Ptolemaios Memfites (; * cca 144 pred Kr./143 pred Kr., Memfis – † 130 pred Kr., Cyprus) bol egyptský princ z dynastie Ptolemaiovcov. Bol jediným synom faraóna Ptolemaia VIII. Euergeta II. a jeho sestry-manželky Kleopatry II.Diodóros Sicílsky: Bibliothéké historiké, 34/35, 14. Hoci bol určený za následníka trónu, stal sa obeťou krvavých dynastických bojov a bol zavraždený na príkaz vlastného otca.HÖLBL, Günther. Geschichte des Ptolemäerreiches. Darmstadt: Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 1994. ISBN 3-534-10422-6. S. 175.

Životopis Narodil sa krátko po oficiálnej korunovácii svojho otca, ktorá sa podľa staroegyptských rituálov konala v niekdajšom hlavnom meste Memfis. Práve podľa miesta narodenia dostal svoje neoficiálne meno (epiteton) Memphites („Memfiský“).Diodóros Sicílsky: Bibliothéké historiké, 33, 13. Jeho oficiálne dynastické meno bolo Ptolemaios a v kultových nápisoch sa objavuje s prívlastkom Theos Euergetés („Boh Dobrotivý“).HUSS, Werner. Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr. München: Beck, 2001. ISBN 3-406-47154-4. S. 604.ŚWIDERKÓWNA, Anna. Siedem Kleopatr. Warszawa: PWN, 2008. ISBN 978-83-01-15489-9. S. 136.

Okolo roku 142 pred Kr. bol Ptolemaios Memfites vyhlásený za následníka trónu. Svedčí o tom reliéf na východnej vonkajšej stene naosu Horovho chrámu v Edfu, kde je zobrazený ako dieťa (korunný princ) po boku svojich rodičov. Staršia literatúra ho niekedy mylne stotožňovala s Ptolemaiom VII. Neom Filopatorom, avšak moderná analýza potvrdila, že zobrazená postava je dojča, zatiaľ čo Neos Filopator bol v čase smrti podstatne starší.HÖLBL, Günther. Geschichte des Ptolemäerreiches. Darmstadt: Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 1994. ISBN 3-534-10422-6. S. 173–175.

Občianska vojna a smrť Rodinné vzťahy sa vyhrotili, keď si jeho otec Ptolemaios VIII. vzal za druhú manželku Kleopatru III. (dcéru Kleopatry II., teda svoju vlastnú neter a nevlastnú dcéru). Tento krok viedol k dlhotrvajúcej občianskej vojne medzi Ptolemaiom VIII. a Kleopatrou II. V roku 130 pred Kr. vypuklo v Alexandrii povstanie, ktoré prinútilo kráľa utiecť na Cyprus. Ptolemaios VIII. vzal mladého Memfita so sebou ako rukojemníka, aby zabránil Kleopatre II. vyhlásiť syna za samostatného vládcu.HUSS, Werner. Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr. München: Beck, 2001. ISBN 3-406-47154-4. S. 611.

Keď sa kráľ dozvedel, že Alexandrijčania zvrhli jeho sochy a uznali Kleopatru II. za jedinú kráľovnú, v amoku nariadil synovu popravu. Podľa historika Iustina nechal kráľ chlapca nielen zabiť, ale aj brutálne rozštvrtiť. Odrezanú hlavu, ruky a nohy nechal zabaliť do skrinky a poslať do Alexandrie ako „dar“ Kleopatre II. k jej narodeninám.Iustinus: Epitoma historiarum Philippicarum Pompei Trogi, 38, 8, 11-15.

Kráľovná nechala zohavené pozostatky vystaviť verejnosti, aby podnietila hnev ľudu proti tyranovi. Táto udalosť šokovala vtedajší svet a stala sa dokonca predmetom debaty v rímskom senáte.ŚWIDERKÓWNA, Anna. Siedem Kleopatr. Warszawa: PWN, 2008. ISBN 978-83-01-15489-9. S. 143–145.

Posmrtná rehabilitácia Po rokoch bojov došlo v roku 124 pred Kr. k zmiereniu medzi kráľovskými súrodencami. V rámci veľkého amnestijného dekrétu z roku 118 pred Kr. bol zavraždený princ posmrtne rehabilitovaný. Bol zahrnutý do dynastického kultu Ptolemaiovcov pod menom Theos Neos Filopatór („Mladý boh milujúci otca“).HUSS, Werner. S. 624.

Referencie

Literatúra DODSON, Aidan a HILTON, Dyan. The Complete Royal Families of Ancient Egypt. London: Thames & Hudson, 2004. ISBN 0-500-05128-3. HÖLBL, Günther. Geschichte des Ptolemäerreiches. Darmstadt: Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 1994. ISBN 3-534-10422-6. HUSS, Werner. Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr. München: Beck, 2001. ISBN 3-406-47154-4. ŠWIDERKÓWNA, Anna. Siedem Kleopatr. Warszawa: Wydawnictwo Naukowe PWN, 2008. ISBN 978-83-01-15489-9.

Iné projekty

Kategória:Ptolemaiovci Kategória:Osobnosti starovekého Egypta Kategória:Popravené osobnosti Kategória:Narodenia v 40. rokoch 2. storočia pred Kr. Kategória:Úmrtia v 130 pred Kr.