Magnésia nad Maiandrom ( – Magnésia hé pros Maiandró; ) bolo významné starogrécke mesto v regióne Iónia v dnešnom západnom Turecku. Strategicky ležalo v pomyselnom trojuholníku medzi mestami Priéné, Efez a Tralles. Svoj prívlastok „nad Maiandrom“ získalo podľa rieky Maiandros (dnes Büyük Menderes), aby sa odlíšilo od neďalekého lýdskeho mesta Magnésie pod Sipylom.

Geografia a pôvod Mesto založili grécki osadníci z kmeňa Magnétov pochádzajúci z Tesálie spolu s Kréťanmi. Rozprestieralo sa na úpätí vrchu Thorax, na brehoch riečky Lethakos (prítok Maiandru). Oblasť okolo Magnésie bola v antike známa svojou mimoriadnou úrodnosťou; mesto prosperovalo najmä vďaka produkcii kvalitného vína, fíg a uhoriek.

Dejiny Hoci Magnésia ležala v srdci Iónie, mesto nebolo prijaté do Iónskeho spolku, pretože jeho obyvatelia boli pôvodom Aioli. V ranom období mesto čelilo nájazdom Kimerov a neskôr sa dostalo pod nadvládu Lýdov a následne Peržanov. Počas grécko-perzských vojen patrilo k dôležitým strategickým bodom Perzskej ríše. V neskoršom období, počas rímskej expanzie v Malej Ázii, sa Magnésia postavila na stranu Rímskej republiky, najmä počas druhej mitridatickej vojny.

Archeologický výskum lokality začal v rokoch 1891 – 1893 nemecký inžinier Carl Humann, ktorý odkryl základy monumentálneho Artemidinho chrámu. Od roku 1984 tu prebieha moderný systematický výskum pod vedením tureckých archeológov.

Dejiny a rozvoj Magnésia čoskoro dosiahla značnú moc a prosperitu, čo viedlo k rivalite s neďalekým Efezom. Napriek svojmu bohatstvu bolo mesto niekedy medzi rokmi 726 pred Kr. a 660 pred Kr. dobyté a zničené Kimmermi. Opustené miesto bolo neskôr znovu osídlené a prestavané osadníkmi z Milétu, prípadne podľa iných prameňov z Efezu. V meste občas sídlili aj perzskí satrapovia Lýdie.

V 5. storočí pred Kr. prijal perzský kráľ Artaxerxes I. do svojich služieb vyhosteného aténskeho štátnika Themistokla. Kráľ mu zveril správu nad Magnésiou, aby mu príjmy z mesta zabezpečili obživu pre rodinu. Themistoklés v meste aj zomrel a jeho potomkovia tu vládli až do konca 5. storočia pred Kr.

Počas rímskeho obdobia bola Magnésia po porážke Antiocha III. Veľkého pričlenená k Pergamskému kráľovstvu. Hoci neskôr význam mesta postupne upadal, v rímskych a byzantských prameňoch sa spomína ako sídlo biskupstva (pod názvom Maeandropolis). Existenciu mesta v čase cisárov Marka Aurélia a Galliena potvrdzujú početné nálezy mincí.

Pamiatky a architektúra

náhľad|vľavo|Antický štadión v Magnésii nad Maiandrom patrí k najzachovalejším v celom Turecku.

Mesto bolo v antike známe svojimi monumentálnymi stavbami a pravidelným urbanistickým plánom. Najvýznamnejšie pamiatky sa nachádzali v posvätnom okrsku (temenos).

Chrám Artemidy Leukofryéné Hlavnou dominantou mesta bol chrám zasvätený bohyni Artemis (Artemis Leukofryéné). Podľa architekta Vitruvia ho postavil slávny staviteľ Hermogenée z Priény v iónskom štýle. Geograf Strabón uviedol, že hoci bol tento chrám o niečo menší ako slávny Artemidin chrám v Efeze, prevyšoval ho harmóniou svojich proporcií a umeleckým spracovaním. Po zjavení sa bohyne v 3. storočí pred Kr. získalo mesto a jeho chrám štatút náboženského azylu (asylia).

Štadión V juhozápadnej časti mesta sa nachádza monumentálny štadión, ktorý je dnes považovaný za jeden z najlepšie zachovaných antických štadiónov v Malej Ázii. S dĺžkou trate približne 186 metrov a kapacitou až 30 000 divákov slúžil nielen na atletické súťaže, ale aj na veľkolepé slávnosti Leukophryna, ktoré sa v meste konali každé štyri roky a priťahovali návštevníkov z celého gréckeho sveta.

Iné stavby Medzi ďalšie významné nálezy patrí: Chrám bohyne Kybelé (Dindyméné) – starší chrám, o ktorom Strabón uvádza, že zanikol pri presune mesta na nové miesto. Divadlo – klasické grécke divadlo čiastočne vytesané do svahu vrchu Thorax. Agora – rozsiahle trhovisko a centrum verejného života, obklopené stĺporadiami.

Archeologický výskum náhľad|Fragment reliéfu z oltára Artemidinho chrámu v Magnésii (3. stor. pred Kr.), dnes v Pergamskom múzeu v Berlíne.

Prvý systematický archeologický výskum lokality uskutočnil v rokoch 1891 až 1893 nemecký tím pod vedením inžiniera a archeológa Carla Humanna. Počas 21 mesiacov trvajúcej expedície sa podarilo odkryť základy Artemidinho chrámu, divadla, agory, Dioveho chrámu a prytaneia. Po Humannovej smrti výskum na takmer sto rokov ustal. Obnovil ho až v roku 1984 profesor Orhan Bingöl z Ankarskej univerzity v spolupráci s tureckým ministerstvom kultúry.

Mnohé nálezy z Magnésie sú dnes roztrúsené vo svetových múzeách. Významné architektonické prvky, ako je portiko (pronaos) Dioveho chrámu a časť Artemidinho chrámu, sú rekonštruované v Pergamskom múzeu v Berlíne. Ďalšie artefakty sa nachádzajú v Louvre v Paríži, v Archeologickom múzeu v Istanbule a v meste Aydın. Bohužiaľ, veľká časť mramorových pamiatok bola v minulosti zničená miestnymi obyvateľmi, ktorí vzácny antický mramor pálili v peciach na vápno.

V júli 2018 archeológovia oznámili nález šiestich gréckych sôch (štyroch ženských a jednej mužskej), ktoré boli objavené v ruinách Artemidinho chrámu a pochádzajú z rímskeho obdobia.

Významné osobnosti Bathykles (6. storočie pred Kr.) – slávny grécky sochár a architekt. Themistokles – aténsky štátnik a vojvodca, ktorý v meste strávil posledné roky života a bol tu pochovaný. Prótofanes – staroveký atlét, víťaz v zápasení a pankratiu na olympijských hrách. Svätý Charalambos († cca 202) – kresťanský mučeník a biskup v Magnésii, uctievaný ako ochranca pred morom.

Referencie

Literatúra

Pozri aj Iónia Themistokles Carl Humann

Iné projekty

Kategória:Starogrécke mestá