Euergidov maliar ( Euergides Painter) bol starogrécky anonymný umelec, ktorý pôsobil v Aténach ako maliar váz približne v rokoch 515 až 500 pred Kr.BEAZLEY, John. Attic Red-figure Vase-painters. 2. vyd. Oxford : Clarendon Press, 1963. S. 88. Patrí medzi priekopníkov a pomerne skorých predstaviteľov červenofigúrovej vázovej maľby so zameraním na plytké pitné čaše typu kylix.SEKI, Takashi. Euergides-Maler. In: VOLLKOMMER, Rainer (ed.). Künstlerlexikon der Antike. Band 1: A–K. Mníchov/Lipsko : Saur, 2001. ISBN 3-598-11413-3. S. 224.

Hoci ho moderné dejiny umenia považujú za tvorcu druhoradého významu, vynikal mimoriadnou produktivitou. Britský historik umenia sir John Beazley detailne rozpoznal jeho špecifický umelecký rukopis a priradil mu konvenčné meno. To odvodil od niekoľkých kľúčových váz, ktoré nesú priamy autorský podpis popredného aténskeho hrnčiara Euergida a poslúžili tak ako základ pre identifikáciu celého umelcovho štýlu. Do dnešných dní mu je pripisovaných približne 150 zachovaných váz a fragmentov. Okrem Euergida preukázateľne maľoval nádoby aj pre ďalších majstrov, predovšetkým pre hrnčiara menom Chelis.

Ikonografia a témy diel Umelecký repertoár Euergidovho maliara tvorili najmä žánrové výjavy z každodenného života Aténčanov a scény z antickej mytológie. Tieto dva svety často premosťoval obrazovými motívmi s dionýzskou tematikou.

Medzi jeho najbežnejšie motívy patrili: Výjavy z každodenného života: Najčastejšie zobrazoval momenty zo športového prostredia (atléti pri tréningu, vrhači oštepov), scény z bujarých osláv a pouličných sprievodov (kómos) alebo chvíle hodovania na symposiach. Veľmi rád maľoval aj motívy koní a záprahov. Mytologické námety: Zobrazoval známe príbehy z gréckych bájí, najmä o hrdinoch ako Herakles, Théseus, Péleus a o morskej bohyni Thetis. Maľoval tiež scénu zachytávajúcu Achilla a Aianta pri stolovej hre – ide o výjav, ktorý sa v antickej literatúre nezachoval, no v atickom umení ho preslávil majster Exékias. Dekoratívne prvky: Priestor v okolí robustných uší čiaš pravidelne dopĺňal zobrazeniami fantastických a mytologických tvorov, akými boli sfingy, gryfovia či okrídlený kôň Pegas.

Spolupráca s Epiktetom a nápisy Pri voľbe svojich tém a celkovom rozvrhnutí kompozícií sa Euergidov maliar silne inšpiroval prácou vtedajšieho uznávaného atického majstra Epiktéta. S ním dokonca preukázateľne spolupracoval na dekorovaní minimálne dvoch luxusných čiaš. Na týchto spoločných dielach sa prejavila vtedajšia remeselná špecializácia: kým skúsenejší Epiktétos maľoval čiernofigúrovou technikou vnútorný kruhový medailón čaše (tondo), Euergidov maliar vyzdobil jej vonkajšie steny modernou červenofigúrovou technikou.

Po vzore Epiktéta aj Euergidov maliar na svojich vázach mimoriadne často využíval dobové oslavné nápisy. V jeho tvorbe dominuje takzvaný kalos nápis (nápis obľúbenca) s menom Hipparchos (v znení Hipparchos kalos – Hipparchos je krásny), ktorým aténski umelci vzdávali estetickú poklonu vtedajšej mestskej aristokratickej mládeži.

Významné diela a umelecký štýl Euergidov maliar vytvoril niekoľko diel, ktoré svojou formou alebo kompozíciou vynikajú z bežnej produkcie jeho dielne. Kunsthistorici mu pripisujú alebo spájajú s jeho okruhom nasledujúce exempláre:

