Démétrias ( – Démétrias, ) bolo významné staroveké grécke a helenistické prístavné mesto, neskôr samosprávny mestský štát (polis) v historickom regióne Magnésia na území starovekej Tesálie v stredovýchodnom Grécku. Pozostatky mesta sa rozkladajú v severnej časti Pagasajského zálivu, v tesnej blízkosti moderného prístavného mesta Volos.

Dejiny

Založenie mesta a helenistická éra Mesto založil v roku 294 pred Kr. macedónsky kráľ a obávaný vojvodca Démétrios Poliorkétés. Vzniklo prostredníctvom administratívneho zlúčenia (tzv. synoikizmus), kedy kráľ nariadil presídlenie obyvateľov z blízkych archaických a klasických sídiel. Podľa svedectva geografa Strabóna absorboval teritórium Demetriady populáciu z miest Néleia, Pagasai, Ormenion, Rhizous, Sépias, Olizón, Boibé a Iólkos.Strabón, Geografika, IX, p. 436.

Vďaka tomuto masívnemu zlúčeniu sa z Demetriady rýchlo stalo prosperujúce, husto obývané centrum a obľúbená rezidencia macedónskych kráľov. Z hľadiska vojenskej stratégie malo mesto dokonalú polohu na kontrolu tesálskeho vnútrozemia i priľahlých egejských námorných trás. Význam mesta bol natoľko fatálny, že ho macedónsky kráľ Filip V. označil za jedny z troch „okov Grécka“ – ďalšími dvoma opornými bodmi macedónskej nadvlády boli pevnosti Chalkida na ostrove Eubója a Korint na Pelonéze.Polybios, Histórie, XVII, 11; Titus Livius, Ab urbe condita, XXXII, 37.

Rímske a seleukovské vojny V roku 196 pred Kr. prevzali nad mestom kontrolu Rimania, ktorí rok predtým v prelomovej bitke pri Kynoskefalách drvivo porazili macedónskeho kráľa Filipa V., a umiestnili v ňom vlastnú stálu vojenskú posádku.Polybios, Histórie, XVIII, 28; Titus Livius, Ab urbe condita, XXXIII, 31. O štyri roky neskôr (192 pred Kr.) však mesto prekvapivým útokom obsadili vojská Aitólskeho spolku. Aitóli sa v nadchádzajúcej rímsko-seleukovskej vojne spojili so sýrskym panovníkom Antiochom III. Veľkým zo Seleukovskej ríše, no toto spojenectvo skončilo porážkou sýrskej armády.Titus Livius, Ab urbe condita, XXXV, 34, 43. Po ústupe Antiocha späť do Ázie v roku 191 pred Kr. sa Démétrias dobrovoľne vzdal kráľovi Filipovi V., ktorému rímska správa povolila ponechať si kontrolu nad mestom za preukázanú vernosť voči Rímu.Titus Livius, Ab urbe condita, XXXVI, 33. Sídlo tak zostalo pod macedónskou kontrolou až do definitívneho zániku macedónskeho kráľovstva po prelomovej bitke pri Pydne v roku 168 pred Kr.Titus Livius, Ab urbe condita, XLIV, 13.

Neskorá antika, byzantská a stredoveká éra Počas rímskeho cisárskeho obdobia mesto stratilo svoj niekdajší prvoradý vojenský status, no naďalej prosperovalo ako administratívne centrum a hlavné mesto Koinonu Magnetov (Zväzu Magnetov). V ranokresťanskej ére tu vyrástlo viacero monumentálnych objektov, predovšetkým dve veľké baziliky – tzv. Bazilika Damokratia situovaná priamo v severnom prístave a Cintorínska bazilika ležiaca južne za mestskými hradbami. Za vlády cisára Konštantína Veľkého (306 – 337) bolo mesto povýšené na kresťanské biskupské sídlo.

