Československá partizánska brigáda bola vojenskopartizánska brigáda sformovaná v decembri 1944 z príslušníkov pešieho práporu Dunaj 1. čs. armády na Slovensku a 2. čs. paradesantnej brigády, ktoré sa po prechode SNP na partizánsky spôsob boja usadili v masíve Poľany. Vojaci nadviazali v decembri spojenie s partizánskym zväzkom Chruščov a po pripojení ďalších oddielov bola sformovaná partizánska brigáda a začlenená do zväzku. Brigáda pozostávala z 1. prápora V. Lichnera, 2. prápora Š. Adámka a 3. prápora J. Kleskeňa. Prápor V. Lichnera sa zúčastnil bojov o Čierny Balog a 31. januára 1945 pomáhal dobyť Červenej armáde Brezno. Jednotlivé prápory sa v priebehu januára a februára spojili s Červenou armádou a väčšina príslušníkov brigády pokračovala v boji v radoch 1. čs. armádneho zboru.

História brigády

Posledné organizované boje Slovenského národného povstania medzi nemeckými jednotkami a povstaleckými jednotkami spadajúcimi pod 1. česko-slovenskú armádu na Slovensku sa odohrávali 22. októbra17. novembra 1944 v masíve Poľany. Boje, ktoré znamenali koniec organizovaného odporu povstalcov, skončili až 20 dní po nemeckom obsadení Banskej Bystrice. Hoci sa Nemcom podarilo rozbiť povstalecké jednotky a získať 1 500 zajatcov, časť príslušníkov pešieho práporu Dunaj 1. čs. armády na Slovensku a 2. čs. paradesantnej brigády ostalo pod velením pplk. Viliama Lichnera v masíve Poľany. Vojaci nadviazali v decembri spojenie s partizánskym zväzkom Chruščov a po pripojení ďalších oddielov bola sformovaná partizánska brigáda a začlenená do zväzku. Veliteľom brigády bol ustanovený pplk. Viliam Lichner, zástupcom veliteľa pplk. Š. Želinský, komisár A. Kopilov, náčelník štábu škpt. F. Juračka, hospodárom npor. Karol Fraňo.

Velenie brigády zložené z armádnych dôstojníkov sa orientovalo na zachovanie bojaschopnosti jednotky, ktorá sa mala po prechode frontu začleniť do 1. čs. armádneho zboru. Nekládol sa až taký dôraz na partizánsky boj a brigáda sa bránila ideologickému vplyvu. Zároveň sa snažili v brigáde koncentrovať príslušníkov armády, medzitým už čiastočne začlenených aj do iných partizánskych skupín, čo vyvolávalo rozpory najmä s 1. československou partizánskou brigádou J. V. Stalina. Velenie brigády odmietlo pokyn HŠPH spojiť sa s 2. čs. paradesantnou partizánskou brigádou a vykonávať diverznú činnosť.

Brigáda sa aktivizovala potom, ako rozviedka brigády prešla líniu frontu a pri návrate doniesla rozkaz velenia 1. čs. armádneho zboru. Diverzie a prepady nemeckých jednotiek vyvrcholili účasťou práporu V. Lichnera pri bojoch o Čierny Balog a následne sa 1. prápor pôsobiaci na ľavom krídle útočiacej Červenej armády zúčastnil 31. januára na oslobodzovaní Brezna. Prápor J. Kleskeňa sa spojil s Červenou armádou v polovici januára, prápor Š. Adámka vo februári. Väčšina príslušníkov brigády pokračovala v boji v radoch 1. čs. armádneho zboru.

1. prápor V. Lichnera Štáb práporu bol totožný so štábom brigády. Mal vyše 150 príslušníkov. Veliteľmi rôt boli npor. F. Fišera, por. M. Wittman, npor. J. Benko, škpt. K. Petz. Prápor sídlil nad Hriňovou, potom na Smrečinách, od 12. decembra pod Klenovským Veprom, od 2. januára 1945 opäť na Smrečinách.

2. prápor Š. Adámka Veliteľom práporu bol npor. Š. Adámek, zástupcom veliteľa por. O. Krišák, náčelník štábu por. A. Kupec. Oddiel mal okolo 150 príslušníkov. Pôsobil v oblasti Ľubietovského Vepra, kde sa vo februári spojil s postupujúcou rumunskou armádou.

3. prápor J. Kleskeňa Jeho základ tvorila 25členná skupina vojakov, ktorá sa po prechode SNP do hôr usadila na Kotmanovských lazoch. Pripojili sa k nej ďalšie skupiny, v decembri 1944 11členná skupina francúzskeho oddielu 1. čs. partiz. brigády M. R. Štefánika pod velením G. de Lannuriena. Do brigády bol začlenený 31. decembra 1944 ako jej 3. prápor. Veliteľom bol škpt. J. Kleskeň, komisárom V. Seitz, náčelníkom štábu npor. J. Bublík-Želenský, náčelníkom rozviedky npor. J. Šinál, veliteľmi rôt kpt. R. Pagáč, kpt. J. Laurinec, kpt. Š. Nosko. Oddiel mal okolo 80 príslušníkov. Zameriaval sa predovšetkým na získavanie správ o pohybe nepriateľa a prepady jeho menších jednotiek. V polovici januára 1945 nadviazal spojenie s predsunutými jednotkami Červenej armády. Po nemeckom útoku prešla skupina veliteľa oddielu so skupinou G. de Lannuriena na oslobodené územie, časť príslušníkov na Šutovej jame ustúpila so sovietskym práporom do Málinca, časť oddielu zostala naďalej v tyle a s jednotkami Červenej armády sa spojila 10. februára 1945.

Poznámky

Referencie

Kategória:Brezno Kategória:Čierny Balog Československá partizánska brigáda Kategória:Partizánske organizácie