náhľad|Midasov pamätník v regióne Yazılıkaya (Frýgia), kde Emilie Haspels v rokoch 1937 až 1939 viedla prelomové terénne vykopávky. Caroline Henriette Emilie Haspels, známa ako C. H. Emilie Haspels (* 15. september 1894, Colmschate – † 25. december 1980, Capelle aan den IJssel), bola uznávaná holandská klasická archeologička a profesorka. Stala sa priekopníčkou v oblasti výskumu anatólskej civilizácie a gréckej vázovej maľby. Je autorkou najvýznamnejšieho, najkomplexnejšieho a dodnes používaného katalógu atických čiernofigúrových lékythoi, ktorý zásadne ovplyvnil modernú archeológiu.ARAFAT, K. W. "Corpus Vasorum Antiquorum. The Netherlands. Amsterdam, Allard Pierson Museum." The Classical Review (New Series) Roč. 58, č. 01 (2008), s. 262-263.

Život a vzdelanie Emilie Haspels sa narodila v obci Colmschate do rodiny protestantského kazateľa a spisovateľa Georgea Fransa Haspelsa (1864 – 1916) a Constantie Charlotte Kleyn Brandes (1867 – 1930).WETERINGS, Vera. Haspels, Caroline Henriëtte Emilie. In: Digitaal Vrouwenlexicon van Nederland. V roku 1901 sa rodina presťahovala do rotterdamskej štvrti Kralingen, kde Haspels v rokoch 1906 až 1912 navštevovala prestížne gymnázium Rotterdam Marnix Gymnasium.

Po maturite študovala v rokoch 1913 až 1923 klasickú filológiu a starovekú históriu na Amsterdamskej univerzite, kde sa počas štúdií aktívne venovala aj študentskému divadlu. Po absolutóriu nastúpila v roku 1923 ako učiteľka klasických jazykov na kresťanskom lýceu v meste Zutphen.

Po absolvovaní rozsiahlych študijných a poznávacích ciest po Číne, Japonsku a Spojených štátoch vyučovala v rokoch 1926 až 1928 na dievčenskom gymnáziu v Utrechte. Následne odišla do Spojeného kráľovstva, kde na Oxfordskej univerzite začala pripravovať svoju dizertačnú prácu o perspektíve v gréckej vázovej maľbe. Keďže Oxford bol v tom čase hlavným svetovým centrom výskumu gréckej keramiky, navštevovala prednášky popredných akademikov, akými boli John Beazley, Thomas Ashby, John Myres či epigrafista Marcus Niebuhr Tod. Ako hlavnú tému svojho výskumu si napokon vybrala atické lékythoi zdobené čiernofigúrovou technikou.

Vedecký úspech a vykopávky vo Frýgii Dňa 20. decembra 1935 úspešne obhájila doktorát na Utrechtskej univerzite. Jej dizertačná práca bola následne rozšírená a publikovaná pod záštitou Francúzskej školy v Aténach (École française d’Athènes) s názvom Attic black-figured lekythoi (1936). Toto dielo získalo o rok neskôr prestížne akademické ocenenie Prix Ambatielos a dodnes sa považuje za neprekonanú normu a základnú príručku v tomto vednom odbore. Ako vôbec prvá vedkyňa v ňom systematicky roztriedila tisíce čiernofigúrových váz z obdobia rokov 560 až 470 pred Kr. a definovala napríklad prepojenie medzi Maliarom Atheny a Bowdoinským maliarom.

Na pozvanie Francúzskeho archeologického inštitútu v Istanbule viedla v rokoch 1937 až 1939 terénne vykopávky v takzvanom Midasovom meste (Yazılıkaya) v Frýgii.Expozícia fotografií: Through the Lens of Emilie Haspels. The Phrygian Highlands 1937-1958 (Netherlands Institute in Turkey) Po návrate na túto lokalitu v 50. rokoch zhrnula svoje objavy do monumentálnej štvorzväzkovej série s názvom La Cité de Midas. Céramique et trouvailles diverses (1951 – 1952).

Pôsobenie počas vojny a neskoršia kariéra Po náhlom vypuknutí druhej svetovej vojny v roku 1939 zostala Emilie Haspels odrezaná v Turecku. Počas vojnových rokov pôsobila najprv ako učiteľka na americkej dievčenskej škole v Istanbule a neskôr prednášala klasickú archeológiu na Istanbulskej univerzite. Kvôli akútnemu nedostatku vhodných pedagogických materiálov v oblasti gréckej keramiky napísala v exile spolu so svojou študentkou Aşkidil Akarca učebnicu, ktorá bola preložená a vydaná v roku 1946.

Po skončení vojny sa vrátila do oslobodeného Holandska. V roku 1946 bola menovaná za riadnu profesorku klasickej archeológie na Amsterdamskej univerzite, čím sa stala vôbec prvou ženou na tejto pozícii.Životopisný profil: Emilie Haspels (TrowelBlazers) Súčasne prevzala vedenie univerzitného Allard Pierson Museum. V rokoch 1946 až 1958 pravidelne organizovala ďalšie úspešné archeologické expedície do Frýgie.

Významné ocenenia a záver života V roku 1960 sa jej dostalo významného spoločenského uznania, keď bola zvolená za riadnu členku Kráľovskej holandskej akadémie vied (Koninklijke Nederlandse Akademie van Wetenschappen) a zároveň sa stala členkou prestížneho Inštitútu pre pokročilé štúdium (Institute for Advanced Study) v Princetone.Členský profil a nekrológ: C.H.E. Haspels (Kráľovská holandská akadémia vied) V roku 1965 odišla do dôchodku a za svoje mimoriadne zásluhy pre vedu obdržala štátne vyznamenanie a rytiersky titul Radu holandského leva (Orde van de Nederlandse Leeuw).

Emilie Haspels zomrela na Vianoce, 25. decembra 1980 v Capelle aan den IJssel vo veku 86 rokov. Je pochovaná v rodinnej hrobke na protestantskom cintoríne v rotterdamskej štvrti Hillegersberg.

Galéria

Hlavné publikácie Attic black-figured lekythoi (1936) La cité de Midas. Céramique et trouvailles diverses (4 zväzky, 1951 – 1952) The Highlands of Phrygia. Sites and monuments. (2 zväzky, 1971) I am the Last of the Travelers. Midas City Excavation and Surveys in the Highlands of Phrygia. (posmrtne 2009)

Referencie

Literatúra HEMELRIJK, Jaap M. In memoriam Prof. Dr. C. H. E. Haspels, September 15, 1894 – December 25, 1980. In: Bulletin antieke beschaving. Roč. 56, 1981, s. 1–2. SONGU, Filiz. Emilie Haspels archeoloog en avonturier. Leven en werk in Amsterdam en Anatolië, 1894–1980. Amsterdam : Allard Pierson Museum, 2021. ISBN 978-94-6249719-1.

Pozri tiež Čiernofigúrová keramika Bowdoinský maliar Lékythos

Iné projekty

Kategória:Členovia Kráľovskej holandskej akadémie vied Kategória:Holandské osobnosti