Zabórovanie reaktora je druhý krok pri odstavovaní jadrového reaktora z nominálnej prevádzky do generálnej odstávky. Keďže na konci kampane je koncentrácia kyseliny boritej v chladive primárneho okruhu blízka nule, zabórovanie reaktora predstavuje zvýšenie koncentrácie kyseliny boritej v chladive primárneho okruhu na tzv. odstavnú koncentráciu, resp. CBVP (koncentráciu kyseliny boritej na výmenu paliva). Odstavná koncentrácia kyseliny boritej je výsledok výpočtu jadrového fyzika a platí, že je tým vyššia, čím je vyššie obohatenie jadrového paliva izotopom uránu 235. Bežné hodnoty odstavnej koncentrácie kyseliny boritej sa pohybujú nad 13,3 g/kg.
Zabórovanie reaktora sa realizuje pri vysokých teplotách chladiva primárneho okruhu (teplota vyššia ako 258 °C) a je nutné to realizovať ešte pred vychladením reaktora, aby nedošlo ku nekonrolovanému rozbehu štiepnej reakcie v dôsledku vnosu kladnej reaktivity znižovaním teploty chladiva primárneho okruhu. Odstavná koncentrácia kyseliny boritej (CBVP) má teda zabezpečiť hlbokú podkritickosť reaktora.
Realizácia zabórovania Zabórovanie reaktora sa realizuje dávkovaním roztoku kyseliny boritej s koncentráciou viac ako 40,6 g/kg z nádrže bórneho koncentrátu (KDD10BB001 alebo KDD50BB001). Keďže kyselina boritá vytvorí kyslý roztok, ktorý by spôsobil koróziu technológie primárneho okruhu, je nutné zvýšiť pH roztoku v nádrži bórneho koncentrátu roztokom hydroxidu draselného tak, aby koncentrácia draslíka v nádrži dosiahla 60 až 90 mg/L.
Referencie
Kategória:Jadrová technológia Kategória:Jadrové reaktory