Chrám svätého Juraja () je stredoveký chrám Bulharskej pravoslávnej cirkvi z 10., alebo z 11. storočia, ktorý sa nachádza v meste Kiustendil v rovnomennej oblasti v juhozápadnom Bulharsku. Je zasvätený svätému Jurajovi.

Stavba má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.

Chrámový sviatok sa slávi 6. mája.

Lokalita Chrám svätého Juraja sa nachádza v juhozápadnej časti mesta Kiustendil v štvrti Koluša.

Dejiny Na základe architektonických osobitostí a odkrytých stredovekých fresiek bola výstavba chrámu určená na koniec 10. storočia, prípadne začiatok 11. storočia.

Celkový pohľad na chrám z juhozápadu|náhľad|vľavo

Počas svojej existencie prešla budova chrámu niekoľkým staviteľskými úpravami, ako aj niekoľkými etapami freskovej výzdoby.

V priebehu 19. storočia bola budova chrámu poškodená, bola však obnovená v priebehu rokov 18781882. V rámci tejto rekonštrukcie bola k západnej časti chrámu pristavaná predsieň a na nádvorí bola taktiež postavená samostatne stojaca zvonica. Predsieň bola aj vyzdobená freskami.

V roku 1927 získala stavba štatút národnej starožitnosti. V roku 1968 získala stavba štatút kultúrnej pamiatky národného významu.

V rokoch 19851998 prešla budova reštaurátorskými prácami v rámci ktorých boli odstránené v neskorších obdobiach pristavané architektonické prvky, aby sa budove vrátila pôvodná architektonická podoba. Predovšetkým išlo o odstránenie predsiene ako aj samostatne stojacej zvonice, ktoré boli k chrámu pristavané v 19. storočí.

Charakteristika Budova je postavená z tehál, základy sú však kamenné. Medzery medzi tehlami boli vyplnené maltou s prímesou drvených tehál. Stavebný štýl je charakteristický pre obdobie vzniku a spolu s keramicko-plastickými prvkami výzdoby na južnej a západnej fasáde poukazuje na začiatočné fázy umeleckého stavebného štýlu, ktorý bol od tohto obdobia používaný na teritóriách juhozápadného Bulharska. Budova je krížovo-kupolová, čo bola typická schéma bulharských chrámov stavaných v období vzniku.

Detailný pohľad na centrálnu kupolu chrámu|náhľad|vľavo

Budova je dlhá 10 metrov a široká 8,70 metra. Typovo je chrám veľmi podobný Chrámu svätého Jána apoštola v Zemenskom monastieri s jedným rozdielom typickým pre konštantínopolskú architektonickú školu, ktorým je existencia predapsidového priestoru. Oltárny priestor tak predstavuje trojdielnu komoru. Budova nemá predsieň (predsieň bola k budove neskôr v 19. storočí pristavaná, bola však neskôr odstránená, aby sa budove vrátil pôvodný vzhľad). Chrám je vo východnej časti ukončený tromi polkruhovými apsidami.

Naos tvorí jednotná miestnosť takmer štvorcového pôdorysu.

V južnej a severnej fasáde sa nachádzajú po štyri dvojstupňové niky, pričom druhá nika smerom od západu je vyššia než ostatné.

Tambur s centrálnou kupolou je podopieraný štyrmi masívnymi stĺpmi. Tambur je vysoký a je osemstenného pôdorysu. V tambure sa nachádza osem dvojstupňových ník. Smerom od kupoly sú jednotlivé ramená pomyselného kríža ukončené stropom s polguľovou klenbou. Najdlhšie rameno kríža je východné, keďže sa v ňom nachádza predapsidový priestor. Okrem centrálnej kupoly sa v chráme nachádzajú štyri tzv. slepé kupoly, ktoré sa nachádzajú v štvorcových poliach, ktoré sú umiestnené medzi ramenami kríža.

Fresková výzdoba V rámci reštaurátorských prác, ktoré na chráme prebehli, boli pod poslednou vrstvou chrámových fresiek, ktoré boli namaľované v rokoch 18781882, objavené štyri staršie vrstvy freskovej výzdoby. Chrám bol teda zdobený celkovo v piatich etapách.

