Kostol svätého Štefana Uhorského je rímskokatolícky jednoloďový kostol v Bernolákove.

Poloha Kostol sa nachádza v juhozápadnej časti obce, na hornej plošine hradného kopca, ktorý obteká rieka Čierna voda. Na základe strategickej polohy sa predpokladá, že bol v minulosti súčasťou hradného komplexu Ľaliového hradu, vybudovaného koncom 13. storočia.

Interiér alt=Pôdorys kostola|náhľad|387x387bod|Pôdorys kostola

Stavba pozostáva z hlavnej lode s obdĺžnikovým pôdorysom, zakončeným polygonálnou svätyňou na východnej strane. Pozdĺž svätyňa bola neskôr vybudovaná prístavba, slúžiaca ako bočná loď kostola. Na západnom priečelí budovy sa nachádza hranolová veža, zastrešená ihlanovou strechou. K severnému múru kolmo prilieha kaplnka so zádverím. Na južnej strane sa nachádza prístavba s predsieňou, sakristiou a kaplnkou Božieho tela, pričom z predsiene je schodiskom prístupná podzemná krypta oktogonálneho pôdorysu. Vstup do kostola je možný hlavným vchodom v podveží, zo severnej strany cez zádverie alebo z južnej strany cez predsieň.

Hlavná loď Hlavná loď je rozdelená na tri polia, preklenuté krížovými klenbami, v nábehoch dosadajúcimi na hlavice pilastrov. V západnej časti sa nachádza empora, podoprená troma stlačenými oblúkmi spočívajúcimi na dvoch pilieroch, osvetlená dvojicou oválnych okien. Priestor hlavnej lode je presvetlený troma oknami s polkruhovým záklenkom.

Svätyňa Svätyňa, ukončujúca hlavnú loď, je preklenutá rebrovou klenbou o dvoch poliach, ktoré sa navzájom pretínajú, čím vytvárajú medziklenbový pás. Rebrá klenby pôvodne dosadali na kamenné konzoly ihlanového tvaru, ktoré boli neskôr odstránené. Priesečníky klenieb sú tvorené plochými kruhovými klenákmi. Priestor osvetľovali štyri lomené okná, z ktorých jedno je dnes zamurované. So severnou prístavbou je svätyňa prepojená dvoma vysokými oblúkmi.

Zariadenie Na svätostánku sú umiestnené sochy anjelov a štyri sviece. V ľavej časti svätyne je umiestnená socha ukrižovaného Krista na drevenom kríži. V oknách s lomeným oblúkom sú figurálne vitráže, zobrazujúce sakrálne motívy (pravdepodobne postavy svätcov alebo biblické výjavy). Na stenách lode sú umiestnené obrazy, vyobrazujúce krížovú cestu. Priestor hlavnej lode je vybavený drevenými lavicami.

Výstavba kostola

1. Etapa – románska Najstaršou dochovanou časťou je práve hlavná loď, vybudovaná kvádrovým murivom s podrezávanými škárami. Takáto úprava muriva bola typická pre vrcholnú fázu románskeho slohu, používaná od konca 11. storočia. Kvádre boli povrchovo opracované z prednej a bočných strán, zadné strany ostali nepravidelné.

V juhozápadnej časti sa dodnes nachádza zoomorfná kamenná konzola, zobrazujúca býčiu hlavu, a tiež ikonografické znaky, na základe ktorých sa prvá etapa výstavby datuje do polovice 12. storočia.

Kostol v tomto období ešte nemal vežu, obsahoval však svätyňu, ktorej presný tvar nie je známy, nakoľko jej pôvodné murivo bolo rozobrané. Z tohto obdobia sa zachovala tiež nádoba krstiteľnice, ktorá je dnes umiestnená vo farskej záhrade.

Na románsky pôvod kostola odkazuje taktiež jeho zasvätenie kráľovi sv. Štefanovi Uhorskému, pričom pôvodné patrocínium pravdepodobne patrilo svätému Štefanovi Prvomučeníkovi.

2. Etapa – gotická Koncom 14. storočia prešiel kostol prvou prestavbou. Pôvodná románska svätyňa bola zbúraná a nahradená novou, gotickou, ktorá nadviazala na múry hlavnej lode nepravidelným kamenným murivom s občasným použitím kúskov tehál.

Lomené okná boli spevnené kamenným armovaním, ktoré sa dodnes nedochovalo. Do exteriéru vystupujú oporné múry svätyne, prenášajúce zaťaženie rebrovej klenby v interiéri. Povrchová úprava oporných múrov aj stien svätyne bola tvorená imitáciou jednoduchých kvádrov na štruktúrovanej omietke.

