Krypteia ( – „skrývanie sa“ alebo „tajná vec“; členovia sa nazývali kryptai) bola špecifická štátna inštitúcia v starovekej Sparte. Slúžila ako forma štátneho teroru zameraného na zastrašovanie heilótov (otrokov) a zároveň ako elitný vojenský výcvik či rituál prechodu pre mladých mužov z vyšších vrstiev pred ich plným prijatím do komunity dospelých občanov.
Organizácia a fungovanie Podľa Aristotela inštitúciu založil legendárny zákonodarca Lykurgos. Každú jeseň spartskí eforovia rituálne vyhlásili vojnu heilótom, čím legalizovali ich zabíjanie bez náboženských následkov (tzv. „bezbožnosti“) pre vrahov.
Činnosť v teréne Vybraní mladíci (vo veku cca 21 – 30 rokov, tzv. hébóntes), ktorí počas výchovy agógé preukázali najväčšiu inteligenciu a silu, boli vysielaní na vidiek. Vybavení boli len dýkami a základnými potravinovými dávkami. Taktika: Cez deň sa skrývali na odľahlých miestach. V noci vyrážali na cesty a do polí, kde zabíjali každého heilóta, ktorého stretli. Zameriavali sa najmä na najsilnejších jedincov, ktorí by mohli viesť potenciálnu vzburu. Podmienky: Platón v diele Zákony uvádza, že kryptai museli prežiť v zime bez obuvi a prístrešia, pričom sa museli spoliehať výhradne na seba a svoje schopnosti (lov, krádeže). Ak bol člen krypteie spozorovaný, bol potrestaný bičovaním za neopatrnosť.
Vojenské a rituálne hľadisko V neskoršom období, najmä počas vlády Kleomena III., je krypteia spomínaná už ako regulárna jednotka spartského vojska pod vedením veliteľa (damoteles). Jej úlohou nebol len teror, ale aj prieskum, špeciálne operácie a sledovanie tyla armády.
V životopise kráľa Kleomena III. spomína Plutarchos postavu menom Damoteles, veliteľa krypteie, ktorý mal počas bitky pri Sellasii (222 pred Kr.) za úlohu prieskum bokov armády. Damoteles však kráľa zradil (údajne bol podplatený), čo viedlo k porážke Sparty. Historik Jean Ducat naznačuje, že s porážkou pri Sellasii a následným oslobodením heilótov zanikol aj pôvodný mandát krypteie.DUCAT, Jean. Spartan Education. Classical Press of Wales, 2006. s. 293-307.
Historické svedectvá a význam Najznámejšiu správu o brutalite spojenej s touto inštitúciou podáva Thukydides. Uvádza, že okolo roku 424 pred Kr. si Sparťania vybrali 2 000 najstatočnejších heilótov pod zámienkou udelenia slobody. Po slávnostných rituáloch však všetci títo heilóti zmizli. Moderní historici predpokladajú, že túto hromadnú popravu vykonala práve krypteia.
Francúzsky historik Henri Jeanmaire prirovnal krypteiu k iniciačným rituálom „vlčích mužov“ (podobne ako v niektorých afrických tajných spoločnostiach), kde mladík musel dokázať svoju mužnosť životom na okraji spoločnosti a vykonaním násilného činu.JEANMAIRE, Henri. La cryptie lacédémonienne. In: Revue des études grecques, 1913.
Moderná kultúra Komiks Three: Autor Kieron Gillen v spolupráci s historikom Stephenom Hodkinsonom zobrazil krypteiu ako brutálny nástroj útlaku. Bežecké preteky: Organizátori moderných pretekov Spartan Race nazývajú svojich lídrov a inštruktorov „Krypteia“. Politika: Termín krypteia si osvojili aj niektoré moderné krajne pravicové hnutia (napr. Zlatý úsvit v Grécku) v rámci svojej identifikácie so spartskou ideológiou.
Referencie
Literatúra SEKUNDA, Nick. Spartské vojsko. Praha : Grada, 2008. ISBN 978-80-247-2368-6. POWELL, Anton. Xenophon and Sparta. Swansea : Classical Press of Wales, 1999. ISBN 978-0715629031.
Pozri aj Agógé Heilóti Efor
Iné projekty
Kategória:Sparta Kategória:Vojenstvo v starovekom Grécku