Čaša s remeselníkmi z Akropoly (Atény, Akr. 166): Tento fragmentárne zachovaný kylix je všeobecne považovaný za jeho vôbec najlepšiu a umelecky najvyspelejšiu prácu. Zobrazuje bohyňu Aténu sediacu na tróne, pričom po jej ľavej strane pracuje hrnčiar a po pravej strane kovorobotník (metalurg). Dielo vyjadruje dobovú remeselnú hrdosť. Zároveň slúži ako dôležitý historický dôkaz, že dielne v aténskej štvrti Kerameikos neboli striktne izolované, ale hrnčiari a kováči zdieľali rovnakú infraštruktúru a koexistovali vedľa seba. Čaša s hlineným reliéfom (Atény, Akr. 102): Fragment luxusnej čaše, ktorá bola nájdená ako votívny dar (obeta bohom) na aténskej Akropole. Je výnimočná tým, že postavy mužov a koní sú z profilu vymodelované ako plastický hlinený reliéf, zatiaľ čo jemné detaily sú dotvorené červenofigúrovou maliarskou technikou. Polovalycové podstavce z Etrúrie: Ide o dva nezvyčajné keramické podstavce napodobňujúce etruské vzory (dnes v Metropolitnom múzeu umenia v New Yorku), ktoré pravdepodobne vyrobil hrnčiar Sikanis. Ich autorstvo nie je úplne jednoznačné, no pripisujú sa priamo Euergidovmu maliarovi alebo umelcovi pracujúcemu v jeho bezprostrednom štýle.

Kritika kvality a technika V porovnaní s dobovou špičkou atických umelcov vykazuje tvorba Euergidovho maliara značné kvalitatívne výkyvy. Kým jeho žánrové obrázky sú často starostlivými a úhľadnými replikami, iné kompozície pôsobia ako neobratné a narýchlo vyhotovené kópie diel lepších majstrov.

Jeho kresba je často hodnotená ako nedbalá a uponáhľaná. Pod vrstvami namaľovaných odevov často presvitajú pomocné kontúry predkresieb. Na viacerých postavách navyše chýbajú anatomické detaily (napríklad uši alebo ruky), na ktoré autor pri práci zrejme zabudol. Podobne umelecky slabším nasledovníkom a napodobňovateľom Epiktéta bol v tom čase napríklad Maliar Epeleia. Na rozdiel od iných vtedajších umelcov (napr. Maliar bowdoinských očí) sa Euergidov maliar striktne vyhýbal maľovaniu tzv. bilingválnych váz (kombinácia čiernofigúrového a červenofigúrového štýlu) a nezdobil ani populárne očné čaše.

Špecifické nápisy a vplyv dielne Okrem kalos nápisov Euergidov maliar na vázach opakovane zanechával aj iné, na tú dobu netradičné slovné komentáre. Na jednej z váz napísal slovo „paidikos“, čo v danom kontexte neznamená „detský“ či „puerilný“, ale skôr „chlapčenský“ (interpretácia slova Paidikos ako mena hrnčiara zostáva v odborných kruhoch sporná). Na inej nádobe zasa zanechal priamy pozdrav v znení „prosagoreuo“ („zdravím ťa“).

Tieto textové prejavy ho stavajú do priameho kultúrneho a pracovného vzťahu so skupinou umelcov okolo tzv. Skupina Paidikových alabastrov. Viaceré z týchto nádob dekoroval umelec vizuálne blízky Euergidovmu maliarovi (no s vyššou kvalitou kresby), ktorý sa podľa hrnčiara Pasiada nazýva Pasiadov maliar. Moderná archeológia na základe týchto znakov definovala širší pojem Okruh Euergidovho maliara (alebo škola Euergidovho maliara), do ktorého sa zaraďujú anonymné antické diela vykazujúce rovnaké remeselné zázemie, no rôznu mieru maliarskej zručnosti.

Galéria

Referencie

Literatúra BLOESCH, Hansjörg. Formen attischer Schalen von Exekias bis zum Ende des Strengen Stils. Bern : Benteli, 1940. S. 51–53. BEAZLEY, John. Attic Red-figure Vase-painters. 2. vyd. Oxford : Clarendon Press, 1963. S. 87–106. BOARDMAN, John. Rotfigurige Vasen aus Athen. Die archaische Zeit. 4. vyd. Mainz : Philipp von Zabern, 1994. ISBN 3-8053-0234-7. S. 63, 68–69. ROBERTSON, Martin. The Art of Vase-painting in Classical Athens. Cambridge : Cambridge University Press, 1992. ISBN 0-521-33010-6. S. 38, 52–57.

Iné projekty

Pozri aj Euergides Epiktétos Kylix

Externé odkazy Euergidov maliar v databáze Beazley Archive

Kategória:Maliari starovekého Grécka Kategória:Narodenia v 6. storočí pred Kr. Kategória:Osobnosti z Atén