RS-28 Sarmat (; v kóde NATO: „SS-X-29 alebo SS-X-30“), neoficiálne nazývaná aj Satan II, je ruská medzikontinentálna balistická strela na kvapalné palivo. Je schopná niesť hypersonické klzavé hlavice (HGV) a využívať technológiu čiastočného orbitálneho bombardovania (FOBS).
Strelu navrhlo Makajevovo raketové konštrukčné centrum (Государственный ракетный центр имени В. П. Макеева) a vyrába ju Krasnojarský strojársky závod (KrasMaš). RS-28 Sarmat je určená na nahradenie zastaraných sovietskych medzikontinentálnych balistických striel R-36M/R-36M2 (označenie NATO: SS-18 Satan) v arzenáli ruských Raketových vojsk strategického určenia (RVSN).
Vznik a vývoj Počiatky programu (2009 – 2015) Vývoj novej ťažkej medzikontinentálnej balistickej strely sa začal koncom prvej dekády 21. storočia ako súčasť komplexnej modernizácie ruských strategických jadrových síl. Potreba nového nosného systému vyplynula zo starnúceho arzenálu striel R-36M2 Vojevoda (SS-18 Satan), ktoré boli v službe od roku 1988 a ich životnosť sa postupne blížila ku koncu.
Technické zadanie pre výskumno-konštrukčné práce bolo schválené v roku 2011. Výrobné kontrakty boli pridelené dvom hlavným subjektom – Makajevovmu raketovému konštrukčnému centru (hlavný konštruktér) a NPO Mašinostrojenija. Výskumná a vývojová fáza programu bola formálne uzavretá 21. júla 2011. Prvý prototyp strely bol dokončený koncom roka 2015.
Pôvodný plán počítal s nasadením strely do operačnej služby v rokoch 2016 – 2018, avšak tento harmonogram sa ukázal ako príliš optimistický.
Skúšobný program (2016 – 2026) Dňa 10. augusta 2016 Rusko úspešne otestovalo motor prvého stupňa strely s označením PDU-99, ktorý je odvodený od raketového motora RD-274 používaného na predchádzajúcej strele R-36M2. V októbri 2016 bol zverejnený prvý odtajnený obrázok strely.
Začiatkom roka 2017 boli prototypy striel údajne dodané na kozmodróm Pleseck v Archangeľskej oblasti na skúšky, no skúšobný program bol odložený kvôli nutnosti prekontrolovať kľúčové hardvérové komponenty. V decembri 2017 sa uskutočnila prvá ejekčná skúška (katapultovací test zo sila), pri ktorej sa však odhalili technické nedostatky odpaľovacieho systému. Dve nasledujúce ejekčné skúšky v marci a máji 2018 prebehli podľa ruských zdrojov úspešne.
Dňa 20. apríla 2022 ruské ministerstvo obrany oznámilo prvý úspešný letový test strely z kozmodrómu Pleseck, pričom maketa hlavice dopadla na skúšobný polygón Kura na polostrove Kamčatka. Po tomto teste šéf Roskosmosu Dmitrij Rogozin vyhlásil, že čoskoro bude v bojovej pohotovosti 50 nových striel RS-28 Sarmat. Išlo však len o politické vyjadrenie, ktoré sa v nasledujúcich rokoch nenaplnilo. Dôvodom boli nielen nasledovné neúspešné testy a zložitosť výroby, ale aj vojna na Ukrajine. V dôsledku tohto konfliktu Rusko presmerovalo významnú časť svojich ľudských, výrobných, ale hlavne finančných zdrojov do produkcie taktických a operačných rakiet, ktoré sa vyrábajú v desiatkach až stovkách mesačne.
thumb|right|Úspešný štart rakety RS-28 Sarmat Napriek počiatočnému úspechu v apríli 2022 nasledovala séria neúspešných testov, ktorá spochybnila spoľahlivosť systému. Vo februári 2023 sa uskutočnila skúška, ktorú americké spravodajské služby označili za neúspešnú; ruská strana výsledok nepotvrdila ani nevyvrátila.
Dňa 1. septembra 2023 generálny riaditeľ Roskosmosu Jurij Borisov oznámil, že raketový systém Sarmat bol zaradený do bojovej pohotovosti. Toto vyhlásenie sa neskôr ukázalo ako nepravdivé.
Dňa 20. septembra 2024 skúška na kozmodróme Pleseck skončila katastrofálnou haváriou. Satelitné snímky spoločnosti Planet Labs z nasledujúceho dňa odhalili požiarne vozidlá v blízkosti zničeného odpaľovacieho sila a kráter s priemerom približne 60 – 70 metrov. Podľa analytikov mohla strela explodovať počas zapaľovania, spadnúť späť do sila, alebo mohlo dôjsť k výbuchu pri následnom odstraňovaní paliva po prerušenom štarte.
Táto udalosť zničila testovaciu infraštruktúru pre Sarmat na kozmodróme Pleseck. Analytici sa domnievajú, že keďže toto silo nebolo možné vybudovať v krátkom čase a Rusko potrebovalo z prevádzkových aj propagandistických dôvodov zaviesť Sarmat čo najrýchlejšie do služby, bolo testovanie presunuté na základňu Dombarovskij.
Dňa 28. novembra 2025 bolo na sociálnych sieťach zverejnené video zachytávajúce ďalší neúspešný test, tentokrát z raketovej základne Dombarovskij (Jasnyj) v Orenburskej oblasti. Strela krátko po štarte vybočila z kurzu, stratila ťah a dopadla na zem v krátkej vzdialenosti od odpaľovacieho miesta, pričom vznikol výrazný oblak červenohnedého dymu charakteristického pre hydrazínové palivo.
Podľa ruských štátnych médií a agentúr Reuters/AP Rusko 12. mája 2026 uskutočnilo ďalší test medzikontinentálnej balistickej rakety RS-28 Sarmat. Test bol na základe týchto vyhlásení úspešný, pričom štátna televízia odvysielala zábery štartu rakety zo sila. Miesto štartu nebolo v prvých správach explicitne potvrdené. Ruský prezident Putin vyhlásil, že Sarmat bude zaradený do bojovej služby do konca roka 2026.
Výroba Hlavným výrobcom strely RS-28 Sarmat je akciová spoločnosť Krasnojarský strojársky závod (KrasMaš), sídliaci v Krasnojarsku na Sibíri. Závod bol založený v roku 1932 a historicky bol hlavným sovietskym a neskôr ruským výrobcom balistických striel pre ponorky. V súčasnosti je dcérskou spoločnosťou štátnej kozmickej korporácie Roskosmos.
Na výrobe komponentov Sarmatu sa podieľa viacero ďalších podnikov ruského obranného priemyslu: NPO Energomaš (motory), NPO Mašinostrojenija (konštrukcia), konštrukčná kancelária chemickej automatizácie KBChA a závod Zlatoust (Zlatoustovskij mašinostroiteľnyj zavod).
V auguste 2022 bola na vojensko-technickom fóre Armija 2022 podpísaná štátna zákazka na výrobu a dodávky raketového systému Sarmat. Minister obrany Sergej Šojgu v októbri 2023 navštívil závod KrasMaš a uviedol, že sériová výroba striel piatej generácie prebieha a prvé sériové strely budú v blízkej budúcnosti zaradené do bojovej pohotovosti. Pôvodne sa plánovalo obstarať 46 – 50 kusov striel, ktoré mali v období 2020 – 2027 prezbrojit dvadsať raketových plukov.
