráľovské ministerstvo vnútra poverilo tým, aby zvolal poslanecký zbor vzniknutý v roku 1861 na svoje znovuustanovenie. V roku 1868 sa po štvrtý raz stal mešťanostom Banskej Štiavnice. V roku 1871 ho kráľ svojím najvyšším rozhodnutím vymenoval za hlavného župana Banskej Štiavnice a Belej, Kremnice, Novej Bane a Pukanca – banských miest s jurisdikčným právom. Tento úrad zastával Alexander Goldbrunner s kráľovským uznaním až do roku 1874.
Už v polovici 19. storočia nariadil mešťanosta Alexander Goldbrunner pozbierať a uchovať v Starom zámku starožitnosti s tým úmyslom, že budú tvoriť základ neskoršie založeného múzea. Jeho myšlienka sa uskutočnila o polstoročie neskôr z popudu mešťanostu Józsefa Szitnyaiho a mestského hlavného archivára Eduarda Richtera. Richter sa stal prvým kustódom Mestského múzea, zaslúžil sa o adaptovanie Starého zámku na muzeálne účely. Viedol aj archeologické výskumy v Starom meste – Glanzenbergu.
Vo februári 1847 vystúpil na zasadnutí mestskej rady mešťanosta Alexander Goldbrunner s myšlienkou založiť v Banskej Štiavnici peňažný ústav podľa vzoru iných, už existujúcich ústavov, a predložil svojim kolegom stanovy Prešporskej sporiteľne, ktorá vznikla päť rokov pred Banskoštiavnickou sporiteľňou. Jeho návrh bol prijatý pozitívne. Záujem obyvateľstva bol veľký. Zakladajúce valné zhromaždenie sa konalo 2. septembra 1847 a jeho prvý predseda Franz Geramb vyhlásil Banskoštiavnickú sporiteľňu (), účastinnú spoločnosť, za založenú podľa § 58 zák. článku XVIII z roku 1840. Svoju činnosť Banskoštiavnická sporiteľňa začala 17. novembra 1847 s účastinným kapitálom 5 tisíc zlatých.
Alexander Goldbrunner bol riadnym členom Uhorskej geologickej spoločnosti (Magyarhoni Földtani Társulat): bol zvolený v roku 1871. náhľad|Náhrobný kameň Alexandra Goldbrunnera v lete 1963 na "panskom cintoríne" v Banskej Štiavnici, na Slovensku. Alexander Goldbrunner od nejakého času až do svojej smrti vlastnil bývalý dom rodiny de Adda na bývalom Alžbetinom námestí (Erzsébet tér), ktorý sa dnes nachádza na Kammerhofskej ulici č. 25 a sídli v ňom Hlavný banský úrad. Po jeho smrti bol dom v jeho pozostalosti až do leta 1899, keď ho odkúpila Auguszta Heincz (1840-1911), ktorá v ňom potom bývala. Na poschodí domu býval jej brat, štiavnický poslanec krajinského snemu Hugó Heincz (1848-1910) so svojou rodinou. V tomto dokumente je uvedený aj krátky životopis a fotografia Alexandra Goldbrunnera z roku pribl. 1880 a fotografia jeho náhrobku na hornom, tzv. "panskom" cintoríne v stave z r. 2022. Oproti jeho domu bola po jeho smrti postavená čierna socha "Honvéda" (Domobranca), na ktorú tiež prispel vo svojom závete a odhalená bola 8. októbra 1899. Socha je dnes umiestnená bez podstavca v areáli nádvoria múzea v Starom zámku. Na jeho pôvodnom mieste stojí dnes biela socha padlých počas. II. svetovej vojny.
Alexander Goldbrunner zomrel v Banskej Štiavnici 5. októbra 1898. Jeho pohreb zo dňa 7. októbra toho istého roku bol podrobne opísaný v 42. čísle (z 13. októbra) Selmeczbányai Hiradó (Selmecz- és Bélabánya szabad kir. város hivatalos közlönye) (v preklade: Banskoštiavnický žurnál, oficiálny vestník Slobodného kráľovského mesta Banskej Štiavnice a Belej).
Referencie
Kategória:Uhorskí župani Kategória:Mešťanostovia Kategória:Osobnosti z Banskej Štiavnice Kategória:Uhorskí právnici Kategória:Uhorskí banskí inžinieri