Megasthenes (; cca 350 pred Kr. – 290 pred Kr.) bol starogrécky diplomat, historik, geograf a cestovateľ v helenistickom období. Bol prvým obyvateľom západného sveta, ktorý zanechal podrobný písomný opis Indie. Jeho dielo, hoci sa zachovalo len v zlomkoch, bolo po stáročia hlavným zdrojom informácií o indickom subkontinente pre gréckych a rímskych autorov.

Biografia a diplomatické misie O Megasthenovom súkromnom živote je známe len málo. Pravdepodobne pochádzal z Iónie a istý čas strávil na dvore Sibyrtia, ktorý bol satrapom Arachózie (oblasť dnešného južného Afganistanu a Pakistanu) pod vládou Seleuka I. Nikatóra. Práve z Arachózie podnikal svoje cesty do vnútra Indie.TRAVER, Andrew G. From Polis to Empire, the Ancient World, C. 800 B.C.–A.D. 500. Greenwood Publishing Group, 2002. ISBN 978-0-313-30942-7. s. 252.

Pôsobil ako oficiálny vyslanec Seleuka I. na dvore maurjovského cisára Čandraguptu (v gréckych prameňoch známy ako Sandrakottos) v hlavnom meste Pátaliputra (dnešná Patna). Presné dátumy jeho misií sú predmetom diskusií, no predpokladá sa, že v Indii pôsobil v období medzi rokmi 305 až 281 pred Kr., pravdepodobne po uzavretí mierovej zmluvy medzi Seleukom a Čandraguptom okolo roku 303 pred Kr.KALOTA, N. S. India as Described by Megasthenes. Delhi : Concept Publishing Company, 1978. s. 26.

Cestovateľská trasa Megasthenes pravdepodobne vstúpil na indický subkontinent cez severozápadnú oblasť Pandžábu, o ktorej podal detailné svedectvo, najmä čo sa týka tamojších riek. Odtiaľ pokračoval strategickou cestou pozdĺž riek Jamuna a Ganga až do kráľovského sídla Pátaliputra. Niektorí historici (ako N. S. Kalota) naznačujú, že sa mohol zúčastniť už invázie Alexandra Veľkého a stretnúť sa s kráľom Pórom, hoci jeho hlavná diplomatická kariéra je spojená až s neskorším obdobím Seleukovcov.

Dielo Indika Svoje poznatky Megasthenes spísal v štyroch knihách pod názvom Indika (starogr. Ἰνδικά – „Správy o Indii“). Hoci sa dielo v pôvodnej podobe stratilo, vďaka citáciám neskorších autorov poznáme jeho základnú štruktúru:

Geografia a príroda: Popisoval rozmery Indie, pohorie Himaláje (ktoré Gréci stotožňovali s Kaukazom), indické rieky, flóru a faunu. Spoločnosť a správa: Venoval sa systému vlády a najmä rozdeleniu indickej spoločnosti na sedem kást (filozofi, roľníci, pastieri, remeselníci, vojaci, dozorcovia a kráľovskí radcovia). Náboženstvo a zvyky: Skúmal indické náboženstvá a snažil sa v nich nájsť paralely k gréckym bohom (napr. stotožnenie Šivu s Dionýzom a Krišnu s Heraklom). Dejiny a legendy: Posledná časť obsahovala miestnu históriu, archeologické poznatky a mytologické príbehy.MCEVILLEY, Thomas C. The Shape of Ancient Thought. New York : Allworth Press, 2012. ISBN 978-1-58115-933-2. s. 538.

Hodnotenie a kritika diela V staroveku vyvolávalo Megasthenovo dielo rozporuplné reakcie. Kým Arrianos (2. storočie po Kr.) ho považoval za dôveryhodný zdroj, iní významní učenci ho podrobili ostrej kritike za šírenie fantastických historiek:

Eratosthenes (2. storočie pred Kr.) ho obviňoval z nepravdy, hoci paradoxne sám z jeho diela čerpal väčšinu informácií o Indii. Strabón (1. storočie po Kr.) ho otvorene nazval klamárom kvôli popisom bájnych národov (napríklad ľudí s obrovskými ušami alebo bez úst). Tvrdil, že „Megasthenovi ani Deimachovi sa nedá vôbec veriť“.DAHLAQUIST, Allan. Megasthenes and Indian Religion. Delhi : Motilal Banarsidass, 1996. ISBN 978-81-208-1323-6. s. 27. Plínius Starší kritizoval najmä jeho podanie skutkov Herakla a Dionýza v Indii a popisy „fantastických rás“.

Nasledovníci a odkaz Megasthenes nebol jediným gréckym vyslancom na maurjovskom dvore, no jeho dielo zostalo najvplyvnejšie. Po ňom nasledovali ďalší diplomati, ktorí upevňovali styky medzi helenistickým svetom a Indiou: Déimachos z Platají – vyslanec u kráľa Bindusáru (syna Čandraguptu). Dionysios – vyslanec, ktorého vyslal Ptolemaios II. Filadelfos ku kráľovi Ašókovi.

Hoci sa pôvodný text Indiky stratil, jeho fragmenty zozbieral a v roku 1846 prvýkrát usporiadal nemecký bádateľ E. A. Schwanbeck v diele Megasthenis Fragmenta. Megasthenovo svedectvo zostáva dodnes neoceniteľným zdrojom pre štúdium správy maurjovskej ríše, topografie Pátaliputry a ranných kontaktov medzi Východom a Západom.

Referencie

Pozri aj Seleukovská ríša Maurjovská ríša Čandragupta Maurja

Kategória:Historici starovekého Grécka Kategória:Dejiny Indie Kategória:Narodenia v 4. storočí pred Kr. Kategória:Úmrtia v 3. storočí pred Kr.