Šen-si KJ-500 (; ) je lietadlo včasnej výstrahy a riadenia, vyrábané čínskou spoločnosťou Šen-si (Shaanxi Aircraft Industry Group – Skupina leteckého priemyslu Šen-si), ktorá patrí pod Združenie leteckého priemyslu Číny (Aviation Industry Corporation of China). Je hlavným leteckým systémom vzdušného varovania a velenia Vzdušných síl Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády.

KJ-500 je viacúčelová platforma vzdušného varovania, prieskumu a riadenia (C4ISR). Primárnym poslaním lietadla je zabezpečovať nepretržitú 360-stupňovú radarovú ochranu rozsiahleho vzdušného priestoru, detekciu a sledovanie vzdušných i námorných cieľov na veľké vzdialenosti, ako aj koordináciu stíhacích lietadiel, protivzdušných raketových systémov a ďalších bojových prostriedkov v reálnom čase.

Vznik a vývoj Predchodcovia a impulz pre vývoj nového typu Počiatky čínskeho programu lietadiel včasnej výstrahy a riadenia siahajú do 90. rokov 20. storočia. Hlavným impulzom vývoja tohto typu bola ukážková účinnosť americkej flotily lietadiel E-3 Sentry počas vojny v Perzskom zálive v roku 1991. To presvedčilo čínske vojenské vedenie o strategickej nevyhnutnosti takejto platformy. Čína sa pokúsila získať takúto modernú technológiu od Izraela a v roku 1997 zakúpila lietadlo Beriev A-50 vybavené radolokačným systémom IAI/Elta Phalcon. Spojené štáty však pod diplomatickým tlakom prinútili Izrael transakciu zrušiť, čo Čínu donútilo oprieť sa výhradne o vlastnú vojensko-priemyselnú základňu.

Prvé pokusy o vývoj vlastného stroja vyústili do programu KJ-2000, postaveného na základe lietadla Iľjušin Il-76. Prvý prototyp KJ-2000 vzlietol 11. novembra 2003 a do služby bol zaradený v decembri 2007. Napriek historickému úspechu bola produkcia KJ-2000 závislá od ruskej platformy Il-76, čo bránilo sériovej výrobe. Paralelne s tým vzniklo lietadlo KJ-200, postavené na domácej platforme Y-8, avšak jeho radarový systém „balance beam" (podobný švédskemu systému Saab Erieye) pokrýval len 240-stupňový sektor, čo pre moderné bojové nasadenie vyhovovalo len v obmedzenej miere.

Vývoj KJ-500 Na začiatku 21. storočia prišla PLAAF s požiadavkou na vývoj AEW&C tretej generácie, ktorý by odstránil nedostatky oboch predchádzajúcich systémov a zároveň bol schopný čeliť čoraz sofistikovanejším vzdušným hrozbám – rakety vzduch–vzduch dlhého dosahu, nízkoletiace riadené strely a ciele s nízkou radarovou odrazovou plochou. Projekt KJ-500, interne označovaný ako „Projekt 021", bol spustený koncom prvého desaťročia 21. storočia. Kládol dôraz na tri kľúčové vlastnosti: vynikajúce detekčné schopnosti, kvalitnú identifikáciu cieľov a rýchlu reakčnú dobu.

Vývoj radarového systému prevzal 38. výskumný ústav Čínskej skupiny elektronických technológií (CETC – China Electronics Technology Group Corporation). Výsledkom bol radarový systém AESA s trojpanelovým pevným usporiadaním v okrúhlom radome, ktorý v porovnaní s rotujúcimi systémami vykazuje vyššiu spoľahlivosť, kratší čas odozvy a lepšiu odolnosť voči elektronickému rušeniu.

Ako nosná platforma bola zvolená domáca dopravná platforma Šen-si Y-9, ktorá disponuje väčšou kapacitou a lepším výkonom ako Y-8, pričom si zachováva vlastnosti vhodné na dlhodobé hliadkové lety, typické pre AEW&C platformy. Voľba domáceho draku navyše eliminovala závislosť od zahraničných dodávateľov, ktorá limitovala program KJ-2000.

