Pernický štrajk (); 18. jún24. júl 1906) bol štrajk baníkov pernických baní v meste Pernik v juhozápadnom Bulharsku. Išlo o prvý masový štrajk baníkov na území Bulharska.
Príčina Príčinou štrajku boli ťažké pracovné podmienky baníkov pernických baní. Pracovná doba pernických baníkov bola v tom čase dvanásťhodinová (baníci, ktorí robili výkopové práce mali pracovnú dobu desaťhodinovú). Medzi ďalšie problémy s ktorými sa baníci stretávali patrili nízke a zriedkavo vyplácané mzdy, primitívne vybavenie, časté nehody, choroby z povolania, časté požiare a vysoká teplota v baniach, ktorá často presahovala 40 °C. Problém bol aj s dochádzaním do práce, keďže veľká časť baníkov cestovala do práce z okolitých dedín a preprava z domu do práce im často trvala aj dve hodiny. Pre baníkov síce existovala možnosť ubytovať sa v priestore tzv. Starých kasární, ale ubytovacie podmienky boli nevyhovujúce a v jednej miestnosti bolo často ubytovaných 6070 baníkov. K štrajku došlo aj pod vplyvom tzv. prvej ruskej revolúcie, ktorá prebiehala v Ruskom impériu v rokoch 19051907.
Štrajk Štrajk sa začal 18. júna 1906 a pokračoval po dobu 35 dní.
Organizátorom, ako aj vedúcim prvkom štrajku bola Bulharská robotnícka sociálnodemokratická strana (úzki socialisti) (), ktorá v tom čase získavala medzi baníkmi čoraz väčšiu podporu v spolupráci s Všeobecným robotníckym odborovým zväzom (). Z vedúcich predstaviteľov Bulharskej robotníckej sociálnodemokratickej strany sa na vedení štrajku podieľali Georgi Dimitrov, Dimităr Blagoev a Georgi Jordanov Kirkov. Ďalším z vedúcich osobností štrajku bol Temelko Nenkov, ktorý patril medzi zakladateľov odborového zväzu baníkov. Aktívny bol v tejto oblasti predovšetkým Georgi Dimitrov, ktorý mal v rámci strany na starosti odborové hnutie. Počas štrajku, ale aj v období pred ním Georgi Dimitrov často navštevoval Pernik, účastnil sa stretnutí a mítingov a dával štrajkujúcim rady.
Štrajku sa zúčastnilo približne 1 000 baníkov pernických uhoľných baní z celkovo 1 500, ktorí boli v baniach zamestnaní. Štrajkujúci požadovali uznanie práva baníkov na založenie odborovej organizácie, zavedenie osemhodinového pracovného dňa, vyššie mzdy a celkové zlepšenie pracovných podmienok. Solidaritu s pernickými baníkmi vyjadrili robotníci zo Sofie, Plevenu, Burgasu, ale aj ďalších bulharských miest. Podporu baníkom vyjadrilo aj množstvo bulharských odborových organizácií. Vláda nasadila proti štrajkujúcim políciu a armádu a množstvo štrajkujúcich bolo zatknutých. Okrem toho vedenie pernických baní priviedlo približne 300 rumunských baníkov-štrajkokazov. Napriek týmto opatreniam sa však štrajk nepodarilo zastaviť.
Štrajk bol nakoniec ukončený 24. júla 1906 po čiastočnej dohode.
Výsledok Štrajk sa skončil čiastočným víťazstvom baníkov. Baníkom boli zvýšené mzdy a krátko po skončení štrajku bol založený banícky odbor. Nepodarilo sa však vybojovať zníženie pracovnej doby, čo bola jedna z hlavných požiadaviek štrajkujúcich baníkov.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Pernik Kategória:Štrajky Kategória:1906 Kategória:Dejiny Bulharska