Budova č. 9 () sú ruiny budovy z areálu pevnosti Pernik, ktoré sa nachádzajú v meste Pernik v rovnomennej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.
Ruiny majú pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.
Budova je jednou z niekoľkých desiatok budov objavených v rámci archeologických vykopávok na mieste stredovekej pevnosti Pernik. Patrí k budovám postaveným v období od 9. storočia do 12. storočia. Je najväčšou nesakrálnou budovou, ktorá bola objavená v rámci pevnostného komplexu.
Lokalita Stavba sa nachádza v areáli pevnosti Pernik, ktorá leží na pahorku Krakra v blízkosti pernickej štvrti Varoš. Dom sa nachádza v najvyššie položenej časti pevnostného komplexu, odkiaľ sa rozprestierajú výhľady do Pernickej kotliny a na okolité pohoria.
Dejiny Budova bola postavená v období medzi 9. storočím12. storočím.
Celkový pohľad na budovu a okolie zo severu|náhľad|vľavo
V roku 1927 bol areálu pevnosti Pernik, vrátane jednotlivých objavených stavieb, pridelený štatút národnej starožitnosti. V roku 1971 obdržali stavby pevnosti Pernik, vrátane pevnosti samotnej štatút kultúrnej pamiatky národného významu.
Charakteristika Budova č. 9 je najväčšou nesakrálnou budovou, ktorá bola objavená v rámci pevnostného komplexu. Budova je dlhá približne 20 metrov a široká približne 10 metrov. Múry sú zachované do výšky 1,40 metra. Budova je postavená z lomového vápenca, pričom ako spojivo bola použitá biela malta.
Pohľad na budovu zo západu|náhľad|vľavo
Pôdorys budovy je v tvare nepravidelného štvoruholníka, vo východnej časti je budova svojimi najdlhšími stenami priami spojená s pevnostným múrom a vežou A. Toto dokazuje, že budova bola postavená v prvej etape výstavby pevnosti spoločne s obrannými prvkami, teda v dobe keď sa existujúca osada prerábala na pevnosť.
Pohľad na budovu z juhozápadu|náhľad|vľavo
Budova mala vo svojej prvotnej podobe dve miestnosti, východnú a západnú. Východná miestnosť bola dlhá 10,20 metra a široká 5,30 metra. Západná miestnosť bola nepravidelného pôdorysu, pričom jej dĺžka bola v najdlhšom mieste 9,25 metra a maximálna šírka dosahovala 5,30 metra. V juhovýchodnom uhle západnej miestnosti bolo odkryté ohnisko kamennej pece. Ohnisko má rozmery 0,40x0,35 metra, jeho otvor sa nachádza na severnej strane. V neskoršom období bola k obidvom miestnostiam z juhu pristavaná tretia. Tretia južná miestnosť je taktiež nepravidelného tvaru, je dlhá 15 metrov a v najširšom mieste je široká 3,40 metra. Aj táto miestnosť vo východnej časti priamo prilieha k pevnostnému múru.
Účel budovy nie je úplne zrejmý. Z vykopávok nebolo možné určiť veľa detailov z interiéru, zistené nebolo, ani to, kde sa nachádzali priechody medzi miestnosťami. Isté je, že sa dalo do budovy prejsť priamo z obrannej veže, ktorá s budovou zdieľala fasádu a že veža bola s najväčšou pravdepodobnosťou postavená za účelom ochrany budovy. Podľa lokácie, kde bola budova umiestnená, ako aj na základe veľmi kvalitnej výstavby tejto budovy, jej rozmerov a prepojením s obrannými prvkami pevnosti sa predpokladá, že budova bola používaná, počas obdobia keď územie patrilo pod správu Bulharov, ako miesto pre ubytovanie hodnostárov, ktorí boli do pevnosti vysielaní vtedajšou centrálnou vládou. Počas obdobia byzantskej správy bola budova pravdepodobne využívaná ako administratívna, na čo poukazuje veľké množstvo olovených byzantských pečatí, ktoré boli nájdené práve v tejto časti areálu.
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany Od roku 1927 je stavba spolu s ostatnými stavbami v rámci pevnosti Pernik evidovaná ako národná starožitnosť a od roku 1971 ako kultúrna pamiatka národného významu pre archeologickú hodnotu stavby.
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Stavby v Perniku Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku