Theognis z Megary (; 6. storočie pred Kr.) bol starogrécky lyrický básnik, predstaviteľ elegickej a gnomickej (poučnej) poézie. Je jedným z prvých gréckych autorov, u ktorých sa dielo zachovalo v súvislej rukopisnej tradícii, a nie len v zlomkoch.

Jeho verše sú písané z pohľadu aristokrata konfrontovaného so sociálnou a politickou revolúciou v archaickom období. Theognis bol zároveň prvým známym gréckym básnikom, ktorý vyjadril obavy o osud a prežitie vlastného diela, na ktoré symbolicky umiestnil svoju „pečať“ (sfragis).KNOX, B. M. 'Theognis'. In: The Cambridge History of Greek Literature: I Greek Literature. Cambridge : Cambridge University Press, 1985. s. 138.

Literárna tvorba a vzťah ku Kyrnovi Viac ako polovica všetkej zachovanej gréckej elegickej poézie z obdobia pred alexandrijským obdobím je pripisovaná práve Theognidovi (približne 1 400 veršov).GERBER, Douglas E. Greek Elegiac Poetry. Cambridge : Loeb Classical Library, 1999. s. 8. Hoci sú niektoré básne v zbierke preukázateľne dielom iných autorov (napr. Solóna), jadro tvorby predstavujú texty adresované mladému šľachticovi menom Kyrnos.

Kyrnos bol básnikovým chovancom (erómenos), ktorého Theognis vyučoval aristokratickým hodnotám a morálke. Básnik v ňom videl nádej na zachovanie starého sveta, no zároveň v ňom Kyrnos symbolizoval sklamanie z nedokonalosti a nestálosti ľudí:

„Pre všetkých, ktorým pieseň prináša radosť, i pre tých, čo sa ešte nenarodili, budeš piesňou, kým zem a slnko ostanú, a predsa sa mi od teba nedostáva ani najmenšej úcty, ale klameš ma slovami, akoby som bol malé dieťa.“ — (verše 251 – 254)GERBER, Douglas E. Greek Elegiac Poetry. Cambridge : Loeb Classical Library, 1999. s. 208. (voľný preklad)

Tematika symposií Theognidova poézia bola primárne určená pre aristokratické hostiny – symposia. Tie neslúžili len na zábavu, ale boli miestom, kde sa muži vzájomne „testovali“ (používal sa termín basanos – „skúšobný kameň“).CROALLY, N. T. Euripidean Polemic. Cambridge : Cambridge University Press, 1994. s. 18–19. Jeho verše pokrývajú širokú škálu tém od politiky, bohatstva a chudoby až po priateľstvo, víno a pominuteľnosť mladosti (motív carpe diem; po starogrécky térpeo thymón – doslova „teš svoju dušu“ či „raduj sa v srdci“, čo vyjadruje príkaz užívať si prítomný okamih a dary mladosti, kým nepríde nevyhnutná staroba).

Životopisné otázky a chronológia Určenie presných životopisných údajov Theognida je pre modernú vedu náročné, pretože antické pramene aj samotné básne ponúkajú protichodné informácie. Datovanie: Antickí kronikári kladú vrchol jeho tvorby do polovice 6. storočia pred Kr. (Eusebios uvádza roky 548 – 545 pred Kr., slovník Suda roky 544 – 541 pred Kr. a Chronicon Paschale roky 552 – 549 pred Kr.).CAMPBELL, David A. Greek Lyric Poetry. Bristol : Bristol Classical Press, 1982. s. 345 – 346. Historické narážky: Problémom je, že rôzne časti zbierky odkazujú na udalosti v rozpätí takmer 150 rokov. Niektoré verše reflektujú politickú situáciu v Megare zo 7. storočia pred Kr., zatiaľ čo iné pravdepodobne opisujú perzskú inváziu do Grécka pod vedením Xerxa I. na začiatku 5. storočia pred Kr.WEST, Martin L. Studies in Greek Elegy and Iambus. Berlin / New York : De Gruyter, 1974. s. 68.

Miesto pôvodu Rovnako sporné je aj jeho rodisko. Hoci sa tradične spája s gréckou Megarou na pevnine, Platón ho považoval za občana sicílskej kolónie Megara Hyblaia. Moderní bádatelia sa prikláňajú k verzii, že sa narodil v materskej Megare a neskôr, po vypuknutí demokratickej revolúcie a strate majetku, odišiel do vyhnanstva na Sicíliu, pričom navštívil aj Eubóju a Spartu.GERBER, Douglas E. Greek Elegiac Poetry. Cambridge : Loeb Classical Library, 1999. s. 169.

