Carl Humann (krstený ako Karl; * 4. január 1839, Steele (dnes Essen)† 12. apríl 1896, Smyrna) bol nemecký civilný inžinier, architekt a klasický archeológ. Do dejín sa zapísal predovšetkým ako objaviteľ Pergamského oltára, jedného z najvýznamnejších diel helenistického umenia.
Životopis Narodil sa v rodine hostinského Franza Wilhelma Humanna a Márie Cathariny. Po maturite na Kráľovskom gymnáziu v Essene (1859) začal študovať na berlínskej stavebnej akadémii (Bauakademie). V roku 1861 však musel štúdium prerušiť pre podozrenie na tuberkulózu. Na odporúčanie lekárov a na pozvanie svojho staršieho brata Franza, ktorý pracoval ako inžinier na ostrove Samos, odišiel do Stredomoria.
Pôsobenie v Osmanskej ríši Na Samose sa podieľal na vykopávkach v chráme Heraion. Neskôr pracoval pre osmanskú vládu ako inžinier a kartograf; v roku 1864 vypracoval mapy Palestíny a neskôr aj Balkánu. Počas zimy 1864/1865 prvýkrát navštívil antický Pergamon (dnešná Bergama), kde zistil, že miestni obyvatelia pália vzácne mramorové pozostatky v peciach na vápno, čomu sa snažil zabrániť.
V rokoch 1867 až 1873 viedol stavbu ciest v Malej Ázii. Od roku 1868 žil priamo v Pergame, kde sa popri inžinierskej činnosti venoval archeologickému prieskumu. Bol v úzkom kontakte s nemeckými odborníkmi, najmä s Alexandrom Conzem, riaditeľom berlínskej zbierky antických sochárskych diel.
Objav Pergamského oltára Zlom v jeho kariére nastal v roku 1878, keď vďaka podpore Conzeho a oficiálnemu povoleniu osmanskej strany začal so systematickými vykopávkami na pergamskej akropole. Už 12. septembra 1878 objavil prvé časti vlysu s vyobrazením gigantomachie. Vykopávky pokračovali v niekoľkých kampaniach až do roku 1886. Nájdené artefakty boli na základe dohody s Osmanskou ríšou prevezené do Berlína, kde sa stali základom zbierok Pergamského múzea.
Neskoršie výskumy a úmrtie V roku 1884 bol vymenovaný za riaditeľa oddelenia Kráľovských múzeí v Berlíne, no naďalej žil v Smyrne. Podnikal expedície k hornému Eufratu, skúmal Hierapolis, Zincirli a v rokoch 1891 – 1893 viedol vykopávky v Magnésii nad Maiandrom. Pred smrťou sa podieľal na rakúskych výskumoch v Efeze a začal prieskum v meste Priene.
Zomrel v roku 1896 v Smyrne. V roku 1967 boli jeho pozostatky prevezené na pergamskú akropolu, kde je pochovaný v hrobke pod južnou hradbou.
Rodina V roku 1874 sa oženil s Louise Werwer (1843 – 1928), s ktorou mal štyri deti. Jeho dcéra Maria (1875 – 1970) sa vydala za archeológa Friedricha Sarreho. Syn Hans Humann (1878 – 1933) pôsobil ako námorný dôstojník a diplomat v Istanbule.
Ocenenia a pamiatka V roku 1890 mu rodné mesto Steele udelilo čestné občianstvo. Pri príležitosti otvorenia prvého Pergamského múzea v Berlíne (1901) bola odhalená jeho portrétna busta od sochára Adolfa Brütta. V Nemecku nesie jeho meno Gymnázium Carla Humanna (Essen), základná škola v Berlíne a viaceré námestia.
Výber z diela Reisen in Kleinasien und Nordsyrien. Berlin : Reimer, 1890. (spolu s Ottom Puchsteinom) Magnesia am Mäander. Berlin : Reimer, 1904.
Referencie
Literatúra DÖRNER, Friedrich Karl. Von Pergamon zum Nemrud Dag: Die Entdeckungen von Carl Humann. Mainz am Rhein : Philipp von Zabern, 1989. ISBN 3-8053-0998-8. RADT, Wolfgang. Pergamon. Geschichte und Bauten, Funde und Erforschung einer antiken Metropole. Köln : DuMont, 1988. ISBN 3-7701-1656-9.
Iné projekty
Pozri aj Gigantomachia
Externé odkazy Životopis na stránke Carl-Humann-Gymnasium (po nemecky)
Kategória:Osobnosti z Essenu (Nemecko) Kategória:Nemeckí archeológovia Kategória:Nemeckí objavitelia Kategória:Nemeckí architekti Kategória:Nemeckí inžinieri Kategória:Riaditelia múzeí Kategória:Členovia Pruskej akadémie vied Kategória:Členovia Nemeckého archeologického inštitútu