Proces so skupinou „Jaško a spol.“ 4.9. novembra 1949 pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol jedným z politických procesov v Československu namierený proti príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti, ktorí odmietali nastupujúce komunistické praktiky, a slúžil komunistom k plnému ovládnutiu tejto inštitúcie. Príslušníci ZNB Bernard Jaško, Pavol Kalinaj a Pavol Hajdin sa rozhodli, že s pomocou prednostu sociálneho oddelenia na Povereníctve dopravy Štefana Uhrína budú upozorňovať známych kňazov na represívne aktivity ŠtB proti katolíckej cirkvi. V apríli 1949 Štefan Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa Michala Buzalku o odpočúvaní konferencie v Starom Smokovci. 30. júna a 1. júla 1949 prebehlo zatýkanie podozrivých. Vyšetrovatelia v prípade „Jaško a spol.“ spojili tri nezávislé skupiny, ktorých členovia sa navzájom nepoznali. Na rozdiel od iných politických procesov, kde boli obvinení a odsúdení nevinní ľudia, však v prípade Bernard Jaško a spol. išlo o skutočnú odbojovú protikomunistickú skupinu. Počas vyšetrovania však boli členovia skupiny psychicky a fyzicky týraní a nútení k nepravdivým výpovediam. Bernard Jaško a Pavol Kalinaj boli odsúdení na trest smrti, ďalších 12 osôb na tresty odňatia slobody v rozsahu 6 mesiacov až 20 rokov.
Predohra Bernard Jaško sa narodil 22. apríla 1923 v Černovej pri Ružomberku v robotníckej rodine. Po absolvovaní ľudovej a meštianskej školy v Ružomberku pracoval ako robotník v textilnej továrni. 1. októbra 1943 narukoval k 11. spojovaciemu práporu v Turčianskom Svätom Martine. V roku 1944 sa zúčastnil Slovenského národného povstania a po jeho potlačení sa až do príchodu Červenej armády ukrýval v lesoch v okolí rodnej Černovej. Z armády, kde absolvoval spojársky výcvik, bol prepustený 7. marca 1946 v hodnosti desiatnika. Po prepustení z armády podal žiadosť o prijatie do služieb Zboru národnej bezpečnosti, ktorej bolo 2. mája 1946. Pôsobil v Bratislave a vo Veľkej Lomnici. Prihlásil sa na výzvu ZNB, ktorá hľadala príslušníkov ZNB so spojárskym výcvikom. Bernard Jaško bol následne pridelený na Zemské veliteľstvo ZNB v Bratislave, kde obsluhoval ďalekopis.
Pavol Kalinaj sa narodil 23. októbra 1915 v Bijacovciach. Absolvoval šesť tried všeobecnej školy. V roku 1937, kedy nastúpil na vojenskú prezenčnú službu k 15. vojenskému pešiemu pluku v Opave. S vyznamenaním absolvoval poddôstojnícku školu a dosiahol hodnosť čatára. V roku 1938 bol v Sudetoch zranený do nohy pri strete s nemeckými ordnermi, poriadkovými jednotkami Henleinovej Sudetonemeckej strany. Čoskoro po vyliečení bol v marci 1939 opäť vážne zranený črepinou z granátu počas bojov s maďarskou armádou. Po skončení vojenskej prezenčnej služby Pavol Kalinaj nastúpil do četníctva. 27. januára 1942 bol od četníctva prepustený ako nespoľahlivý preto, že mal v rokoch 19411942 ukrývať a starať sa o prenasledované osoby židovského pôvodu. Zapojil sa do Slovenského národného povstania v radoch partizánskeho zväzku Čapajev. Vo februári nastúpil naspäť k četníctvu. 1. marca 1945 vstúpil do Komunistickej strany Slovenska. Od roku 1947 pôsobil na vlastnú žiadosť v Bratislave, kde bol zaradený k pohotovostnému oddielu krajského veliteľstva Štátnej bezpečnosti.
Pomoc cirkvi Od začiatku roku 1949 bola ďalekopisná ústredňa presunutá pod správu povereníctva vnútra, oddelenia Štátnej bezpečnosti, a s ňou bol prevedený aj Bernard Jaško. Tu pôsobil až do svojho zatknutia. Počas služby mal priamy prístup k hláseniam zo staníc poverenectva vnútra a krajských veliteľstiev ŠtB, ktoré mnohokrát obsahovali informácie o plánovaných či už vykonaných represiách voči rôznym skupinám obyvateľstva, predovšetkým z radov katolíckej cirkvi. Jaško o získaných informáciách diskutoval s kolegami Pavlom Kalinajom a Pavlom Hajdinom, s ktorými sa neskôr dohodol, že prostredníctvom Kalinajovho známeho Štefana Uhrína budú o chystaných akciách informovať cirkevných predstaviteľov a potom sa pokúsia tieto správy odovzdať do zahraničia. Uhrín tiež niektoré získané správy odovzdával trnavskému pomocnému biskupovi Michalovi Buzalkovi, v apríli 1949 napríklad Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa Michala Buzalku o odpočúvaní konferencie v Starom Smokovci.
