Umaň (ukr. Умань) je mesto, centrum Umanského rajonu Čerkaskej oblasti na Ukrajine. L. V roku 2022 malo 81 525 obyvateľov.Чисельність наявного населення України на 1 січня 2022, db.ukrcensus.gov.ua, Dostupné online
Nachádza sa na Dneperskej vysočine na oboch brehoch rieky Umaňka (prítok Jatrane), 186 km juhozápadne od mesta Čerkasy. Mesto leží na trase medzi Kyjevom a Odesou. Mestom prechádzajú diaľnice M05 a M30. Historicky leží na hranici Podolia a Stredného Podnepria. Je dôležitým centrom Východného Podolia.
Dejiny Presný dátum založenia mesta nie je známy. Od roku 1569 bolo súčasťou Poľsko-litovskej únie.
V roku 1609 bola oblasť okolo súčasného mesta daná do dedičného vlastníctva starostovi Bratslavu, Vinnyckej a Kamianeckej oblasti, generálovi podolských zemí Valentinovi Alexandrovi Kalinovskému. Prvá zmienka o „mestečku Human“ pochádza zo začiatku 17. storočia. Prvá písomná zmienka je udávaná do roku 1616. Založenie hradu Kalinovským výrazne prispelo k rýchlej kolonizácii okolitého kraja. Začali sa práce na výstavbe obranných opevnení.
V roku 1648 obsadil Umaň oddiel odbojných kozákov pod vedením Ivana Hanžu, jedného z plukovníkov Bohdana Chmeľnyckého, mesto sa stalo administratívnym centrom kozáckeho Umanského pluku. V rokoch 1648 až 1667 bolo mesto súčasťou kozácko-hetmanského štátu (plukové mesto, dôležitá pevnosť).
Po tom, čo v roku 1667 mesto pripadlo späť Poliakom ho opustilo mnoho obyvateľov, ktorí prešli na Ľavobrežnú Ukrajinu. V roku 1672 mesto dobyl hajtman Petro Dorošenko. V roku 1673, na Veľkú noc, obyvatelia Umane proti Dorošenkej posádke povstali a všetkých kozákov povraždili. Dorošenko v roku 1674 mesto spolu s Osmanmi a Tatármi obliehal a vyplienil. Turci časť obyvateľov povraždili. Mesto následne upadalo.
Začiatkom 18. storočia mesto získal poľský magnátsky rod Potockých. Mesto sa za ich vlády rozšírilo a stúpol jeho význam po ekonomickej aj kultúrnej stránke. V roku 1764 bol v meste postavený Baziliánsky gréckokatolícky monastier. V roku 1768 obsadili mesto kozácki vzbúrenci, ktorí v meste povaraždili mnoho Poliakov, Židov a ukrajinských uniatov (grékokatolíkov).
V roku 1793 mesto po druhom delení Poľska pripadlo Rusku. Potocký v roku 1796 založil park Sofijivka, ktorý je dodnes jednou z najväčších pozoruhodností mesta.Umaň. In: Bašovský, O. a kolektív: Malá zemepisná encyklopédia ZSSR, Obzor – Bratislava, 1977, s. 728
Na začiatku 19. storočia sa Uman stala centrom židovského náboženského hnutia – chasidizmu. Rabín Nachman, pravnuk zakladateľa chasidizmu rabína Baal Šem Tova, strávil svoje posledné roky v Umani. Zomrel v roku 1810 na tuberkulózu. Podľa závetu bol pochovaný na starom židovskom cintoríne.
Koncom 19. storočia bolo mesto pripojené k železničnej sieti. V roku 1900 malo cez 50 000 obyvateľov.
20. storočie Počas ruskej občianskej vojny v oblasti prebiehali boje vojsk Ukrajinskej ľudovej republiky a boľševikov.
Pred druhou svetovou vojnou sa mesto stalo významným centrom poľnohospodárskej výroby. Bol tu otvorený poľnohospodársky inštitút.
1. augusta 1941 mesto obsadili nemecké vojská. Pri Umani sa ocitli v obkľúčení 6. a 12. sovietska armáda. V meste bol zriadený koncentračný tábor „Umanská jama“ pre zajatých vojakov Červenej armády a Židov. Podľa údajov nemeckého velenia sa 14. augusta 1941 v umanskom tábore nachádzalo 50 000 sovietskych vojnových zajatcov. Na okraji mesta, v Suchom Jare, Nemci popravili viac ako 13 000 Židov. Park „Sofijevka“ bol veľmi poškodený, na jeho území bol zriadený cintorín pre padlých vojakov Wehrmachtu.
V dôsledku umaňsko-botošanskej operácie bolo mesto oslobodené 10. marca 1944. Po vojne sa Uman stala okresným centrom (Umanskyj rajon).
Súčasnosť Počas rusko-ukrajinskej vojny od roku 2022 bolo mesto terčom viacerých raketových útokov ruských vojsk. 28. apríla 2023 bol v Umani zasiahnutý raketou Ch-101 výškový obytný dom, v ktorom zahynulo 23 civilistov.
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Mestá na Ukrajine