Budova č. 50 () sú ruiny budovy z areálu pevnosti Pernik, ktoré sa nachádzajú v meste Pernik v rovnomennej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.

Ruiny majú pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.

Budova je jednou z niekoľkých desiatok budov objavených v rámci archeologických vykopávok na mieste stredovekej pevnosti Pernik. Patrí k budovám postaveným v období od 9. storočia do 12. storočia.

Lokalita Stavba sa nachádza v areáli pevnosti Pernik, ktorá leží na pahorku Krakra v blízkosti pernickej štvrti Varoš. Dom sa nachádza v severnej časti pevnostného komplexu v blízkosti hlavnej brány.

Dejiny Budova bola postavená v období medzi 9. storočím12. storočím.

Celkový pohľad na budovu z juhozápadu|náhľad|vľavo

V roku 1927 bol areálu pevnosti Pernik, vrátane jednotlivých objavených stavieb, pridelený štatút národnej starožitnosti. V roku 1971 obdržali stavby pevnosti Pernik, vrátane pevnosti samotnej štatút kultúrnej pamiatky národného významu. Charakteristika Budova má jednoduchý pôdorys v tvare pravidelného štvoruholníka. Je dlhá 14,40 metra a široká 10,50 metra. Steny budovy sa zachovali do výšky 0,370,81 metra.

Celkový pohľad na budovu zo západu|náhľad|vľavo

Pri výskumoch boli objavené dve etapy výstavby budovy. V rámci prvej bol pri výstavbe použitý lomový vápencový kameň, pričom ako spojivo bola použitá biela malta s prímesou úlomkov kremeňa a rôznych drobných kamienkov. Základy sú pritom postavené rovnakým spôsobom ako pri budove č. 44, čiže najskôr bola základná 0,30 metra vysoká časť z kameňov a hliny a nasledovala 0,40 metra vysoká časť z lomových kameňov, spojených maltou a až potom nasleduje samotná konštrukcia budovy. Budova bola pravdepodobne poškodená v dôsledku zemetrasenia v 11. storočí a následne bola opravená spôsobom kedy boli existujúce časti múrov nadstavané novým materiálom, čím boli nahradené zničené časti múrov. Pri tejto fáze výstavby bol tiež použitý lomový kameň, spojený maltou s prímesou drobných kameňov a piesku, zároveň však boli v priestoroch medzi kameňmi použité kúsky tehál a úlomky škridiel. Spôsob stavby v druhej etape výstavby pripomína spôsob stavby použitý tiež napríklad pri druhej etape výstavby budovy č. 55, alebo Chrámu č. 4 a Chrámu č. 5. Múry budovy majú aj rozdielnu hrúbku. Steny z prvej etapy výstavby dosahujú hrúbky 0,90 metra, zatiaľ čo steny z druhej etapy výstavby 0,70 metra.

Pohľad na budovu z juhu|náhľad|vľavo

Budova sa skladá z dvoch miestností. Južná miestnosť je väčšia. Je dlhá 9,55 metra a široká 7,50 metra. Severná, o niečo menšia miestnosť je dlhá 9,60 metra a široká 5,50 metra. Priechod medzi oboma miestnosťami zabezpečoval 4,10 metra široký priechod, ktorý sa nachádzal v strede rozdeľovacej steny.

Vchod do budovy z ulice sa nachádzal vo východnej fasáde južnej miestnosti, pričom je široký 1,40 metra. Do budovy sa vchádzalo priamo z hlavnej ulice v pevnosti vedúcej popri dome od hlavnej brány. Dá sa predpokladať, že vchod do domu existoval aj v južnej fasáde, ktorá smerovala k námestiu, no z tejto časti domu sa dochovali len základový múr, z ktorého túto skutočnosť nie je možné potvrdiť, alebo vyvrátiť.

Budova mala s najväčšou pravdepodobnosťou sedlovú strechu pokrytú plochými škridlami.

Nie je isté, akému slúžila budova účelu, ale poloha v rámci pevnostného komplexu (budova zaberala severnú časť námestia), ako aj nezvyčajne široký priechod medzi oboma miestnosťami budovy, naznačujú, že išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o verejnú budovu.

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany Od roku 1927 je stavba spolu s ostatnými stavbami v rámci pevnosti Pernik evidovaná ako národná starožitnosť a od roku 1971 ako kultúrna pamiatka národného významu pre archeologickú hodnotu stavby.

Galéria

Referencie

Iné projekty

Kategória:Stavby v Perniku Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku