Ota Plávková (rod. Veljačiková; * 24. marec 1926, Banská Bystrica – † 1. november 2002, Bratislava) bola slovenská rozhlasová redaktorka a novinárka. Po absolvovaní obchodnej akadémie v rodnom meste nastúpila do banskobystrického štúdia Československého rozhlasu, kde pôsobila s krátkou prestávkou až do roku 1969.
Pôsobenie počas okupácie v roku 1968 Počas 60. rokov 20. storočia sa Plávková v rozhlasových komentároch otvorene venovala kritike politických procesov z 50. rokov a zlyhaniam socialistického hospodárstva. Stala sa aktívnou stúpenkyňou obrodného procesu a Pražskej jari. Jej význam narástol počas augustovej okupácie Československa v roku 1968, kedy priamo riadila protiokupačné vysielanie z banskobystrického štúdia. Za jej prejavy v éteri ju v Národnom zhromaždení verejne kritizoval generál Samuel Kodaj.
Obdobie normalizácie a perzekúcie V roku 1969 bola z politických dôvodov z rozhlasu prepustená a dostala zákaz pobytu v Banskej Bystrici aj v celom Stredoslovenskom kraji. Presťahovala sa do Bratislavy, kde pracovala v robotníckych a úradníckych profesiách, napríklad ako predavačka či vrátnička v podniku Priemstav. Počas celého obdobia normalizácie bola pod intenzívnym dohľadom Štátnej bezpečnosti (ŠtB), čo zahŕňalo výsluchy, domové prehliadky a odpočúvanie bytu. Napriek hrozbám pod svojím vlastným menom prispievala do vysielania Rádia Slobodná Európa a Hlasu Ameriky.
Po Nežnej revolúcii Po roku 1989 bola Ota Plávková plne rehabilitovaná. Zapojila sa do udalostí Nežnej revolúcie, no neskrývala sklamanie z nového vývoja. Kritizovala najmä to, že mnohí bývalí prisluhovači režimu mohli v médiách a politike bez problémov pokračovať v kariére.
V roku 2024 jej vtedajšia prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová udelila in memoriam Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu.
Súkromný život Ako matka samoživiteľka vychovala dvoch synov. V závere života sa venovala primárne rodine a vnúčatám. Zomrela 1. novembra 2002 v Bratislave. Je pochovaná v spoločnom hrobe so svojimi najbližšími na evanjelickom cintoríne na Lazovnej ulici v Banskej Bystrici.
Kultúrne odkazy Životný príbeh Oty Plávkovej sa stal námetom viacerých umeleckých diel.
Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene uviedlo v roku 2025 dokumentárnu drámu OTA. Autormi scenára sú Michal Ditte a Michal Várošík, réžiu pripravila Júlia Rázusová. Inscenácia bola zaradená do súťažného programu festivalu Nová dráma 2026.
Slovenská televízia a rozhlas (vtedajšia RTVS) vyrobila o jej živote dokumentárny film Nezlomená (2020). Jej príbeh spracúva aj rozhlasový dokument Slava Kalného Prípad Ota Plávková z roku 2011.
Referencie
Literatúra
Iné projekty
Externé odkazy Ota Plávková: Režim ju chcel zraziť na kolená, zo svojich názorov neuhla – článok v denníku SME (2024) Ota Plávková: odmietla sa podvoliť diktátu Moskvy či ŠtB a nikdy sa neprestala pýtať – článok v Denníku N (2026)
Kategória:Osobnosti z Banskej Bystrice Kategória:Slovenskí novinári Kategória:Slovenskí rozhlasoví redaktori Kategória:Pracovníci Československého rozhlasu Kategória:Pražská jar Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra II. triedy