RSM-56 Bulava (; v kóde NATO: „SS-N-32“) je ruská medzikontinentálna balistická raketa odpaľovaná z ponoriek štvrtej generácie projektu 955 a 955A triedy Borej. Každá z týchto ponoriek nesie 16 rakiet vo vertikálnych odpaľovacích šachtách.
Bulava je trojstupňová balistická raketa, schopná niesť viacero individuálne navádzaných hlavíc typu MIRV s jadrovou náložou. Predstavuje námornú časť ruskej jadrovej triády, ktorej cieľom je jadrové odstrašenie. Bulava nahradila staršiu raketu R-39 Rif a má slúžiť v ruskom námorníctve približne do roku 2040.
Vznik a vývoj Pozadie a začiatok programu V 90. rokoch 20. storočia mala ruská flotila k dispozícii dva typy SLBM – raketu R-39 na tuhé palivo a rodinu rakiet R-29 Vysota na kvapalné palivo, obe vyvinuté konštrukčnou kanceláriou Makejev. Pôvodne sa pre novú generáciu ponoriek pripravovala raketa R-39UTTH Bark, ktorá mala nahradiť R-39. Tri po sebe idúce neúspešné testy však viedli k tomu, že v roku 1998 bol projekt Bark zrušený.
Vývojom novej rakety bol následne poverený Moskovský inštitút termotechniky, ktorý dovtedy nemal skúsenosti s konštrukciou rakiet odpaľovaných z ponoriek – tradične sa špecializoval na pozemné medzikontinentálne rakety ako Topoľ-M. Inštitút sa zaviazal vyvinúť nový systém rýchlejšie a lacnejšie, čiastočne s využitím technických riešení rakety Topoľ-M. Hlavným konštruktérom projektu sa stal Jurij Solomonov, generálny konštruktér MIT.
Skúšobné lety Pôvodný zámer použiť rovnaký konštrukčný základ ako pri rakete Topoľ-M sa ukázal ako neuskutočniteľný a Bulava bola napokon vyvinutá prakticky od základu, pričom z rakety Topoľ-M boli prevzaté len niektoré inžinierske riešenia. Na testovanie využitá modernizovaná ponorka projektu 941UM (trieda Akula) TK-208 Dmitrij Donskoj. Prvý ostrý štart Bulavy sa uskutočnil 27. septembra 2005 z hladiny; bol vyhodnotený ako čiastočne úspešný. Skúšobný program následne sprevádzala séria zlyhaní – do roku 2009 z trinástich štartov skončilo šesť neúspechom, k čomu sa pridala aj jedna porucha pri pozemnej skúške. Mimoriadne známym zlyhaním bola tzv. nórska špirála z decembra 2009, keď neúspešný štart Bulavy spôsobil nezvyčajný svetelný úkaz nad severným Nórskom v dôsledku poruchy tretieho stupňa rakety.
Solomonov v reakcii na poruchy uviedol, že príčinou nie sú chyby v konštrukcii, ale „hlboká, elementárna dysfunkcia v technickej výrobe strategických rakiet“ – zlá kvalita materiálov, nedostatok výrobných zariadení a problémy s riadením kvality. Podľa jeho vyjadrení nebol ruský priemysel schopný vyrobiť až 50 komponentov potrebných pre túto raketu.
Po tejto sérii neúspešných testov prevzal v roku 2010 funkciu hlavného konštruktéra Alexander Suchodoľskij. Skúšky pokračovali 7. októbra 2010, kedy bola raketa znova úspešne odpálená z ponorky Dmitrij Donskoj v Bielom mori a hlavice dopadli na cieľovú plochu Kura na Ďalekom východe. Nasledujúcich sedem štartov bolo úspešných. 28. júna 2011 sa po prvý raz uskutočnil štart zo štandardného nosiča – ponorky triedy Borej Jurij Dolgorukij – a 27. augusta 2011 sa konal prvý plný diaľkový test (vyše 9 000 km).