Charakter a filozofia Theognis je v antickej literatúre vnímaný ako komplexná postava a obhajca tradičnej aristokratickej morálky. Isokrates z Atén ho zaradil medzi „najlepších radcov pre ľudský život“. Naopak, Platónov Sókrates v dialógu Menón kritizuje Theognida ako zmäteného sofistu, ktorého učenie je plné rozporov.

Historik David A. Campbell tieto rozpory vysvetľuje prirodzeným vývojom autora píšuceho počas dlhého života pod vplyvom okamžitej inšpirácie. Výsledkom je portrét muža, ktorý bol niekedy plný elánu, inokedy hlboko skľúčený a cynický, ale vždy úprimný v prejavovaní svojich silných citov.CAMPBELL, David A. Greek Lyric Poetry. Bristol : Bristol Classical Press, 1982. s. 347.

Poetický štýl a „Theognidovská otázka“ Theognis písal v archaickom elegickom štýle, pričom forma pozostávala z elegického distichu (spojenie hexametra a kratšieho pentametra). Jeho jazyk je konzervatívny, často napodobňuje homérske obraty a používa iónsky dialekt namiesto dórskeho, ktorým sa hovorilo v Megare. Hoci jeho verše nie sú vždy melodicky dokonalé, využíva údernú obraznosť a krátke, úsečné vyjadrenia vo forme epigramov.GERBER, Douglas E. Greek Elegiac Poetry. s. 1 – 3.

Moderné bádanie o Theognidovi je plné sporov o autenticitu zbierky (tzv. „Theognidovská otázka“). Vedci sa delia na: Separatisti: Veria, že pôvodná zbierka bola neskôr doplnená o veľké množstvo cudzích textov (napr. od Solóna či Tyrtaia). Unitariáni: Obhajujú autenticitu väčšiny zbierky ako celku. V roku 1978 identifikoval historik Martin Litchfield West jadro 306 veršov, ktoré možno s vysokou istotou pripísať Theognidovi.KNOX, B. M. 'Theognis'. In: The Cambridge History of Greek Literature: I Greek Literature. s. 139.

Grécky pesimizmus Theognidovi sa pripisuje klasická formulácia gréckeho pesimizmu, ktorú neskôr citovali mnohí antickí aj moderní autori:

„Najlepšie zo všetkého pre smrteľníkov je vôbec sa nenarodiť, ani nevidieť lúče ostrého slnka. Ale ak sa už človek narodil, mal by čo najrýchlejšie prejsť bránami Smrti a spočinúť v zemi, vysoko na seba navŕšenej.“ — (verše 425 – 428)GERBER, Douglas E. Greek Elegiac Poetry. s. 234.

Moderná recepcia a vplyv V novovekej filozofii a vede vzbudilo dielo Theognida mimoriadny ohlas, najmä vďaka jeho vyhraneným aristokratickým a etickým postojom. Významnú úlohu zohral v rannom období tvorby nemeckého filozofa Friedricha Nietzscheho, ktorý mu venoval svoju dizertačnú prácu a vnímal ho ako archetyp vznešeného aristokrata čeliaceho spoločenskému úpadku. Vo svojom prelomovom diele Genezalógia morálky využil Nietzscheho Theognidove verše na ilustráciu pôvodu morálnych hodnôt, pričom básnika interpretoval ako „hovorcu“ gréckej nobility, ktorý stotožňuje aristokratický pôvod s pravdivosťou a čestnosťou v protiklade k neurodzenému ľudu.CLARK, M. – SWENSEN, A. (eds.). On the Genealogy of Morality: a polemic. Indianapolis : Hackett, 1998. s. 133.

Prekvapivú reflexiu našiel Theognis aj v diele zakladateľa evolučnej teórie Charlesa Darwina. Darwin vo svojej práci Pôvod človeka (1874) citoval Theognidove verše ako dôkaz, že už v archaickom Grécku existovalo vedomie o dôležitosti selektívneho výberu partnerov pre kvalitu budúcich generácií. Podľa Darwina básnik správne postrehol a kritizoval negatívny vplyv bohatstva, ktorý často prevážil nad prirodzeným výberom založeným na telesných a duševných kvalitách, čím v jeho očiach predbehol moderné úvahy o spoločenskom vývoji.DARWIN, Charles. The Descent of Man. 2nd edition. London, 1874. kapitola 2.

Referencie

Pozri aj Symposion

Iné projekty

Kategória:Básnici starovekého Grécka Kategória:Narodenia v 6. storočí pred Kr. Kategória:Úmrtia v 6. storočí pred Kr.