Byzantský kronikár Prokopios Cézarejský vo svojom spise De Aedificiis síce uvádza, že hradby Demetriady nechal v 6. storočí komplexne prestavať cisár Justinián I., avšak iné archeologické a historické indície ukazujú, že tradičný antický mestský život v lokalite bol na začiatku 6. storočia už v hlbokom úpadku. V 6. storočí mesto v diele Synekdemos stručne spomína aj geograf HieroklesHierokles, Synekdemos, p. 642, ed. Wesseling. V priebehu 7. a 8. storočia bolo mestské teritórium masívne kolonizované južnoslovanským kmeňom Belegezitov. V rokoch 901 – 902 mesto napadli a vyplienili saracénski piráti a v roku 1040 ho dobyli a vypálili bulharskí povstalci počas povstania Petra Deljana.

Po katastrofálnych udalostiach štvrtej križiackej výpravy (1204) bolo mesto udelené ako léno vyhnanej byzantskej cisárovnej Eufrozíne a po jej úmrtí v roku 1210 prešlo do vlastníctva Margaréty Uhorskej, vdovy po solúnskom kráľovi Bonifácovi z Montferratu. Okolo roku 1240 prebrala moc nad mestom epirská vetva Komnénovcov, avšak reálnu administratívnu kontrolu v oblasti držal šľachtický rod Melissenosovcov. V 70. rokoch 13. storočia získali Byzantínci pred hradbami mesta kľúčové víťazstvo nad spojenými silami Benátskej republiky a lombardských barónov z Eubóje v slávnej bitke pri meste Démetrias.

V roku 1310 lokalitu obsadila a vydrancovala obávaná Katalánska spoločnosť (Compania Catalana), ktorá si nad ňou udržala kontrolu až do roku 1381. Avšak od roku 1333 začali obyvatelia mesto definitívne opúšťať a masovo sa sťahovali do bezpečnejšieho a prosperujúcejšieho susedného mesta Volos. V roku 1393 zdecimovaný Démetrias definitívne dobyla a obsadila Osmanská ríša.

Archeológia a pamiatky Staroveký Démetrias sa rozkladal v oblasti dnešnej mestskej štvrte Aivaliotika (Αϊβαλιώτικα), približne 3 km južne od centra moderného mesta Volos. Archeologický výskum na tomto mieste odkryl rozsiahle mestské štruktúry z helenistického a rímskeho obdobia. Medzi najvýznamnejšie zachované a preskúmané pamiatky patria:

Mestské hradby a akropola: Opevňovací systém mesta meral po celom obvode takmer 11 kilometrov a bol vybavený desiatkami obranných veží. Samotná mestská akropola stála na strategicky najvyššom bode terénu v severozápadnej časti mesta. Kráľovský palác (Anaktoron): Táto monumentálna rezidencia macedónskych kráľov sa rozkladala na vrchole kopca vo východnej časti mesta. Palác bol intenzívne obývaný a využívaný až do polovice 2. storočia pred Kr. (do pádu macedónskej monarchie), pričom v neskoršom rímskom období táto opustená lokalita slúžila ako mestské pohrebisko (cintorín). Antické divadlo a Heróon: Zachovali sa základy helenistického divadla z 3. storočia pred Kr., ktoré neskôr Rimania stavebne upravili. Priamo nad divadlom stál chrám polomýtického zakladateľa mesta – tzv. Heróon. Posvätná agora: Tvorila hospodárske, náboženské a administratívne centrum mesta. Súčasťou agory boli chrámy, rečnícke tribúny a budovy pre zasadnutia mestskej rady. Akvadukt: Pozostatky rozsiahleho rímskeho a byzantského inžinierskeho systému, ktorý zabezpečoval nepretržitý prívod pitnej vody z blízkych svahov pohoria Pelion priamo do mestských fontán a kúpeľov. Maľované náhrobné stély: Unikátny súbor mramorových stél s mimoriadne zachovalými maľbami z helenistickej éry, ktoré archeológovia objavili ako sekundárne zamurovaný materiál v obranných vežiach hradieb. Dnes tvoria najcennejšiu časť zbierky Archeologického múzea vo Volose a múzea v Louvre.

Pozri aj Magnésia (Tesália)

Referencie

Použitá literatúra

Iné projekty

Externé odkazy História mesta Démetrias na stránkach Ministerstva kultúry Helénskej republiky (po anglicky) Démetrias na geografickom portáli ToposText (po anglicky)

Kategória:Archeologické lokality v Grécku Kategória:Starogrécke mestá