Zaradenie do výzbroje Raketa bola formálne prijatá do skúšobnej výzbroje 10. januára 2013, skúšobné lety však pokračovali ďalšie roky, najmä po neúspechu zo 6. septembra 2013. 22. mája 2018 vykonala ponorka Jurij Dolgorukij prvý úspešný hromadný štart (salvu) štyroch rakiet Bulava z ponoreného stavu.
Po týchto úspešných skúškach informovali ruské zdroje v júni 2018, že raketový komplex D-30 s raketou R-30 Bulava bol oficiálne prijatý do výzbroje ruského námorníctva. Definitívne prijatie do operačnej služby bolo formálne potvrdené dekrétom prezidenta Vladimira Putina 7. mája 2024.
Podľa otvorených zdrojov bolo do roku 2018 vykonaných približne 27 štartov, z ktorých 15 bolo vyhodnotených ako plne úspešné a zvyšok bol čiastočne úspešný alebo neúspešný v dôsledku porúch riadiacich systémov, druhého alebo tretieho stupňa.
Výroba Sériová výroba rakiet Bulava prebieha vo Votkinskom strojárskom závode v Udmurtskej republike, ktorý vyrába aj pozemné medzikontinentálne rakety Topoľ-M a Jars. Počiatočná výroba bola sprevádzaná značnými problémami spojenými s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov, opotrebovaným strojným vybavením (podľa údajov z výrobne bolo v určitej fáze opotrebovaných 83 % zariadení) a komplikovaným riadením kvality v dlhej dodávateľskej sieti. Tieto faktory boli označované za jednu z hlavných príčin opakovaných zlyhaní pri skúškach. Program Bulava patrí medzi najnákladnejšie zbrojárske projekty v dejinách Ruskej federácie; podľa odhadov v určitých rokoch spolu s programom ponoriek triedy Borej spotreboval značnú časť ruského obranného rozpočtu.
Jednotková cena rakety bola podľa údajov z roku 2012 odhadovaná na približne 32,2 milióna amerických dolárov. Sériová výroba bola oficiálne ohlásená 28. júna 2011 po prvom plne úspešnom diaľkovom teste.
Technický popis RSM-56 Bulava je trojstupňová balistická raketa. Prvý a druhý stupeň využívajú tuhé pohonné hmoty, zatiaľ čo tretí stupeň (tzv. hlavová časť, post-boost vehicle) je vybavený kvapalinovým motorom, ktorý umožňuje vysokú manévrovateľnosť pri rozdeľovaní hlavíc na ich individuálne dráhy.
Raketa je prepravovaná v odpaľovacom kontajneri a z ponorky sa odpaľuje pomocou plynového generátora. Odpálenie je možné vykonať aj z naklonenej polohy, vďaka čomu môže ponorka vystreliť raketu počas pohybu, a to ako z hladiny, tak aj z ponoreného stavu. Raketa je navrhnutá na nízku letovú trajektóriu v aktívnej fáze letu, čo komplikuje jej zachytenie systémami protiraketovej obrany. Bulava má údajne schopnosti aktívneho manévrovania v štartovacej fáze a hlavice MIRV sú schopné manévrovať a meniť cieľ ešte počas letu, čím sa zvyšuje odolnosť voči systémom protiraketovej obrany.
Navádzanie zabezpečuje inerciálny navigačný systém, pravdepodobne doplnený o astroinerciálnu korekciu a údaje zo satelitného navigačného systému GLONASS. Kruhová pravdepodobná odchýlka (CEP) sa podľa rôznych odhadov pohybuje v rozsahu 120 až 350 m. Podľa rôznych zdrojov môže raketa niesť 6 až 10 jadrových hlavíc s individuálnou silou približne 100 až 150 kt TNT.
Používatelia Rusko
Referencie
Iné projekty
Kategória:Balistické rakety