Výrobu strely Sarmat však komplikuje niekoľko faktorov. Strata prístupu k ukrajinskému podniku Južmaš (Južnyj mašinostroiteľnyj zavod), ktorý historicky vyrábal kľúčové komponenty sovietskych striel na kvapalné palivo, prinútila Rusko preniesť celú výrobu na domáce podniky s obmedzenými skúsenosťami. Západné sankcie zavedené od roku 2014 a výrazne sprísnené po roku 2022 obmedzili prístup k presnej elektronike, ložiskám a materiálom potrebným pre avioniku a navádzacie systémy. Podľa správ z roku 2024 bol závod nútený využívať komponenty demontované z iných vojenských systémov na udržanie výroby. Závod KrasMaš je zaradený na sankčných zoznamoch Európskej únie, Spojených štátov, Kanady, Spojeného kráľovstva, Austrálie a Švajčiarska.
Navyše v máji 2026 bol riaditeľ závodu KrasMaš Alexander Gavrilov zadržaný na základe obvinenia z prijatia úplatku.
Konštrukcia Pohon RS-28 Sarmat je trojstupňová balistická strela na kvapalné palivo. Motor prvého stupňa má označenie PDU-99 a je odvodený od motora RD-274, ktorý poháňal predchádzajúcu strelu R-36M2. Strela využíva dvojzložkové hypergolické palivo (asymetrický dimetyhydrazín ako palivo a dusičnan amónny / oxid dusičitý ako okysličovadlo), čo je rovnaká palivová dvojica ako u jej predchodkyne.
Kvapalinový pohon poskytuje vyšší merný impulz v porovnaní so systémami na pevné palivo, čo umožňuje väčší dolet a užitočné zaťaženie, avšak za cenu komplikovanejšej údržby a dlhšieho času prípravy na odpálenie.
Odpaľovací systém Strela je odpaľovaná z pozemných odpaľovacích zariadení typu 15P718M, teda z upravených síl pôvodne vybudovaných pre strely R-36M2. Pred odpálením je strela katapultovaná (vyhodená) zo sila pomocou plynového generátora; až po výstupe zo sila sa zapaľuje motor prvého stupňa. Tento spôsob studeného štartu (tzv. mínometný štart) umožňuje zachovanie integrity odpaľovacieho sila aj po odpálení.
Navádzací systém Strela využíva kombináciu troch navádzacích metód: inerciálnu navigáciu, korekciu polohy prostredníctvom družicového navigačného systému GLONASS a astronavigačný systém. Táto kombinácia zabezpečuje vysokú presnosť dopadu hlavíc aj v podmienkach rádioelektronického rušenia.
Bojová časť RS-28 Sarmat je schopná niesť rôzne typy bojového zaťaženia:
Až 10 ťažkých nezávisle navádzaných návratových telies (MIRV – Multiple Independently-targetable Reentry Vehicle) s jadrovými hlavicami. Až 15 – 16 ľahších jadrových hlavíc MIRV. Kombináciu hlavíc a prostriedkov na prekonanie protiraketovej obrany (klamné ciele, rušičky). Hypersonické kĺzavé hlavice Avangard, schopné manévrovania v atmosfére rýchlosťou prevyšujúcou 20-násobok rýchlosti zvuku.
Schopnosť FOBS Strela disponuje schopnosťou čiastočného orbitálneho bombardovania (FOBS – Fractional Orbital Bombardment System), čo jej umožňuje vyletieť na nízku obežnú dráhu a zasiahnuť cieľ z neočakávaného smeru, napríklad letom ponad Južný pól. Táto schopnosť je navrhnutá na obchádzanie systémov protiraketovej obrany, ktoré sú tradične orientované na severné smery.
Používatelia Rusko Raketové vojská strategického určenia Ruskej federácie – plánované rozmiestnenie: 62. raketová divízia – Užur, Krasnojarský kraj (jednotka, ktorá bude ako prvá vyzbrojená raketami RS-28 Sarmat). 13. gardová raketová divízia – základňa Dombarovskij, Orenburská oblasť.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Balistické rakety