Meliboia ( – Meliboia, ) bolo staroveké prístavné mesto a samosprávny mestský štát (polis) v historickom regióne Magnésia na východnom pobreží starovekej Tesálie. Podľa antických mytologických podaní bolo mesto pomenované po Meliboi, manželke tesálskeho kráľa Magnesa.

Mesto bolo v staroveku preslávené najmä produkciou luxusného tyrskeho purpurovacieho farbiva, ktoré sa získavalo z morských ulitníkov (ostraniek) lovených priamo pri divokom magnézskom pobreží.Lucretius, De rerum natura, II, 499; Vergílius, Aeneis, V, 251. Ešte v 19. storočí britskí geografi zaznamenali prítomnosť týchto vzácnych purpurovodných mäkkýšov v tunajších egejských vodách.

Geografia a poloha Presná archeologická lokalizácia mesta zostáva dodnes predmetom vedeckých diskusií, no podľa antických opisov ležalo priamo na pobreží Egejského mora. Rímsky historik Titus Livius uvádza, že mesto ležalo na úpätí vrchu Ossa na strane, ktorá je odvrátená smerom do vnútrozemia Tesálie.Titus Livius, Ab urbe condita, XLIV, 13. Geograf Strabón jeho polohu spresňuje do zálivu, ktorý sa formuje medzi pohoriami Ossa a Pelion.Strabón, Geografika, IX, 5, 16; IX, 5, 22. Podobne polohu na pobreží potvrdzuje aj staroveký plavebný itinerár Periplus Pseudo-Skylaka.

V súčasnosti sa vedci prikláňajú k názoru, že Meliboia sa nachádzala severne od modernej obce Agia na mieste známom ako Kastro Velika v katastri prímorskej dediny Velika. Alternatívnou teóriou je poloha na južnejšom hradisku Kastro Kato Polydendri. Antické meno sídla dodnes prežíva v názve blízkeho gréckeho mestečka Melivia (historicky Meliboia).

Dejiny

Mytológia a homérske obdobie Meliboia patrí k najstarším písomne doloženým sídlam v Grécku. Homér ju výslovne uvádza vo svojom slávnom „Katalógu lodí“ v druhom speve eposu Iliada. Podľa tohto textu patrilo mesto počas Trójskej vojny pod panstvo bájneho lukostrelca Filoktéta, pričom Meliboia prispela do spoločného achajského vojska časťou flotily, ktorej veslárom velil hrdina Medón.Homér, Iliada, II, 717.

Perzské vojny Historik Herodotos spomína Meliboiu v kontexte veľkolepého ťaženia perzského kráľa Xerxa I. proti Grécku v roku 480 pred Kr. Ešte pred vypuknutím prelomovej bitky pri Termopylách zasiahla perzské loďstvo pri magnézskom pobreží ničivá trojdňová víchrica. Zatiaľ čo časť perzských vojnových korábov stroskotala pri myse Sépia a pred mestom Kasthaia, veľké množstvo lodí perzského vojenského námorníctva bolo búrkou vyvrhnuté a kompletne zničené priamo na skalnatých brehoch pred hradbami Meliboie.Herodotos, Dejiny, VII, 188.

Helenistické a rímske vojny Mesto zohralo aktívnu rolu počas neskorších konfliktov helenistického sveta. V roku 191 pred Kr., počas rímsko-seleukovskej vojny, kedy bolo mesto vojensky držané kmeňom Atamánov, ho obkľúčilo a dobylo spojené vojsko rímskeho prétora Marca Baebia Tamphila a macedónskeho kráľa Filipa V.Titus Livius, Ab urbe condita, XXXVI, 13.

Definitívny koniec prosperity mesta priniesla Tretia macedónska vojna. V roku 168 pred Kr. na mesto zaútočili rímske légie pod velením rímskeho admirála a prétora Gnaea Octavia (neskoršieho konzula z roku 165 pred Kr.). Rimania Meliboiu po obliehaní dobyli, kompletne ju vyplienili a zapálili.Titus Livius, Ab urbe condita, XLIV, 46. Mesto sa z tejto rany už nikdy plne nespamätalo, hoci ho vo svojich geografických prehľadoch neskôr ešte stručne zmieňujú autori ako Pomponius Mela, Stefanos Byzantský či Plínius Starší.Plínius Starší, Naturalis historia, IV, 9, 16; Pomponius Mela, De situ orbis, II, 3.

Pozri aj Magnésia (Tesália) Filoktétes Bitka pri Termopylách

Referencie

Použitá literatúra

Externé odkazy Meliboia na portáli ToposText (po anglicky)

Kategória:Archeologické lokality v Grécku Kategória:Starogrécke mestá