Výroba a vstup do služby Dva prototypy KJ-500 boli dokončené koncom roku 2013 a prvý let sa uskutočnil v novembri 2013. Prvé sériové kusy vstúpili do služby v čínskom letectve na konci roka 2014. Námorný variant KJ-500H bol zavedený do služby približne v roku 2015. Verejne bol KJ-500 prvýkrát predstavený na vojenskej prehliadke v Pekingu v septembri 2015.

Produkcia sa postupne rozrastala: začiatkom roku 2018 bolo nasadených odhadom 17 kusov, čo z neho vtedy urobilo najpočetnejší typ AEW&C na svete hneď po USA. V roku 2018 boli výrobné kapacity rozšírené, čo umožnilo ďalšie rozrastanie flotily. Na základe satelitných snímok výrobného závodu Šen-si bolo do roku 2023 vyrobených viac ako 40 kusov v rôznych variantách, pričom výroba stále pokračuje. V roku 2026 už vojenskí analytici odhadovali, že čínske letectvo a námorníctvo prevádzkuje spolu viac ako 60 strojov KJ-500.

Konštrukcia Platforma KJ-500 je postavené na základe turbovrtuľového dopravného lietadla stredného dosahu Šen-si Y-9. Drak stroja bol upravený tak, aby mohol niesť rozmerný radarový systém, pracovné konzoly a antény satelitnej komunikácie. Posádka KJ-500 pozostáva zo štyroch pilotov a niekoľkých operátorov v hlavnej kabíne.

Radarový systém Srdcom KJ-500 je radarový systém typu AESA vyvinutý 38. výskumným ústavom CETC. Tri radarové panely sú umiestnené v pevnom diskovitom radome na chrbte trupu. Trojpanelové usporiadanie v uhle 120° medzi jednotlivými panelmi zaručuje kontinuálne 360-stupňové pokrytie bez potreby mechanickej rotácie, čo zvyšuje spoľahlivosť systému a znižuje jeho latenciu v porovnaní s rotujúcimi radarmi predchádzajúcich generácií. Systém deteguje ciele veľkosti stíhačky na vzdialenosť až 470 km a súčasne sleduje 60 až 100 vzdušných a námorných cieľov.

Radarová technológia AESA umožňuje rýchle elektronické preskenovanie priestoru, zvýšenú odolnosť voči elektronickému rušeniu a možnosť detekcie cieľov s nízkou radarovou odrazovou plochou. Systém bol v neskôr nasadených variantoch ďalej upgradovaný o funkciu detekcie stealth lietadiel. Okrem radaru je KJ-500 vybavený systémami ESM/ELINT, ktoré umožňujú zachytávanie a analýzu elektromagnetických signálov protivníka v reálnom čase.

Interné prostredie kabíny bolo navrhnuté s dôrazom na zníženie záťaže posádky: LCD displeje a modulárne komunikačné a dátové systémy zabezpečujú efektívnu prácu počas dlhých letov, ktoré môžu trvať až 12 hodín. Sú k dispozícii aj priestory na odpočinok posádky. Rôzne antény na trupe slúžia na satelitnú komunikáciu a integráciu do bojovej siete.

Pohon a letové charakteristiky KJ-500 je poháňaný štyrmi turbovrtuľovými motormi WJ-6C (FWJ-6C) spoločnosti Zhuzhou Southern Aviation Engine Company, každý s výkonom 3 800 kW (5 100 k). Motory sú osadené šesťlistovými kompozitnými vrtuľami. Turbovrtuľový pohon bol uprednostnený pred prúdovými motormi predovšetkým z dôvodu nižšej spotreby paliva a teda dlhšej vytrvalosti, čo je pre hliadkovaciu úlohu AEW&C zásadné. Maximálna cestovná rýchlosť dosahuje 550 km/h, dolet 5 700 km a maximálna letová vytrvalosť 12 hodín.

Používatelia Čína Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády: 40 strojov KJ-500. Vzdušné sily Námorníctva Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády: viac ako 20 strojov KJ-500H.

Referencie

Iné projekty

Kategória:Lietadlá včasnej výstrahy Kategória:Čínske vojenské lietadlá Kategória:Lietadlá Šen-si