Zatknutie a väzba Činnosť skupiny však bola vyzradená a Bernard Jaško bol v skorých ranných hodinách dňa 30. júna 1949 zatknutý. Pavol Kalinaj bol zatknutý po deviatej hodine ráno. Pri prvom výsluchu na Krajskom veliteľstve ŠtB v Bratislave bol Jaško vypočúvaný predovšetkým na svoje styky s vrchným strážmajstrom Pavlom Hajdinom, slúžiacim na ústredni miestneho veliteľstva SNB v Bratislave. Uviedol, že počas mája 1949 spolu často hovorili o dianí v ďalekopisnej ústredni a o možnosti emigrácie. Pri týchto rozhovoroch mu Hajdin poradil, aby so sebou do zahraničia vzal záznamy správ získané z ďalekopisu a odovzdal ich zahraničnej spravodajskej službe. Jaško preto postupne zhromažďoval odpisy dôležitých správ. 30. júna v skorých ranných hodinách sa stretol s Hajdinom, ktorý ho informoval, že už toho dňa v noci bude prevedený cez hranice. Pár hodín po tomto rozhovore bol však Bernard Jaško zatknutý. V závere popisovaného výsluchu sa Bernard Jaško neúspešne pokúsil o útek. Žiadal od vyslúchajúceho dôstojníka vodu a keď mu tento podal sklenený pollitrový pohár s vodou, hodil pohár doňho, aby ho zasiahol do hlavy a dal sa na útek, pričom vylomil zamknuté dvere vedúce z druhého poschodia na zadné schodisko. Bol však na pomoc prišlými posilami zadržaný.
1. júla bol Jaško opäť vypočúvaný ohľadom kontaktov s Pavlom Kalinajom. K tomu uviedol, že sa spoznali už počas predchádzajúcej služby v ZNB a znovu sa stretli v apríli 1949. Keď Kalinaj zistil, že Jaško pracuje na ďalekopisnej ústredni, požiadal ho, aby mu oznamoval dôležité informácie, ktoré sa počas svojej služby dozvedel, čo Jaško prisľúbil a začal vykonávať. Štyri dni po zatknutí bol Bernard Jaško hospitalizovaný v Štátnej nemocnici v Bratislave so zlomeninou dolnej končatiny, zranením hlavy a ďalšími vnútornými zraneniami, ktoré utrpel skokom z okna počas výsluchu. Vyšetrovateľ túto udalosť komentoval nasledovne: 4. júna 1949, keď bol vypočúvaný v kancelárii čís. 233, vyskočil Jaško cez zavreté okno z druhého poschodia na dvor, kde dopadol na tam zložené uhlie a utrpel rôzne zranenia na hlave a tiež zranenie vnútorné. Ďalší výsluch prebehol až po jeho prepustení z takmer trojmesačného pobytu v nemocnici dňa 28. septembra 1949. Jaško potom znovu uviedol, že bol k činnosti zvedený Pavlom Kalinajom.“? Jaško vypovedal: Priznávam, že odpísané dôležité správy som podával resp. zahraničia som asi dve alebo tri správy odovzdal vrch.
V archívnych materiáloch sa nachádzajú iba dva protokoly o výpovedi Pavla Kalinaja, protokol z 3. júla 1949 a jeho dodatok z 14. októbra 1949, ktorý bol spísaný až po prepustení Pavla Kalinaja z nemocnice. Kalinaj bol totiž počas výsluchov vedených pracovníkmi Krajského veliteľstva ŠtB v Bratislave preukázateľne fyzicky týraný takým spôsobom, že bolo nutné previezť ho do Vojenskej nemocnice v Bratislave, kde bol dlhšie ako tri mesiace hospitalizovaný. Na základe zhromaždených dokumentov sa tu oficiálne liečil na zápal pľúc a ďalšie komplikácie, v skutočnosti však išlo o zlomené rebrá a vážne poškodené obličky. 22. októbra 1949 v žalostnom zdravotnom stave odovzdaný do Krajskej súdnej väznice v Bratislave.
Proces Trestné oznámenie na 25 osôb vrátane Pavla Kalinaja podalo Krajské veliteľstvo ŠtB Bratislava dňa 25. júna 1949. Kalinaj v ňom bol obvinený, že poprosil Štefana Uhrína, aby zaistil prepravu odpisov ďalekopisných správ do zahraničia. Správy, ktoré opatril Bernard Jaško pri svojej práci v ďalekopisnej ústredni, neskôr Pavol Kalinaj niekoľkokrát osobne odovzdal Dr. Uhrínovi. V trestnom oznámení je ďalej uvedené, že Kalinaj vedel o tom, že sa Štefan Uhrín pokúša dostať správy do zahraničia prostredníctvom konzulátu Spojených štátov amerických. Ďalej bol obvinený, že pomáhal Bernardovi Jaškovi, ktorý sa snažil ilegálne prekročiť štátne hranice.