Pohľad na interiér chrámu|náhľad|vľavo

I. etapa Fresky z prvej výzdoby pochádzajú z obdobia výstavby chrámu. Z fresiek z tohto obdobia boli odkryté len nerozpoznateľné fragmenty.

II. etapa Fresky z druhej etapy pochádzajú konca 11. alebo začiatku 12. storočia, keď velbăždské biskupstvo patrilo pod správu ochridského arcibiskupstva. Majú veľmi vysokú umeleckú a historickú hodnotu, zobrazujú celé postavy svätcov a boli odkryté v dolných častiach oltára a naosu.

Fresky sú typickými príkladmi byzantskej monumentálnej maľby a patria k vzácnym predstaviteľom byzantského umenia komnénovského obdobia na území Bulharska.

Najlepšie dochovaná z tohto obdobia je freska zobrazujúca svätého Mikuláša, ktorá bola podla znakov zhotovená v poslednej štvrtine 11. storočia. V oltárnej časti sa nachádza zobrazenie cirkevných otcov a diakonov, ktorí sa v procesii idú pokloniť Kristovej obeti. Vo východnej časti naosu sú zobrazenia štyroch svätcov liečiteľov a to svätého Erasma, svätého Pantaleóna, svätého Kozmu a svätého Damiána. Predpokladá sa, že zobrazenie týchto štyroch svätcov, ktorí boli všetci známi ako liečitelia, je spojené s existenciou liečivých minerálnych prameňov na území Kiustendilu. V centrálnej časti naosu sú vyobrazení štyria svätci vojaci, ktorí držia v rukách zbrane. Z týchto svätcov sa podarilo identifikovať len zobrazenie svätého Ména, ktorý bol identifikovaný na základe medailónu s Kristom na jeho oblečení. V západnej časti naosu sú zobrazené štyri svätice a to svätá Barbora, svätá Nedeľa, svätá Petka (Paraskeva Srbská) a svätá Katarína v imperátorských šatách.

Fresky z tejto etapy sú s najväčšou pravdepodobnosťou dielom solúnskych, alebo ochridských zografov. III. etapa Z tretej etapy je dochovaná freska zobrazujúca svätého Jána Predchodcu. Freska bola zhotovená v 15. storočí.

IV. etapa Zo štvrtej etapy pochádzajú zobrazenia svätého Jána Krstiteľa a svätého Sávu Srbského. Tieto fresky pochádzajú zo 16. storočia.

V. etapa Fresky z poslednej etapy freskovej výzdoby boli zhotovené v rokoch 18781882 v rámci veľkej rekonštrukcie chrámu. Fresky z tejto etapy nedosahujú umeleckú hodnotu stredovekých malieb v chráme. Umelecky hodnotné je z tejto etapy dielo, ktoré zhotovil významný zograf Ivan Dospevski a ktoré sa nachádza v priestore kupoly. Maľba predstavuje Boha Sabaotha.

Zaujímavým prvkom z tohto obdobia predstavovala freska, ktorá zobrazovala ktitorský (darcovský) portrét Stojana Georgieva. Freska je spolu s ostatnými freskami z 19. storočia, ktoré sa nachádzali v priestore predsiene a boli odstránené pri reštaurátorských prácach, keď sa budova vracala do pôvodného stavu, vystavená v múzejnej zbierke pri chráme.

Michail III. Šišman Existuje hypotéza podľa ktorej bol v chráme pochovaný cár Michail III. Šišman, ktorý zahynul v roku 1330 v bitke pri Velbăžde (dnešný Kiustendil). Táto informácia sa objavuje v historickej literatúre, je však s najväčšou pravdepodobnosťou chybná.

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany Od roku 1927 je stavba evidovaná ako národná starožitnosť, od roku 1968 potom ako kultúrna pamiatka národného významu pre architektonicko-staviteľskú a od roku 1969 aj pre umeleckú hodnotu stavby.

Galéria

Referencie

Iné projekty

Kategória:Pravoslávne chrámy v Bulharsku Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku Kategória:Stavby v Kiustendile Kategória:Kostoly zasvätené svätému Jurajovi Kategória:Stredoveké kostoly v Bulharsku