náhľad|Titulná strana Rižského mieru v jeho tlačenej podobe.
Rižský mier bola mierová zmluva uzavretá dňa 18. marca roku 1921 a to medzi delegáciou Druhej poľskej republiky na jednej strane a Ruskou sovietskou federatívnou socialistickou republikou na strane druhej v Rige na území Lotyšska. Podpisom mierovej zmluvy sa skončila poľsko-boľševická vojna. Samotné Poľsko získalo rozsiahle územia v oblasti východnej Európy a posunulo svoje územné hranice takmer 200 kilometrov za Curzonovú líniu. Väčšina územia terajšej Ukrajiny zostala súčasťou Ruskej federatívnej socialistickej republiky.
Defenzíva Červenej armády
Dňa 13. augusta roku 1920 prekročili boľševické oddiely rieku Wkra a následne zaútočili na Wloclawek. Vojsko 16. sovietskej armády na čele s veliteľom Nikolajom Vladimirovičom Sollogubom viedli súčasne útok na mesto Radzymin. Deň po tejto udalosti sa podarilo sovietskym vojakom preniknúť k varšavskému predmestiu.
Dňa 15. augusta roku 1920 v skorých ranných hodinách sa poľskej 5. armáde pod velením generála Wladyslawa Sikorského podarilo prelomiť front na rieke Wkra. Po tomto akte ukoristili ozbrojenci z 203. hulánskeho pluku jedinú funkčnú rádiostanicu sovietskej 4. armády. Tá následne stratila spojenie so štábom západného frontu v meste Minsk. Armáda teda nesplnila rozkaz Tuchačevského a pochodovala smerom na juh k mestu Toruň.
Konečný mier a nové územia náhľad|Štátne hranice medzi Poľskom a Ruskou sovietskou federatívnou socialistickou republikou krátko po uzavretí mierovej zmluvy. Vojenská porážka zo strany Červenej armády v dňoch 14. až 15. augusta roku 1920 pri Varšave znamenala kľúčový obrat počas poľsko-boľševickej vojny. V období do jesene roku 1920 sa podarilo poľským vojakom postúpiť až na bieloruské a ukrajinské územie. V októbri roku 1920 bolo ustanovené prímerie.
Dňa 18. marca roku 1921 došlo k podpísaniu mierovej zmluvy v Rige. Mierová zmluva deklarovala podmienky, podľa ktorých boli poľské územné hranice vytýčené ďaleko na východ od Curzonovej línie. Súčasťou poľského územia sa stalo takisto západné Bielorusko, časť Volyne a východná Halič až po rieku Zbruč.
Ruská sovietska federatívna socialistická republika bola povinná uhradiť poľskej vláde odškodné vo výške až 30 miliónov rubľov a vrátiť kultúrne statky, ktoré vyviezla ešte počas cárskej nadvlády.
Poľská diplomacia súhlasila s pripojením stredných a východných častí Bieloruska a Ukrajiny k sovietskej dŕžave. Zároveň vydala vyhlásenie o tom, že skončila s podporou protiboľševických národných síl v obidvoch krajinách.
Dňa 25. mája roku 1921 došlo k nadviazaniu diplomatických vzťahov medzi sovietskym Ruskom a Poľskom. Navyše poľská vláda definitívne uznala tú sovietsku.
Referencie
Literatúra MORAVCOVÁ, Dagmar et al., (1994). Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1914 - 1941. Praha: Institut pro středoevropskou kulturu a politiku, 1994. ISBN 80-85241-70-6. SEGEŠ, Vladimír et al., (2020). Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť. Bratislava: Ikar, a.s., 2020. ISBN 978-80-551-5611-8.
Pozri aj Poľsko-boľševická vojna Józef Piłsudski
Iné projekty
Zdroj ŘEZNÍK, Miloš, (2010). Dějiny Polska v datech. Praha: Nakladatelství Libri, 2010. ISBN 978-80-7277-408-1.
Kategória:Sovietsko-poľská vojna Kategória:1921 Kategória:18. marec