Z tejto etapy sa zachoval taktiež fragment nesprávne osadenej náhrobnej dosky, umiestnenej do zvislej polohy na fasáde juhovýchodného oporného piliera. Zlepencová platňa má rozmery 75 x 25/28cm a hrúbku 18 až 20 cm. Motívom zobrazenia je procesiový kríž s tordovanou žrďou. Od rovnoramenného kríža, vpísaného do kruhu, ho oddeľuje prstencový vývalok, plošne definovaný kružnicou s priemerom 5,5 cm. Kríž je naklonený v uhle 18°, čo predstavuje ikonografický symbol sklonenej Kristovej hlavy.

3. Etapa – baroková alt=Nápisy na južnej fasáde kostola|náhľad|244x244bod|Nápisy vyryté na južnej fasáde

V 17. storočí došlo k ďalšej úprave kostola, ktorú dokladajú nápisy vyryté na románskych kamenných kvádroch na južnej fasáde lode.

V rámci tejto prestavby bola na severnej strane svätyne vybudovaná prístavba, pravdepodobne sakristia, ktorá však bola zbúraná v 50. rokoch 20. storočia.

Fasády boli preomietnuté svetlou striekanou omietkou, ktorá bola v 20. storočí odstránená na murivo. Na západné priečelie bola pristavaná kostolná veža, ktorá stojí dodnes.

4. Etapa – neskoro baroková náhľad|251x251bod|Oporné múry prenášajúce zaťaženie krížovej klenby hlavnej lode kostola

Táto etapa prebehla koncom 18. storočia, pričom sa predpokladá, že ju financoval gróf Jozef Esterházi, vrchný župan Komárňanskej župy, ktorý si na začiatku storočia dal v Bernolákove postaviť kaštieľ.

Koruna múrov bola navýšená a svätyňa s hlavnou loďou sa dostali do jednej výškovej úrovne. Korunné rímsy dostali nový profil. Hlavná loď bola zaklenutá krížovou klenbou, ktorej zaťaženie preniesli do novo vzniknutých oporných múrov v exteriéri. V interiéri lode bola zároveň vybudovaná empora.

5. Etapa – neogotická V roku 1843 (prípadne 1845) bol vyhotovený nový krov kostola.

Na konci 19. a začiatku 20. storočia bola pri južnej fasáde svätyne vytvorená krypta, v ktorej sú pochovaní príslušníci Esterháziovskej rodiny. Na základe uvedených rokov úmrtí sa predpokladá, že krypta bola dokončená najneskôr v roku 1919.

Omietky boli hladké, pôvodne biele, neskôr okrové. Rímsy, lizény a šambrány otvorov boli svetlé, zatiaľ čo zvyšné plochy stien boli tmavšie. Strecha veže v tomto období ešte nebola oplechovaná, ale omietnutá svetlou omietkou.

6. Etapa – 20. storočie náhľad|268x268bod|Prístavba kostola z 20. storočia

Posledná úprava kostola prebehla v 50. rokoch 20. storočia. Stavba bola kompletne preomietnutá a bol na ňu nanesený sivý cementový špric. Profilácia korunných ríms bola zredukovaná do jednoduchého fabiónového tvaru.

Na severnej strane bola zbúraná sakristia zo 17. storočia a na jej mieste bola postavená nová pozdĺžna prístavba. V rámci úprav bola vybudovaná prístavba s predsieňou, sakristiou a kaplnkou Božieho tela.Do východného priečelia tejto prístavby bol osadený starší kamenný neorománsky portál, pravdepodobne premiestnený zo zbúranej predsiene. Taktiež bolo pristavané severné zádverie pred vstupom do kaplnky.

Po dokončení obnovy bol kostol opäť vysvätený 6. novembra 1955.

Menšie úpravy prebiehali aj v nasledujúcich rokoch. V roku 1966 bola vymenená strešná krytina, obnovená drevená konštrukcia krovu a oplechovaná strecha veže. Začiatkom 21. storočia bola strešná krytina opäť vymenená, interiér kostola bol omietnutý a bola v ňom zavedená elektroinštalácia.

Pozri aj Bernolákovo Štefan Uhorský Esterháziovci

Iné projekty

Zdroje Sabadošová, E. - Havlík, M.: Výskum fasád Kostola sv. Štefana Uhorského v Bernolákove. In: Monumentorum Tutela č. 17, Pamiatkový úrad SR, 2006, str. 17 - 26. Slivka, M.: Kostol sv. Štefana kráľa v Bernolákove. In: Zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského MUSAICA, roč. XXVI, Bratislava 2009, str. 189 - 210.

Bernolákovo Bernolákovo Kategória:Románske kostoly na Slovensku Bernolákovo Kategória:Bernolákovo Kategória:Kultúrne pamiatky v okrese Senec