Vrchný vojenský prokurátor Anton Rašla podal v mene Štátnej prokuratúry v Bratislave 8. októbra 1949 obžalobu celkom na 25 osôb. Jaško bol obvinený zo zločinu vyzvedačstva podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 231/1948 Zb. a zločinu podvodu podľa § 11, 502 a 504 písm. d) v trestnom zákone za to, že vyzdvihol štátne tajomstvo v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, cudzej moci ho nepriamo vyzradil a s inými sa k takémuto činu spolčil, pričom sa dopustil tohto činu, hoci mu povinnosť uchovávať štátne tajomstvo bola výslovne uložená. Pavol Kalinaj v nej bol obvinený zo zločinu vyzvedačstvo podľa § 5 ods. 1 a 2 písm. b), d) a e) zákona č. 231/1948 Zb., zo zločinu ohrozenia obrany republiky podľa § 8 zákona č. 231/1948 Zb. a zo zločinu podvodu podľa § 502 a 504 písm. d) Trestného zákona za to, že vyzdvihol štátne tajomstvo v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, na takýto čin sa s iným spolčil, pričom sa tohto činu dopustil, hoci mu povinnosť uchovávať štátne tajomstvo bola výslovne uložená.
Súdny proces so skupinou nazvanou „Jaško a spol.“ prebehol pred Štátnym súdom v Bratislave v dňoch 4. až 7. novembra 1949 v bratislavskom Justičnom paláci. Predsedom súdneho senátu bol podplukovník Dr. Ladislav Breuer, členovia senátu Dr. Peter Mázik a Dr. Štefan Breier a sudcovia z ľudu škpt. Ondrej Michna a Štefan Borš. Štátnu prokuratúru zastupoval Dr. Vojtech Hetényi. Na pojednávanie pred Štátnym súdom bol Jaškovi pridelený advokát ex offo Dr. Alexander Simkovič. Kalinaja zastupoval advokát Dr. Marek Čulen. Pavol Kalinaj počas neho upozorňoval na svoj veľmi zlý zdravotný stav a uviedol, že bol vyšetrovateľmi fyzicky týraný. Napriek svojmu žalostnému zdravotnému stavu však všetky obvinenia uvalené na jeho osobu poprel.
Rozsudok padol 9. novembra 1949 po piatej hodine popoludní. Bernard Jaško ním bol odsúdený za zločin vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 Zb. k trestu smrti a ďalším vedľajším trestom. Na trest smrti bol odsúdený aj Pavol Kalinaj, kde súd konštatoval, že podľa jeho úsudku Pavol Kalinaj skutočne od februára do júna 1949 odovzdával Štefanovi Uhrínovi tajné správy získané z ďalekopisnej ústredne Bernardom Jaškom. Štefan Uhrín bol pre zločin vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 Zb. odsúdený na trest odňatia slobody na 18 rokov. Pavol Hajdin bol uznaný vinným zo zločinu vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 a ohrozenia obrany republiky podľa §8 rovnakého zákona na trest odňatia slobody na 20 rokov. Výška trestov ďalších osôb súdených v tomto procese sa pohybovala od šiestich mesiacov do ôsmich rokov odňatia slobody.
Odvolacie konanie a poprava Všetci odsúdení sa voči rozsudku odvolali. Bernard Jaško sa proti vynesenému rozsudku odvolal čo do kvalifikácie trestného činu a tiež čo do výšky udeleného trestu. V odvolaní požiadal Najvyšší súd o zrušenie rozsudku Štátneho súdu a prehodnotenie vyneseného trestu smrti na trest odňatia slobody. Jaško sa v odvolaní obhajoval predovšetkým tým, že bol k trestnej činnosti zvedený. Pavol Kalinaj sa proti vynesenému rozsudku Štátneho súdu v Bratislave odvolal a napadol ho v celom rozsahu. Uviedol, že žiadne tajné správy neodovzdával a s Jaškom sa na žiadnej protištátnej činnosti nedohovoril. Výpovede boli vynútené pod nátlakom, výsledkom bol zničený zdravotný stav Kalinaja. Kalinaj v odvolaní ďalej poukazuje na rozpory vo výpovediach Bernarda Jaška, čím sa snažil dokázať, že aj on bol počas výsluchov pod nátlakom donútený vypovedať vyšetrovateľovi vykonštruované informácie. Na záver odvolania sa kajal a svoje konanie zdôvodňoval náboženským presvedčením.